Peniaze. Tak často opakované slovo. Majú naozaj hodnotu alebo je to iba bezvýznamný kus papiera? Používame ich všade a sú nám stále na očiach. Sú výmenou za mnohé veci, ktoré potrebujeme, ale dá sa za ne kúpiť naozaj všetko?
Každý chce stále viac peňazí, baží po hmotnom majetku a neuvedomuje si, že za peniaze sa nedá kúpiť všetko. Vraj bohatí sú najšťastnejší ľudia planéty. Nik nevie, že im mnohokrát chýba pekná rodina, šťastie, láska a chudobní sú mnohokrát oveľa šťastnejší a uvedomujú si oveľa viac pravé hodnoty života.
Áno, faktom ostáva, že peniaze potrebujeme, ale nesmieme im pripisovať takú veľkú hodnotu. V rebríčku hodnôt každého človeka by peniaze nikdy nemali zastávať prvú priečku, pretože peniaze nie sú nenahraditeľné.
Každý si musí na peniaze dávať pozor, lebo ich vábivému čaru podľahne aj skromný človek a môže sa z neho stať veľký chamtivec, ktorý zabudol na svoju jednoduchosť a nechal sa zlákať peniazmi. Preto viem, že peniaze potrebujeme, ale nesmieme ich uprednostňovať.
Každý poznáme niekoho, kto v peniazoch vidí riešenie prakticky všetkých svojich problémov. A určite tiež aj ľudí hovoriacich, že peniaze sú nutné zlo.
V psychológii sa dlhodobo skúmalo šťastie spojené s peniazmi. Pri dlhodobých výskumoch, ktoré sa viedli aj desiatky rokov, to vyzerá, že šťastie je skôr spojené s komunitou, v ktorej daný človek žije, a s kvalitou týchto vzťahov, než s veľkosťou majetku. To však neznamená, že peniaze nehrajú v našich životoch v oblasti šťastia žiadnu úlohu. Ak ste ohrození existenčnou chudobou, aj pocit šťastia dramaticky klesá. Ale naopak to neplatí. Lepšie materiálne zabezpečenie a viac peňazí váš pocit šťastia nezvýšia.
Pri peniazoch funguje takzvaný adaptačný mechanizmus. Spomeňte si na moment, keď vám zvýšili výplatu. V danej chvíli ste sa pravdepodobne potešili a boli „viac šťastní“, no toto šťastie rýchlo pominulo a zvykli ste si na to.
Že peniaze menia charakter človeka, je vec známa, ale teraz to máme aj zdokumentované. V sérii deviatich experimentov bolo zistené, že peniaze posilňujú motiváciu ľudí dosahovať vlastné ciele a degradujú ich správanie k iným.
Koncept peňazí spôsobuje, že sa človek cíti sebestačný, a preto má väčšiu túžbu ostať sám a single. Keď boli účastníkom ukázané skutočné alebo falošné peniaze, dokonca len fotografia hotovosti, stali sa egoistickými.
Inscenované zazobané scény
V sérii experimentov bolo 50 vysokoškolákov rozdelených do dvoch skupín. Prvá bola pripravená na koncept peňazí, druhá kontrolná ostala pasívna. V experimente mali napríklad v periférnom pohľade hromádku hracích peňazí z hry Monopoly alebo im bol ponúknutý podnet (slovná fráza, obrázky, šetrič obrazovky s dolármi) týkajúci sa peňazí. V druhej skupine neboli vystavení peňažným podnetom. Nevedeli, že kapitál bol súčasťou experimentov, vypĺňali odlišné dotazníky.
Bohatí egoisti
Účastníkom dali riešiť náročný problém s informáciou, že v prípade potreby majú k dispozícii pomoc. Peňažné subjekty zotrvali oveľa dlhšie, kým o ňu požiadali.
V jednom teste účastník vypĺňal dotazník, keď nastrčená študentka vošla do miestnosti s otázkou: „Môžete mi pomôcť?“ Vysvetlila, že je študentkou bakalárskeho štúdia a potrebuje pomoc s kódovaním údajových listov, čo zaberie len pár minút. Niektorí z účastníkov jej vôbec nepomohli. Kontrolná skupina venovala dobrovoľne v priemere 42 minút svojho času, kým peňažná skupina maximálne 25 minút.
Ďalší experiment dal účastníkom príležitosť podať pomocnú ruku v situácii, ktorá si nevyžaduje žiadne zručnosti. Pri zinscenovanej nehode osoba prechádzala miestnosťou a vysypala peračník. Peňažní účastníci sa v oveľa menšej miere ponúkli ceruzky pozbierať.
Nepribližuj sa!
Aby vedci pochopili, ako peniaze ovplyvňujú medziľudské vzťahy, každému účastníkovi povedali, že uskutočnia rozhovor spoločne s účastníkom z kontrolnej skupiny. Zatiaľ čo experimentátor poň išiel, peňažný účastník mal pripraviť dve stoličky. Subjekty v peňažnej skupine postavili stoličky s väčším fyzickým odstupom medzi sebou a novým známym, v porovnaní s kontrolnými subjektmi.
Pri výbere medzi dvoma aktivitami - domáca cateringová večera verzus štyri osobné hodiny varenia - si subjekty zamerané na peniaze častejšie vyberali individuálne zamerané aktivity. A keď dostali možnosť pracovať s iným účastníkom alebo samostatne na reklamnom projekte, menej peňažné subjekty si vybrali tímovú prácu.
Kradneš veci z kancelárie?
V ďalšej štúdii sa ukázalo, že vystavenie peniazom zvyšuje pravdepodobnosť, že sa ľudia budú správať neeticky. V týchto experimentoch boli subjekty s peniazmi ochotnejšie klamať, aby zarobili peniaze v jednoduchej hre. Tiež s väčšou pravdepodobnosťou ohodnotili kradnutie kancelárskych potrieb ako eticky prípustné.
Už len predstava majetnosti ťa zmení
Výskum tak ukázal, že už len jednoduché premýšľanie o peniazoch mení ľudí na asociálnych, neetických pragmatikov, neochotných pomáhať cudzím ľuďom. Spolupráca skutočne ide dole vodou, keď sú v hre peniaze.