Wellbeing a duševné zdravie u osôb s mentálnym postihnutím

Duševná pohoda, alebo wellbeing, je kľúčový aspekt zdravia a kvality života pre všetkých ľudí, vrátane tých s mentálnym postihnutím. Tento článok sa zameriava na definíciu wellbeingu u osôb s mentálnym postihnutím, pričom zohľadňuje špecifické výzvy a potreby tejto skupiny. Skúmame faktory, ktoré ovplyvňujú duševnú pohodu, ako aj stratégie na jej podporu a zlepšenie.

Čo je wellbeing?

Veľmi ťažko by sme v slovenčine hľadali výraz, ktorý by presne vystihol význam slova wellbeing. Slová ako “pohoda”, “blaho”, “harmónia” či “kvalita života” len čiastočne popisujú o čo vo wellbeingu naozaj ide. Wellbeing je termín, ktorý opisuje celkovú kvalitu života jedinca z hľadiska jeho duševného, fyzického a emocionálneho zdravia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ide o „stav úplnej telesnej, duševnej a spoločenskej pohody“. Wellbeing je teda komplexný koncept, zahrnujúci aspekty ľudského života a zdravia, v tzv. bio-psycho-socio-spirituálnej rovine.

Hoci sa môže zdať, že ide o trend posledných rokov, koncepcia wellbeing nie je vôbec nová. Jej korene siahajú až do antického Grécka. Filozofi ako Sokrates, Platón a Aristoteles, položili základy wellbeingu prostredníctvom konceptu "eudaimonia," čo v preklade znamená "dobrý duch" alebo "šťastie". Neskôr, v stredoveku a renesancii, sa koncepty wellbeingu, vďaka rôznym náboženským a filozofickým myšlienkam, ešte viac rozšírili. Moderná éra wellbeing zaznamenala významný rozmach v 19. a 20. storočí s nástupom psychológie ako novej vedy. Významné osobnosti ako Sigmund Freud a Carl Jung skúmali aspekty ľudskej psychiky a ich vplyv na celkovú pohodu.

V polovici 20. storočia, s príchodom 21. storočia, sa pozornosť presunula na holistickejší prístup k wellbeingu, ktorý zahŕňa nielen individuálne aspekty zdravia, ale aj sociálne, environmentálne a ekonomické faktory. Dnes je wellbeing vnímaný ako multidimenzionálny koncept, ktorý ovplyvňuje všetky aspekty života.

Definícia wellbeingu u mentálne postihnutých

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody, a nielen ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia. V kontexte mentálneho postihnutia je dôležité zdôrazniť, že duševná pohoda je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia a zahŕňa viac než len absenciu duševnej poruchy. Duševné zdravie a wellbeing sú základom pre schopnosti ako myslenie, cítenie, nadväzovanie vzťahov, zarábanie na živobytie a radosť zo života. Wellbeing u mentálne postihnutých je totožný so subjektívnou kvalitou života. Z psychologického hľadiska je wellbeing definovaný ako miera sebarealizácie a duševnej harmónie.

Faktory ovplyvňujúce wellbeing u mentálne postihnutých

Duševný stav človeka je ovplyvnený radom faktorov, vrátane predispozícií (biologických činiteľov), stresujúcich životných udalostí a posilnenia ochranných faktorov. Individuálne, osobné a rodinné riziká a ochranné faktory môžu byť biologické, citové, súvisiace s myslením, správaním, vzťahmi alebo rodinnými súvislosťami.

V prípade jedincov so stredne ťažkým mentálnym postihnutím (SŤMP) je komunikácia kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim wellbeing. Jedinec so SŤMP má ťažkosti pri komunikácii s inými ľuďmi, čo môže viesť k citovej deprivácii a nedostatku pocitu bezpečia. Medzi ďalšie faktory patria:

• Organické alebo funkčné poškodenie mozgu: Môže viesť k nedostatočnému ovládaniu emócií.
• Pridružené duševné poruchy: Môžu zvyšovať agresivitu a ťažkosti so zvládaním.
• Nepohodlné prostredie: Hluk, vysoký počet klientov v zariadení a prísne pravidlá môžu spôsobovať podráždenie a agresiu.
• Nedostatok možností rozhodovať sa: Obmedzovanie samostatnosti môže viesť k frustrácii a agresívnemu správaniu.
• Nenaplnenie základných životných potrieb: Nedostatok pozornosti, zneužívanie, zanedbávanie, chaos v rodine a narušenie sociálnych vzťahov majú negatívny vplyv na wellbeing.

Oblastí wellbeingu

Wellbeing zahrňuje viaceré oblasti, ktoré dokopy vytvárajú celkovú spokojnosť a harmóniu:

• Fyzický wellbeing: Týka sa celkového zdravotného stavu tela a schopnosti jednotlivca vykonávať každodenné aktivity bez obmedzení. Patrí sem pravidelná telesná aktivita, správna výživa a dostatočný spánok.
• Emocionálny alebo aj psychický wellbeing: Sústreďuje sa na schopnosť jednotlivca spracovávať emócie a efektívne zvládať stres. Zameriava sa na kladné vnímanie seba aj druhých, schopnosti dôvery, rozpoznávanie emócií a odolnosti zvládať nepriaznivé emočné situácie.
• Sociálny wellbeing: Odkazuje na schopnosť jednotlivca vytvárať a udržiavať spokojné vzťahy a účinne komunikovať s ostatnými. Súvisí so schopnosťou empatie, pocitom spolunáležitosti, medziľudskými vzťahmi a komunikačnými zručnosťami.
• Finančný wellbeing: Je neoddeliteľnou súčasťou celkového wellbeingu a znamená schopnosť spravovať ekonomické zdroje efektívne a bez zbytočného stresu.
• Duchovná oblasť: Zaoberá sa naplnením zmyslu našej existencie, hodnotami a etickými princípmi.
• Intelektuálny wellbeing: Odráža sa v spôsobe spracovávania informácií, v motivácii pre dosiahnutie cieľov, osobného rozvoja a v pocite spokojnosti vďaka znalostiam a zručnostiam.
• Digitálny wellbeing: Rieši, ako čas strávený v digitálnom priestore ovplyvňuje naše zdravie a pohodu.

Každý z týchto pilierov prispieva k harmonickému a udržateľnému spôsobu života, čo má priamy dopad nielen na jednotlivcov, ale aj na celé pracovné prostredie a spoločnosť.

Stratégie na podporu wellbeingu u mentálne postihnutých

Podpora wellbeingu u osôb s mentálnym postihnutím si vyžaduje komplexný a individuálny prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a výzvy.

Komunikácia a podpora

Poskytnutie komunikačnej podpory je nevyhnutné pre jedincov so SŤMP. Je potrebné všímať si ich prejavy a spôsoby, pretože slovami sa často nevedia adekvátne vyjadriť. Akceptovaním ich tempa a prejavov správania môžeme porozumieť ich konaniu a pochopiť ich. V praxi sa osvedčilo spomaliť rýchlosť reči, používať krátke vety a otázky, a všímať si neverbálny prejav. Táto metóda vyzdvihuje pozorovanie jedinca s mentálnym postihnutím a podľa jeho vlastných prejavov a ich opakovaním je možné umožniť tomuto jedincovi nadviazanie kontaktu so sebou samým a so svojím životom. Dôsledkom využívania tejto metódy je zlepšenie klientovho kontaktu s realitou a jeho zapojenie sa do komunikácie s okolím.

Vytváranie pokojnej atmosféry

Pri komunikácii s jedincom so SŤMP v priebehu krízovej situácie je nevyhnutné navodiť pokojnú atmosféru. Je nutné brať vážne názory jedinca so SŤMP, nevnášať do vzniknutej situácie vlastné presvedčenia a rešpektovať ho.

Zohľadňovanie individuálnych potrieb

Dôležité je zohľadňovať individuálne potreby a preferencie jedinca so SŤMP. Napríklad, v prípade Martina sa osvedčilo nechať ho zažiť si negatívnu skúsenosť, čím sa predišlo jeho agresívnemu správaniu. Nebránili mu pri banálnej činnosti ako je obliecť si vetrovku napriek tomu, že bolo vonku slnečné počasie. Neskôr si Martin sám uvedomil, že sa rozhodol nesprávne a v priebehu prechádzky si vetrovku vyzliekol. Týmto spôsobom sa posilňuje vlastná kompetencia a samostatnosť.

Prevencia agresívneho správania

Prevencia agresívneho správania zahŕňa:

• Identifikáciu príčin agresívneho správania: Spolu s jedincom so SŤMP treba identifikovať príčiny jeho agresívneho správania.
• Preskúmanie životných okolností: Zaoberať sa vplyvom stresujúcich situácií (zmena spolubývajúceho, smrť v rodine), ktoré sa vyskytli a mohli vyvolať agresívne správanie.
• Zaznamenávanie problematických situácií: Zmapovanie okolností (kedy, kde, s kým a pri čom prebehli), čo im predchádzalo, ako prebiehali, a čo po nich nasledovalo, vo významnej miere ovplyvňuje možnosti ako predísť podobným situáciám v budúcnosti a vhodnejšie reagovať.
• Učenie adekvátnemu správaniu: Ak dokáže zareagovať iným vhodnejším spôsobom, treba ho odmeniť tým, čo je pre neho skutočnou odmenou.
• Učenie vhodnému spôsobu vyjadrovania: Nechať voľnosť vyjadreniam jedinca so SŤMP, vďaka čomu môže vyjadriť emócie, ktoré vznikajú, prijať ich a nepotláčať.

Reštriktívne opatrenia

V prípade, že vyššie uvedené spôsoby nezabránia zvládnuť krízovú situáciu, je nutné využiť reštriktívne opatrenia (fyzické alebo mechanické obmedzenia). Fyzické obmedzenie jedinca so SŤMP má prednosť pred mechanickými zásahmi a užitím liekov. Správanie, ktorým takýto jedinec ohrozuje personál alebo rodinu, si môže vyžadovať jeho hospitalizáciu a dôkladné vyšetrenie na vylúčenie alebo potvrdenie prítomnosti psychiatrických porúch.

Podpora duševného zdravia

Duševné zdravie je neoddeliteľnou súčasťou zdravia. Starať sa o duševné zdravie je ekonomické a napomáha pohode blízkych ľudí. Odporúčania pre podporu duševného zdravia:

• Prijímaj sám seba!
• Poznaj sám seba, svoje dary, prednosti a slabosti. Hovor o tom!
• Buď aktívny!
• Uč sa novým veciam!
• Stretávaj sa s priateľmi!
• Rob niečo tvorivé!
• Zapoj sa a pomôž!
• Neváhaj požiadať o pomoc!
• Oddychuj a uvoľni sa!
• Zdolávaj prekážky!
• Neboj sa snívať!
• Ži teraz a tu!

Na Slovensku funguje Národná linka na podporu duševného zdravia (NLPDZ), ktorá poskytuje bezplatné a anonymné psychologické poradenstvo širokej verejnosti na telefónnom čísle 0800 193 193.

Úloha Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO)

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnom úsilí o zlepšenie zdravia a kvality života ľudí na celom svete. V roku 1980 WHO schválila Medzinárodnú klasifikáciu porúch, zdravotných postihnutí a handicapov (ICIDH), ktorá priniesla presnejší prístup. Klasifikácia jasne rozlišuje medzi poruchou, zdravotným postihnutím a handicapom. WHO zdôrazňuje význam prevencie, rehabilitácie a vytvárania rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím.

Svetový deň duševného zdravia si každoročne pripomíname od roku 1992 z iniciatívy Svetovej federácie pre duševné zdravie (WFMH). Cieľom tohto dňa je upriamenie pozornosti verejnosti na dôležitosť psychickej pohody a potrebu lepšieho prístupu k duševnej starostlivosti. Témou tohtoročného svetového dňa je "Prístup k službám - duševné zdravie v katastrofách a núdzových situáciách", ktorá zdôrazňuje potrebu promptnej podpory pre ľudí, ktorých zasiahli humanitárne krízy, prírodné katastrofy, vojnové konflikty či iné núdzové stavy.

Správa WHO z roku 2022 uvádza, že duševné ochorenia postihujú až 1 miliardu ľudí na celom svete, čo predstavuje približne každého ôsmeho človeka. Duševné zdravie neznamená len neprítomnosť duševnej poruchy, ale aj schopnosť prežívať psychickú pohodu a naplno rozvíjať svoj potenciál. Duševné a fyzické zdravie sú rovnako dôležitými súčasťami celkového zdravia. Hoci dnes poznáme účinné spôsoby prevencie aj liečby duševných porúch, väčšina postihnutých ľudí k nim stále nemá prístup.

Wellbeing na pracovisku

Wellbeing je stredobodom mnohých firemných politík a programov na pracoviskách po celom svete. Wellbeing na pracovisku má priamy a významný vplyv na udržiavanie si a angažovanosť zamestnancov. Tieto dva aspekty sú kľúčové pre úspech a stabilitu každej organizácie. Zamestnanci, ktorí cítia, že ich potreby sú na pracovisku uspokojené a že sú v prostredí podporujúcom ich fyzické a mentálne zdravie, sú menej pravdepodobné, že budú hľadať prácu inde. Zdravé pracovné prostredie, kde sa dbá na wellbeing, zvyšuje lojalitu zamestnancov k organizácii. Zamestnanci, ktorí sú fyzicky a psychicky v dobrej kondícii, sú viac produktívni. Zamestnanci, ktorí cítia, že ich wellbeing je podporovaný, sú často kreatívnejší a otvorenejší novým nápadom. Investície do wellbeing zamestnancov nie sú len etickou zodpovednosťou, ale aj strategickou výhodou pre každú organizáciu.

Efektívne riadenie wellbeingu na pracovisku vyžaduje integráciu týchto komponentov do každodennej prevádzky a firemnej kultúry. Zamestnávateľ by mal ponúkať zaujímavé a konkurencieschopné platové podmienky v súlade s trhom a spravodlivé odmeny, založené na výkone, ktoré motivujú zamestnancov. Počas pandémie COVIDu zistili mnohé firmy, že práca z domu nie je prekážkou k dobrým pracovným výkonom. Flexibilný pracovný čas a možnosti práce z domu by mali byť samozrejmosťou v každom uvoľnenejšom pracovnom prostredí. Zamestnanci trávia na pracovisku veľkú časť svojho života a preto je dôležité, aby mali čo najpohodlnejšie prostredie. Poskytnite vašim zamestnancom priestor, kde si môžu v pokoji oddýchnuť a načerpať energiu. Miestnosti so spoločenskými hrami, stolným tenisom či dokonca hernými konzolami sa tiež ukazujú ako výborná investícia, ktorá sa vráti vo forme spokojnosti a zvýšenej výkonnosti zamestnancov. Nezabudnite ani na team-building a iné spoločenské akcie.

Nezabudnite propagovať wellbeing a jeho dôležitosť. Ponúknite zamestnancom programy zamerané na zvládanie stresu, ako sú workshopy o mindfulness alebo finančné poradenstvo. Podporujte zamestnancov vo vzdelávaní, kariérnom postupe a v seba rozvoji. Umožnite zamestnancom určitú úroveň autonómie v ich práci a zároveň prepojte ich úlohu s cieľmi vašej organizácie.

Wellbeing vo vzdelávaní

Štátna školská inšpekcia vníma rozvoj wellbeingu žiakov a pedagógov v škole ako veľmi dôležitý. Wellbeing žiakov a pedagógov je súbor viacerých ukazovateľov a možno ho vo vzdelávaní definovať ako „cítiť sa dobre a dobre sa učiť“. Problematika duševného zdravia žiakov v školách patrí i medzi priority Štátnej politiky zdravia na Slovensku. Pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Táto situácia sa zhoršila v dôsledku bezprecedentných kríz, ku ktorým došlo v posledných rokoch. Pandémia vytvorila na duševné zdravie ľudí ďalšie tlaky, a to najmä u mladých ľudí a u osôb, ktoré duševnými chorobami trpeli už predtým.

V máji 2023 sa uskutočnila informatívna inšpekcia na základných a stredných školách s cieľom zistiť, či podmienky školského vzdelávacieho prostredia vytvárajú predpoklady pre spokojnosť a motiváciu pedagógov a žiakov a vzťahy medzi nimi. Wellbeing v školách zahŕňa optimálne vzdelávanie žiakov a študentov, výkon učiteľov a spoluprácu s rodičmi. Wellbeing v školách znamená hlavne rešpektovanie žiaka, ako jednotlivca a podporu jeho bio-psycho-socio-spirituálneho rozvoja.

Ako vytvoriť zo školy bezpečné miesto pre detskú dušu a pedagógom pokojné a motivujúce prostredie ukazujú aj nasledujúce princípy rozvoja wellbeingu:

• Systémový prístup k podpore wellbeingu: Synergia kľúčových inštitúcií a participantov v oblasti vzdelávania.
• Rešpekt k jednotlivcom: Nastavenie opatrení tak, aby zodpovedali individuálnym potrebám jednotlivcov a miere podpory, ktorú potrebujú trvalo alebo dočasne; žiaci aj učitelia by mali byť cielene podporovaní v osobnostnom raste a rozvoji zručností pre zlepšenie vlastného wellbeingu a odolnosti voči záťaži.
• Aktívne zapojenie: Poskytovanie príležitosti pre všetkých aktérov podieľať sa na zmysluplnom rozhodovaní v škole.
• Vyučovacie metódy: Aplikovanie vyučovacích metód a postupov, ktoré podporujú motiváciu k učeniu a dosahovanie vzdelávacieho maxima všetkých žiakov a prispievajú k pozitívnej klíme a pohode v triede.
• Zaistenie bezpečia: Vytváranie príjemného školského prostredia, v ktorom každý môže cítiť podporu a pocit bezpečia.
• Hodnotenie: Podniknutie krokov smerujúcich k zníženiu stresových situácií, ktoré žiaci pociťujú pri skúškach a testovaní.
• Partnerstvo a spolupráca s rodičmi, odborníkmi, inštitúciami: Zlepšenie nielen vzdelávacích výsledkov žiakov, ale aj iné aspekty kvality života detí a dospievajúcej mládeže.

Dynamické meranie wellbeingu

Statický prístup ukáže, aký je aktuálny wellbeing. Dynamický prístup však odhalí zmenu vo wellbeingu. Kvalita života môže byť subjektívna (americký model) i objektívna (škandinávsky model). Wellbeing sa vymedzuje pozitívnym i negatívnym kritériom. Pozitívne kritériá sú adaptácia, adjustácia, rast, životná spokojnosť a zmysel života. Medzi negatívne kritériá patrí neprítomnosť depresie a psychologického distresu. Výskumy ukazujú pozitívny vzťah proaktívneho zvládania a kvality života. Odporúča sa preto reagovať aktívne na zmenu! Ideálne vopred zhromaždením zdrojov, ktoré aktivujeme, keď potrebujeme podporiť wellbeing. Môžete si už dnes zhromažďovať priateľov, knihy, pohybové aktivity, ktoré potom môžete využiť. Samozrejme je dobré robiť to aj v situácii pohody, aby bol wellbeing posilňovaný priebežne.

Ak objektívna kvalita života klesá (choroba, Covid pandémia…), podporíte si subjektívnu kvalitu života napr. čítaním beletrie. Wellbeing tak môže dokonca až narásť! Čítanie beletrie sa ukazuje vynikajúce na psychiku. Približne po týždni by ste mali vidieť, že budete kľudnejší. Podľa výskumov sa to ukazuje ako jeden z najčistejších psychologických relaxov.

tags: #well #being #u #mentalne #postihnutych