Iniciatíva Za slušné Slovensko: financovanie, konšpirácie a politický vplyv

Iniciatíva Za slušné Slovensko (ZSS) je slovenská občianska iniciatíva, ktorá vznikla vo februári 2018 ako reakcia na vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Spočiatku žiadala len vyšetrenie vraždy a dôveryhodnú vládu, no postupne sa protesty rozšírili a žiadali spravodlivejšie a slušné Slovensko. Tieto udalosti otriasli politickou scénou a vyvolali najväčšie protesty od roku 1989. Časť spoločnosti ich vnímala ako autentickú reakciu na korupciu, zatiaľ čo iní ich podozrievali z destabilizácie krajiny a štátneho prevratu.

Vznik a požiadavky iniciatívy

Po smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, boli vo viacerých slovenských mestách zorganizované pietne zhromaždenia ako reakcia na tragickú udalosť. Jedna z organizátoriek bratislavských zhromaždení Katarína Nagy Pázmány v interview pre Denník N uviedla, že o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa dozvedela ráno 26. februára 2018. „Povedali to [v rádiu] ako suchú informáciu [...] akoby sa nič vážne nestalo. [...] Zdalo sa mi absurdné, že sa všetko neprerušilo a nerozprávalo iba o tom. Povedala som mu [svojmu manželovi Petrovi Nagyovi], že ak s tým nikto nič neurobí, tak to budeme musieť urobiť my.“

Prvý protestný pochod, organizovaný pod hlavičkou ZSS, sa uskutočnil 9. marca 2018. Protestné a pietne zhromaždenia boli organizované vo vyše 40 mestách na Slovensku spontánne vytvorenými skupinami dobrovoľníkov. Počas najväčších stretnutí sa k slovenským zhromaždeniam pridali aj stretnutia vo svetových metropolách organizované Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Od 9. marca sa stretnutia konali pod spoločným názvom Za slušné Slovensko a organizátori naprieč Slovenskom sa tak prihlásili k spoločnej občianskej iniciatíve.

Hovorcom iniciatívy bol po jej medializovaní Juraj Šeliga. Iniciatíva Za slušné Slovensko žiadala „novú, dôveryhodnú vládu, ktorej súčasťou nebudú ľudia, u ktorých existujú podozrenia z korupcie a prepojenia na organizovaný zločin“.

Obvinenia z financovania zo zahraničia

Organizátor protestov Juraj Šeliga sa vyjadril k obvineniam z údajného financovania protestov zo zahraničia. Bývalý premiér Robert Fico iniciatívu označil za „Sorosove deti“, čím naznačil, že aktivity iniciatívy sú platené zo zahraničia. Šeliga tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o komunikačnú obranu Fica a snahu urobiť zo seba obeť.

Robert Fico sa snaží vytvoriť vonkajšieho nepriateľa, aby mohol pôsobiť ako hrdina a spasiteľ Slovenska. Používa naratív podobný tomu, ktorý používa maďarský premiér Viktor Orbán. Ľudia ho donútili odstúpiť z funkcie premiéra a on teraz hľadá únikovú cestu, ako vysvetliť, prečo to urobil a ako veľmi sa musel obetovať.

Sociológ Michal Vašečka a šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský sa vyjadrili k Ficovmu „sorosovaniu“. Organizátori protestov podľa nich neprijali žiadne peniaze od organizácií alebo ľudí spájaných s Georgeom Sorosom počas organizovania protestov. Niektorí organizátori mohli v minulosti pôsobiť v neziskových organizáciách, ktoré nepriamo podporila Open Society Foundations (OSF). Všetky výdavky na zhromaždenia sú na transparentnom účte, kde je zoznam všetkých prispievateľov, ktorými sú fyzické osoby zo Slovenska s priemerným darom 30 eur.

Prepojenie s Via Iuris

Šeliga spolupracoval s organizáciou Via Iuris na projekte Za dobrú voľbu, ktorý sa týkal zmeny spôsobu voľby ústavných sudcov. Via Iuris v minulosti dostala peniaze z rôznych nadácií, ale dnes je veľká časť ich rozpočtu hradená z donorských príspevkov od malých prispievateľov zo Slovenska.

Transparentnosť financovania

Organizátori protestov Za slušné Slovensko majú transparentné financovanie a odpovedajú médiám na otázky o svojom fungovaní. Napriek tomu sa Ficovi podarilo medzi ľuďmi rozšíriť hoax, že ich aktivity sú platené zo zahraničia. Decembrový prieskum agentúry Focus pre denník SME ukázal, že až 35 percent opýtaných si myslí, že protesty sú riadené zo zahraničia a financované Georgeom Sorosom. Tejto verzii verí väčšina voličov Smeru a takmer polovica opýtaných dôchodcov.

Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik tvrdí, že výsledky prieskumu ukazujú, aký veľký vplyv majú slová politikov na ich voličov. Keďže má Robert Fico vysokú mieru dôvery medzi vlastnými voličmi, tak tí ho väčšinovo ani nerozporovali a prijali to ako pravdivú informáciu. Konšpiráciám veria väčšinou mladí ľudia od 18 do 34 rokov, používajúci internet a voliči Mariana Kotlebu či Borisa Kollára.

Organizátori protestov sa bránia tým, že majú transparentný účet, kde zverejňujú všetky príjmy a výdavky.

Reakcie na obvinenia a vyšetrovanie

Protikorupčná jednotka na príkaz šéfa NAKA Petra Hraška žiada od organizátorov demonštrácií výpisy z účtov a vyšetrovateľ im hovorí o štátnom prevrate. Na výsluchu už boli Juraj Šeliga, Karolína Farská, Katarína Nagy Pazmány, Táňa Sedláková a Veronika Bruncková.

Riaditeľom NAKA je Peter Hraško - človek blízky exministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer) a Tiborovi Gašparovi. Hraška po nástupe do funkcie kritizoval policajný prezident Milan Lučanský. „Nie je reálne, aby som vedel o každom trestnom oznámení, nepoznám ani toto,“ povedal Denníku N Lučanský. „Polícia je však povinná každé trestné oznámenie preveriť. V rámci svojich zákonných možností si dám zistiť bližšie informácie.“ To, že o vyšetrovaní nevedela, povedala aj ministerka vnútra Denisa Saková.

Organizátorov protestov sa zastal aj prezident Andrej Kiska. „Túto informáciu som dostal dnes ráno. Ale takéto zastrašovanie, šikana šírenie strachu a ukazovanie, že má stále moc a dokáže ľudí zničiť, to je neodpustiteľné.“

V podobnom znení, v akom je napísané anonymné trestné oznámenie, sa pre český server Echo24.cz vyjadril ešte 18. októbra predseda Smeru Robert Fico, ktorý po protestoch odstúpil z postu predsedu vlády. „Dnes už vieme, že organizátori tých demonštrácií po vražde Jána Kuciaka boli z organizácií, ktoré platí George Soros. My dobre vieme, kto sa s kým stretával a akú rolu v tom čase zohral. Všetko to pôjde von, keď bude jasné, kto si objednal vraždu,“ hovoril Fico. „Ak nás tajná služba sledovala, tak nerozumiem, aký bol na to legálny dôvod a odkiaľ má radový poslanec takéto informácie.“ Predseda Smeru tiež vyhlásil, že musí byť transparentné, odkiaľ organizátori získavajú peniaze. „Zvlášť keď sú to zdroje zo zahraničia. Potom sa ukáže, akú podporu a dôveru tie neziskovky skutočne majú.“

Robert Fico tiež v rozhovore pre český časopis povedal, že chce všetko zverejniť, keď bude jasné, kto si objednal vraždu Jána Kuciaka. Dôkazy pritom v tejto chvíli smerujú k Marianovi Kočnerovi, ktorý podnikal aj s Ladislavom Bašternákom. Kočner zatiaľ vo veci obvinený nie je, ale je vo väzbe pre falšovanie zmeniek. V Bašternákovom byte býva v rezidenčnom dome Bonaparte Fico a Kočner bol Ficov sused.

Smer po zverejnení informácií o vypočúvaní organizátorov vyhlásil, že sa ohradzujú voči dezinterpretácii Ficových vyjadrení. „Štátne orgány nerobili voči týmto predstaviteľom žiadne aktívne kroky. O vypočúvaní organizátorov sme sa dozvedeli len z dnešných médií.“

Strana SaS vyhlásila, že ide o nehoráznosť a bude sa snažiť zvolať bezpečnostný výbor. „Ak majú byť organizátori protestov následne policajne predvolávaní, vyšetrovaní, čo sa rovná policajnej perzekúcii, potom sa na Slovensku touto perfídnou formou potiera právo na slobodu prejavu, právo na slobodu zhromažďovania a právo na slobodné šírenie a prijímanie informácií.“ Predseda Mostu-Híd Béla Bugár pobúrený nie je. „Je veľmi zlé, poslednú dobu hocičo urobí Naka alebo polícia, tak aký je váš názor. Politik by do toho nemal povedať ani N. Môžem mať názor, ale zasahovať by som nemal.“

„Žiaden štátny prevrat nikto neorganizoval,“ povedal Gábor Grendel s tým, že išlo o najpokojnejšie demonštrácie na Slovensku. Skrátiť funkčné obdobie vlády je podľa neho možné len hlasovaním v parlamente. „Jediný politik, ktorý sa pokúsil skrátiť funkčné obdobie nejakej vláde inak ako hlasovaním v parlamente, bol Robert Fico prostredníctvom referenda. Ani vtedy nikto nehovoril o tom, že Robert Fico pácha trestný čin a pokúša sa o štátny prevrat,“ povedal Grendel.

Organizátori protestov považovali dianie okolo nich za šikanovanie a zastrašovanie. „Chcela by som povedať, že je to absurdné a že sa ma to nedotýka, ale dotýka sa ma to. Štve ma, že sa anonymné podanie nehodilo do koša, štve ma, že žijeme v krajine, kde si RF myslí, že môže všetko,“ napísala Nagy Pazmány. Nezávislá poslankyňa Lucia Žitňanská hovorí, že sa jej to javí ako šikana.

Polícia hovorí, že vyšetrovateľ odmieta, že by organizátorom na výsluchu povedal, že najradšej by hodil oznámenie do koša. „Nikdy sa takto nevyjadril a svoj postup v uvedenej veci realizuje ako procesne samostatný. Rovnako akýkoľvek vplyv na rozhodnutie a postup policajtov vylúčil aj riaditeľ agentúry. Vzhľadom na prebiehajúce úkony nebudeme k veci poskytovať bližšie informácie.“ Generálna prokuratúra vyhlásila, že za konanie zodpovedá Okresná prokuratúra Bratislava I.

Vplyv na politickú scénu

Masové zhromaždenia naprieč krajinou boli reakciou na dvojnásobnú úkladnú vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Slovenská verejnosť však na protestoch vyjadrovala aj frustráciu z korupcie na vysokých miestach a napojenie mafie na vládnych predstaviteľov. Vražda investigatívneho novinára ako predstaviteľa kontroly verejnej moci prostredníctvom slobodných médií vyvolala vo verejnosti silnú občiansku reakciu.

Vtedajší premiér Robert Fico zo strany Smer-SD dal počas tlačovej besedy priniesť milión eur v hotovosti ako odmenu tomu, kto pomôže vraždu objasniť. Podľa článku Jána Kuciaka, na ktorom pred smrťou pracoval, existovali prepojenia talianskej mafie na politické špičky/predstaviteľov vlády. Organizátori zhromaždení Za slušné Slovensko, vystupujúci rečníci a davy protestujúcich žiadali odstúpenie premiéra Fica, ministra vnútra Kaliňáka a neskôr aj policajného prezidenta Tibora Gašpara. Podozrenia, odhalené skutočnosti a silný tlak verejnosti na námestiach viedli k odstúpeniam viacerých politických predstaviteľov.

Prehľad dôležitých udalostí

5. apríla 2018 prišla na ministerstvo vnútra žiadosť o registráciu novej politickej strany „Za slušné Slovensko“. Organizátori zhromaždení boli nepríjemne prekvapení a označili to za pokus o zneužitie iniciatívy, ktorá organizuje zhromaždenia.

Aktivity iniciatívy v predvolebnom období

Iniciatíva Za slušné Slovensko vyvíjala v predvolebnom období aktivity smerované najmä na zvýšenie povedomia o dôležitosti účasti na voľbách. Pred komunálnymi voľbami, ktoré sa uskutočnili v novembri 2018, členovia iniciatívy Za slušné Slovensko vytvorili víziu Za slušné mestá a obce Slovenska. Následne verejne podporili tých kandidátov v komunálnych voľbách, ktorí sa k vízii prihlásili a zároveň patrili k nezávislým kandidátom. Podporili tak kandidátov na primátorov Matúša Valla v Bratislave, Marka Hattasa v Nitre a Petra Fiabáneho v Žiline a niekoľko kandidátov do miestnych zastupiteľstiev, ktorí patrili medzi organizátorov zhromaždení Za slušné Slovensko.

Vo februári 2019, v rámci mobilizačnej kampane k prezidentským voľbám, navštívili členovia iniciatívy Za slušné Slovensko vyše 40 slovenských miest. Ľuďom rozdávali noviny, vypĺňali s nimi dotazníky a diskutovali s nimi o význame účasti na blížiacich sa voľbách a dôležitosti zodpovedného rozhodnutia.

Zástupcovia iniciatívy Za slušné Slovensko a jej podporovatelia navštívili v apríli 2019 Brusel v rámci mobilizačnej kampane „Volíme si Európu“. Vyše 100 ľudí z rôznych častí Slovenska absolvovalo cestu do centra inštitúcií Európskej únie za účelom podpory záujmu Slovákov o voľby do Európskeho parlamentu a zvýšenia povedomia o výhodách členstva v EÚ.

Vo februári 2020 absolvovalo niekoľko členov iniciatívy cestu po slovenských obciach, kde na námestiach rozdávali vlastné nestranícke noviny s názvom Spoločne to zvládneme s textami od ľudí rôznych oblastí spoločenského života. Cieľom kampane bolo motivovať ľudí k účasti na parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. 2. 2020.

Členovia iniciatívy Za slušné Slovensko vydali zborník My sme tí, na ktorých sme čakali. Publikácia vyšla v roku 2018 vo vydavateľstve Artforum a jej vydanie bolo financované prostredníctvom crowdfundingovej kampane. Ide o zborník vybraných príhovorov zo zhromaždení a fotografií dokumentujúcich vznik iniciatívy.

tags: #za #slusne #slovensko #financny #prispevok