Vznik a vývoj stolného tenisu pre telesne postihnutých

Stolný tenis, dynamický a strategický šport, si získal popularitu po celom svete. Patrí medzi najrýchlejšie športové hry na svete, učí mať rýchly odhad hernej situácie a jej okamžité riešenie najvhodnejším herným spôsobom. Tento článok sa zameriava na vznik a vývoj stolného tenisu pre telesne postihnutých, pričom sa dotýka aj historických aspektov a súčasného stavu tohto športu.

História stolného tenisu

Korene stolného tenisu siahajú až do obdobia pred dvoma tisícročiami. Hra sa nazývala gossima a do Európy, z Japonska, ju priniesli Angličania v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Skutočným začiatkom stolného tenisu bol však tenis, ktorý sa jeho nadšenci snažili počas zimných mesiacov preniesť do sálového prostredia - na stôl. Stolný tenis sa sprvu hral na rôznych rozmeroch stolov, s gumovými, poprípade korkovými loptičkami a drevenými raketami. Stolný tenis ako oficiálna športová hra sa začala zavedením celuloidovej loptičky do hry, a to Angličanom J. Gibbom v roku 1899. V roku 1909 sa stolný tenis začal šíriť z Anglicka do Európy (Nemecka, Rakúska, Maďarska, Česko-Slovenska). Ako pretekárska hra sa však dlho neudržal a pestoval sa viac ako spoločenská zábava.

Slovenské názvy tohto športu sú: stolný tenis, zriedkavo stolový tenis, hovorovo pingpong, staršie (do roku 1965) a dnes ešte nespisovne ping-pong, nespisovne ping pong.

Pravidlá a vybavenie stolného tenisu

Vybavenie

• Stôl: Povrch stola sa nazýva hracou plochou a má obdĺžnikový tvar s oficiálnymi rozmermi 2,74m x 1,525m. Jeho výška je podľa SSTZ určená na 76 cm. K hracej ploche patria aj horné hrany, bočné hrany už však nie. Je rozdelený na dve polovice napnutou sieťkou.
• Sieťka: Sieťka sa skladá zo stojančekov, špagáta a samotnej sieťky. Sieťka by mala byť čo najbližšie k stolu po celej dĺžke, konce sieťky by mali byť čo najtesnejšie pripojené k stojančekom.
• Loptička: Je guľatá a má hmotnosť 2,7 gramu, priemer 40 mm a je úplne dutá.
• Raketa: Môže mať rôzne veľkosti, tvary a hmotnosť, jej podklad však musí byť pevný. Raketa musí byť pokrytá poťahom. V súčasnosti sa používajú najmä gumové alebo gumoplastové povrchy. Musia byť farebne odlíšené - jeden musí byť červený, druhý čierny.

Pravidlá hry

• Výmena: Výmenou sa nazýva čas, keď je loptička v hre. Ak sa výsledok výmeny nezapočítava, napr. pri dotyku loptičky o sieťku pri podaní (loptička sa dotykom sieťky musí dostať na súperovu stranu), výmena sa opakuje, hrá sa tzv. "nová loptička". Ak sa výsledok výmeny započítava, nazýva sa "bod".
• Podanie: Hráč, ktorý má zahrať v danej výmene loptičku ako prvý, je podávajúcim hráčom. Hráč, ktorý zahrá loptičku vo výmene ako druhý, je prijímajúcim hráčom. Podáva sa s loptičkou voľne ležiacou na dlani, ktorá musí byť otvorená. Loptička musí byť vyhodená z ruky do výšky minimálne 16 cm. Musí sa najskôr dotknúť plochy rakety podávajúceho a potom prijímajúceho. Ak sa loptička dotkne sieťky a preskočí na stranu prijímajúceho, podanie sa opakuje - let (nová loptička). Povinnosťou hráča je podávať tak, aby mohla byť posúdená jeho správnosť.
• Set: Kto ako prvý dosiahne 11 bodov, vyhráva set, okrem prípadu, keď obaja hráči dosiahnu 10 bodov. Hrá sa na rozhodujúci počet setov z nepárneho počtu setov.

Vznik a vývoj parastolného tenisu

Stolný tenis telesne postihnutých, známy aj ako parastolný tenis, je adaptáciou klasického stolného tenisu pre športovcov s telesným postihnutím. Tento šport umožňuje ľuďom s rôznymi typmi postihnutí aktívne sa zapájať a súťažiť na vysokej úrovni. Hoci sa pravidlá v mnohom zhodujú s bežným stolným tenisom, existujú určité modifikácie, ktoré zohľadňujú špecifické potreby hráčov.

História parastolného tenisu siaha do roku 1960, kedy sa tento šport prvýkrát predstavil na paralympijských hrách v Ríme. V roku 1976 sa v Toronte pridali aj stojaci hráči, čo umožnilo účasť športovcom s amputáciami a inými telesnými znevýhodneniami. Odvtedy sa parastolný tenis neustále vyvíja a rozširuje, pričom sa doň zapájajú športovci s rôznymi druhmi telesného znevýhodnenia.

Pravidlá a vybavenie v parastolnom tenise

Modifikované pravidlá

• Podanie: Najvýznamnejšia úprava sa týka podania u vozíčkarov.
• Dvojitý odskok: Pri tenise na vozíku môže loptička odskočiť na súperovej polovici dvakrát. To znamená, že loptička musí dopadnúť prvýkrát do dvorca, ale druhýkrát môže dopadnúť aj mimo neho. Hráči sa však snažia hrať loptičku po prvom odskoku, aby zvýšili tempo hry.
• Vozík ako súčasť tela: Vozík sa považuje za súčasť tela hráča.
• Odlepenie od sedačky: Hráč nesmie odlepiť zadok od sedačky vozíka počas hry.
• Dvojdotyk: Podľa pravidiel stolného tenisu telesne postihnutých, ak sa hráč úmyselne dotkne loptičky dvakrát, súper získava bod.
• Striedanie a postavenie hráčov: V tímových súťažiach je striedanie možné len jedenkrát počas stretnutia. Zostava družstva sa musí nahlásiť vždy úplná. Vo všetkých nepárnych setoch platí postavenie z prvého setu, vo všetkých párnych setoch platí postavenie z druhého setu. To neplatí pri dosiahnutí 5. bodu.

Kategórie hráčov

Športovci v parastolnom tenise sú rozdelení do rôznych skupín podľa stupňa a typu ich postihnutia. Toto rozdelenie zabezpečuje, že hráči súťažia s ostatnými, ktorí majú podobné funkčné schopnosti. Bežne sa rozdeľujú do dvoch hlavných kategórií:

• Hráči na vozíku: Títo hráči majú postihnutie dolných končatín, ktoré im znemožňuje pohybovať sa po kurte bez pomoci vozíka.
• Hráči v stoji: Táto kategória zahŕňa hráčov s rôznymi typmi postihnutí, ako sú amputácie, detská mozgová obrna alebo iné neurologické stavy, ktoré ovplyvňujú ich pohyb a rovnováhu.

V rámci týchto dvoch hlavných kategórií existujú ďalšie podkategórie, ktoré zohľadňujú stupeň postihnutia. Stolný tenis, podobne ako veľa ďalších športov, zažil svoju paralympijskú premiéru v Ríme 1960. V roku 1976 v Toronte pribudli už aj stojaci hráči - amputovaní a les autres. Štartujú v ňom všetky druhy telesných znevýhodnení, pričom športovci sú rozdelení na sediacich (vozičkári) a stojacich. Muži a ženy si merajú svoje sily v súťažiach jednotlivcov a tímov. Súťaže sa riadia mierne modifikovanými pravidlami medzinárodnej stolnotenisovej federácie (ITTF), ktoré sa týkajú najmä podania u vozíčkarov. Podľa druhu znevýhodnenia (berie sa do úvahy svalová dispozícia, pohybové obmedzenia, rovnováha na vozíku i schopnosť udržať raketu) sú športovci rozdelení do 10 skupín - TT1-10. V prvých piatich súťažia vozičkári, vo zvyšných stojaci.

Vybavenie pre parastolný tenis

Okrem štandardného vybavenia pre stolný tenis, ako sú stôl, sieťka, rakety a loptičky, hráči parastolného tenisu môžu potrebovať špeciálne upravené vybavenie, aby mohli hrať efektívne.

• Športový vozík: Vozík je ľahší, pevnejší a má šikmé bočné kolesá, čo umožňuje rýchly pohyb vpred a do strán.
• Úprava rakety: Hráči s obmedzenou funkciou rúk môžu používať pomôcky na upevnenie rakety k ruke, ako sú leukoplasty alebo tejpy. Tí, ktorí majú narušenú hybnosť všetkých štyroch končatín, hrajú tenis s raketou pripevnenou na ruke leukoplastom alebo tejpom. Patria do kategórie QUAD.

Začiatky organizovaného športu telesne postihnutých v Československu

Ešte pred vznikom Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) existovali na území Československa snahy o organizáciu športu pre telesne postihnutých. V roku 1961 bola rozhodnutím ÚV ČSTV založená komisia pre telesne postihnutých športovcov. Jej cieľom bolo vytvárať oddiely telesne postihnutých pri telovýchovných jednotách a organizovať ich činnosť. Na Slovensku sa prvé organizované aktivity začali o niečo neskôr. Dňa 28. februára 1969 sa v Bratislave stretli nadšenci na zakladajúcej schôdzi klubu telesne postihnutých športovcov. Tento klub vstúpil do štruktúr TJ Vinohrady BSP Bratislava pod názvom Prvá telovýchovná jednota telesne postihnutých športovcov. Členovia sa venovali volejbalu, stolnému tenisu, plávaniu a atletike.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) zohráva kľúčovú úlohu v živote telesne znevýhodnených športovcov na Slovensku. Je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporuje všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združuje športovcov z členských organizácií po celom Slovensku.

Významným medzníkom v histórii športu telesne postihnutých na Slovensku bol rok 1990. Dňa 6. októbra 1990 zanikol Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikli tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov (SZTPŠaPŠ). Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková. Dňa 28. novembra 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sa premenoval a do súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov.

SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru (SPV), pričom počtom športovcov i dosiahnutými výsledkami je dlhodobo jeho dominantným členským subjektom. V roku 2002 Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky. Od svojho vzniku zväz zastrešoval a zastrešuje širokú škálu športov:

• Atletika
• Basketbal na vozíku
• Biliard
• Biatlon
• Boccia
• Curling na vozíku
• Cyklistika
• Drezúra
• Lukostreľba
• Lyžovanie (alpské, bežecké)
• Plávanie
• Stolný tenis
• Streľba
• Šach
• Tanec na vozíku
• Tlak na lavičke
• Tenis na vozíku
• Volejbal

Postupne sa počet zastrešených športov vyvíjal a vzhľadom na rozhodnutia štátu, medzinárodných organizácií športu zdravotne znevýhodnených i svojich najvyšších orgánov upravoval.

Rozvoj športu telesne postihnutých po vzniku samostatnej Slovenskej republiky

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 SZTPŠ nadviazal na tradíciu medzinárodných podujatí ako Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale. Začal tiež organizovať nové podujatia, napríklad Slovakia Open v tenise na vozíku a Slovakia Open v stolnom tenise. V roku 1997 SZTPŠ zorganizoval jedny z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie významné podujatia:

• ME v stolnom tenise (1999)
• ME v tlaku na lavičke (2002)
• MS družstiev v stolnom tenise (2017)
• MS v šachu telesne postihnutých (2011)
• SP v streľbe (2007)
• SP vo volejbale (2001)
• EP v cyklistike a ďalšie.

Za míľnik paralympijského športu na Slovensku sa považuje rok 1993, keď bola Slovenská republika prijatá za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). V januári 1995 vznikol Slovenský paralympijský výbor (SPV) z iniciatívy štyroch zväzov zastupujúcich telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov.

Projekty a aktivity SZTPŠ

SZTPŠ sa aktívne venuje rozvoju športu telesne postihnutých na všetkých úrovniach. V oblasti mládežníckeho športu vytvoril systém športovej prípravy v rámci siete Útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získava pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí. Medzi najznámejšie rozvojové projekty patrí projekt "Hľadáme talenty", ktorý je považovaný za prvý počin smerujúci k myšlienke podpory športu talentovaných detí s telesným znevýhodnením. SZTPŠ organizuje desiatky majstrovstiev Slovenska, domácich líg a medzinárodných podujatí. Medzi najúspešnejšie medzinárodné podujatia patrí Slovakia Open v stolnom tenise (od r. 1992) a Slovakia Open v tenise na vozíku (od r. 1993). Slovakia Open v stolnom tenise patrí vo svete medzi najlepšie turnaje a pravidelne sa ho zúčastňujú svetové stolnotenisové špičky.

Úspechy slovenských paralympionikov

Slovenskí paralympionici dosiahli na medzinárodných podujatiach množstvo úspechov. Počas 25 rokov sa zúčastnili na 13 PH a ZPH, na ktorých vybojovali úctyhodných 114 medailí, z toho 34 zlatých! Ďalšie stovky vzácnych kovov by sa dali napočítať zo svetových a európskych šampionátov a iných významných podujatí. Medzi úspešných slovenských reprezentantov patrí Alena Kánová, ktorá sa zúčastnila na šiestich paralympijských hrách a získala zlato, striebro a bronzové medaily. Marek Gergely je ďalším úspešným hráčom, ktorý obhájil prvenstvo v ankete Tenista roku 2015 medzi vozičkármi.

Slovak Abilitysport Youth Games 2024 (SAYG 2024)

V čase, keď v metropole Francúzska doznievajú výkony najlepších paralympionikov zo 184 krajín z celého sveta, na domácej pôde v rámci sekretariátu SZTPŠ už finišujú prípravy veľkého športového podujatia, určeného pre telesne znevýhodnené deti, mládež a začínajúcich športovcov. Športové hry telesne znevýhodnenej mládeže sa po svojej úspešnej premiére v októbri minulého roku pretransformovali na veľké medzinárodné športové podujatie s účasťou športovcov zo 4 krajín Východnej Európy. Organizátori prichádzajú s úplne novým podujatím a tiež s jeho zmeneným názvom, vyjadrujúcim ich nový medzinárodný status. Slovak Abilitysport Youth Games 2024 (SAYG 2024) sa uskutočnia v Dolnom Kubíne. Ich novou ambíciou pre rok 2024 je usporiadať podujatie s ešte vyššou úrovňou športových súťaží a pritiahnuť na Slovensko okrem domácich účastníkov aj mladých a začínajúcich športovcov z okolitých krajín. Tento zámer sa nakoniec podarilo naplniť dokonale, veď na hrách sa predstavia mladí boccisti a stolní tenisti z Českej republiky, boccisti, plavci a lukostrelci z Poľska a boccisti z Maďarska. Okrem nich sa vo všetkých šiestich športoch, atletika, boccia, cyklistika, lukostreľba, plávanie a stolný tenis, predstaví vyše 40 domácich športovcov, reprezentujúci na hrách Slovensko. Sprevádzať ich bude vyše 35 domácich asistentov. Mnohí z prihlásených súťažiacich už mali možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru hier v minulom roku, pre iných bude štart na nich absolútnou premiérou.

Stolný tenis v Ružomberku: Príklad rozvoja športu na lokálnej úrovni

História stolného tenisu v Ružomberku je úzko spätá s rozvojom športu telesne postihnutých na Slovensku. V Ružomberku má stolný tenis bohatú a hlbokú tradíciu. Svoju prvú kapitolu tento turnaj písal v 1984 v Černovej. Blížiacim sa rokom 1987 sa v Ružomberku v areály štadióna TJ BZVIL Ružomberok uskutočnila malá slávnosť. Za prítomnosti čelných predstaviteľov straníckeho, štátneho, hospodárskeho a spoločenského života okresu Liptovský Mikuláš a mesta Ružomberok v čele s vedúcim tajomníkom OV KSS v Liptovskom Mikuláši Jánom Michalovičom bola daná do užívania stolnotenisová hala. S výstavbou herne sa totiž začalo v roku 1982. Vtedajším predsedom stolnotenisového oddielu bol pán Jantoš. Po odovzdaní tohoto športového stánku sa do vedúcej funkcie stolnotenisového oddielu dostáva Marián Bystričan. Vyriešenie priestorových problémov by malo byť pre členov stolnotenisového oddielu TJ BZVIL dôležitým impulzom k nadviazaniu na úspešnú minulosť. Bavlnárski vyznávači celuloidovej loptičky majú pochopiteľne veľkú radosť. Konečne sa dočkali i keď už takmer prestali veriť.

Mildeho memoriál v Ružomberku

Samozrejme nesmieme zabudnúť na celoslovenský turnaj Mildeho memoriál. Tento stolnotenisový turnaj poriadaný každoročne v Ružomberku na pamiatku hráča Vladimíra Mildeho, majstra slovenského dorastu v roku 1941, ktorý padol v bojoch SNP.

V roku 1994 sa stolnotenisový oddiel osamostatnil a fungoval pod názvom ŠKST ART Modul VTJ Ružomberok. Pri usporiadaní Mildeho memoriálu v roku 1996 organizátori z ŠKST ART VTJ Modul narátali za stolmi vyše 70 aktérov, vrátane dvoch účastníkov tohtoročných majstrovstiev Európy mužov a žien v Bratislave (Martina Grežá a Jarmila Líšková) a troch našich mladých reprezentantov, ktorí štartovali na nedávnom juniorskom šampionáte vo Frýdku - Místku. Začiatkom roku 1996 sa po dlhom čase stolnotenisový šampionát Slovenskej republiky sťahuje mimo Bratislavy. Tento ročník majstrovstiev Slovenska sa uskutočnil v Mestskej športovej hale Laziny, ktorým usporiadateľom bol ŠKST ART Modul VTJ Ružomberok. Tieto majstrovstvá sa stávajú prvým otvoreným šampionátom, na ktorom majú právo štartovať muži do 80. a ženy do 50. miesta rebríčka (dorastenecká kategória do 20. miesta).

V týchto rokoch Ružomberčania majú stolnotenisových paraolympionikov. Na vlastnú žiadosť klub prichýlil telesne postihnutých športovcov. Ide o desiatku stolných tenistov, ktorí doteraz pôsobili pod JAMES-om Bratislava. Mali tam však určité problémy, a tak nadviazali kontakt s ružomberským stolnotenisovým klubom. V tejto skupine je napríklad aj majster sveta z roku 1996 Ladislav Gašpar a tiež aj dvaja Ružomberčania - Ján Čabák a Alena Kánová. Za zmienku stojí, že dvaja z našich nových členov Gašpar a Emil Dovalovský boli nominovaní na paraolympiádu v Atlante. Toto hodnotné obdobie je poznamenané, že stolnotenisový klub ŠKST ART Modul VTJ Ružomberok postúpil do prvej ligy. A taktiež v Ružomberku začala fungovať dorastenecká liga.

Predseda ŠKST ART Modul Ružomberok Marián Bystričan spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi sa snaží neustále dvíhať organizátorskú i športovú latku tradičného podujatia na prahu novej "celuloidovej" sezóny - Mildeho memoriálu, ktorý bol v poradí 33. v roku 1998. Na tomto turnaji sa zúčastnilo 96 mužov a 30 žien. V akcii boli stolní tenisti pôsobiaci v našich domácich súťažiach, vrátane superligy, slovenskí hráči, ktorí sú momentálne v službách zahraničných klubov, ďalej účastníci z Poľska a Ukrajiny.

V roku 2000 sa v ružomberskej Koniarni konali majstrovstvá Slovenska v stolnom tenise mužov a žien. V dvojhrách lanské prvenstvá obhájili Jaromír Truksa a Valentína Popovová. Truksa na Liptove stratil vo dvojhre len dva sety, a to vo štvrťfinále s Pištejom a v semifinále s Bardoňom. Truksa a Popovová obhájili i vlaňajšie zlato vo štvorhrách. Truksa nikomu nič nedaroval ani na 35. ročníku Mildeho memoriálu v stolnom tenise v Ružomberku. Na tomto podujatí štartovalo 98 mužov a 26 žien. Medzinárodný punc podujatia dala sedemčlenná výprava z poľského klubu Bronovianka Krakov. V dvojhre mužov sa zopakovalo lanské finále, avšak s opačným rozuzlením. Minuloročný víťaz Erik Illáš na tomto podujatí zostal na rakete slovenskej jednotky Jaromíra Truksu.

Ďalší rok 2001 sa niesol v znamení usporiadania majstrovstiev Slovenska. Tradične v septembri 2001 sa konal v poradí 36. ročník Mildeho memoriálu v stolnom tenise v Ružomberku, na ktorom štartovalo 71 mužov a 26 žien. V mužskej dvojhre obhájil lanské prvenstvo Jaromír Truksa, pre ktorého bol najťažšou prekážkou v semifinále Ľubomír Pištej. Najlepšie umiestenie Ružomberčanov bol boj v semifinále Kačníka, Benča a u žien Lenčová, A. Letková. Keďže predseda klubu Marián Bystričan zo zdravotných problémov bol indisponovaný, šéfom 36. ročníka Mildeho memoriálu bol Roman Cibulka spolu s Jozefom Jantošom. Počas príprav veľmi aktívne pracoval aj Milan Kačník. V tomto roku spomínaný predseda klubu ŠKST VTJ Ružomberok Marián Bystričan kandidoval na post predsedu Slovenského stolnotenisového zväzu. Bohužiaľ táto kandidatúra dopadla neúspešne. Predsedom sa stal pán Kríž.

ŠKST VTJ Ružomberok a jeho herňa bola v roku 2003 dejiskom 18. ročníka turnaja veteránov Liptova v stolnom tenise.

História stolného tenisu v Tepličke

Začiatky stolného tenisu v Tepličke siahajú do roku 1932, kedy sa hrával len rekreačne. K rozvoju tohto druhu športu dochádza po druhej svetovej vojne zásluhou Antona Slotu, Ing. Juraja Jurču, Antona Jakubíka. Z mladších to boli František Ďurčan, Augustín Mintál, Karol Sňahničan, Ondrej Sňahničan, Marián Šiplák. Títo hrávali každý rok turnaj o majstra Tepličky. V roku 1951 a neskôr v roku 1959 sa zúčastnili okresnej súťaže mužov.

V roku 1968 hrali hráči stolný tenis v okresnej súťaži. V ďalších rokoch sa striedali úspechy hráčov v okresných a krajských súťažiach. Okrem už spomenutého Antona Slotu sa k úspešným hráčom stolného tenisu zaradili Ondrej Sňahničan, Blažej Šeliga, Alojz Králik, Štefan Mintál, Ivan Šeliga, Juraj Šeliga, Pavol Markuš, Martin Králik, Milan Markuš, Miroslav Markuš, Juraj Štefúň, Ján Zajac, Dušan Zajac.

V roku 1984 hralo mužstvo stolných tenistov 3. ligu nepretržite až do roku 2002, z ktorej sa mu iba jedenkrát podarilo postúpiť do 2. ligy. V tejto lige zostali osem sezón, až do roku 2010 a odvtedy opäť hrajú 3. ligu. Súčasným predsedom klubu stolných tenistov, ktorý má 21 hráčov je Miroslav Šeliga. Hlavnou činnosťou klubu je trénerská práca s mládežou, kde už dosiahli pekné výsledky v umiestnení na regionálnych súťažiach. MSTO Dobšiná je začlenený do občianskeho združenia LKVD Dobšiná.

Stolný tenis na Slovensku

Súťaže v stolnom tenise sú obzvlášť obľúbené v Ázii a Európe. Tomuto športu dominuje Čína s najvyšším počtom svetových titulov. Francúzsko, Švédsko, Nemecko, Kórea, Japonsko však majú tiež veľa svetových hráčov. V stolnom tenise sa organizujú Majstrovstvá sveta, Majstrovstvá Európy, taktiež je súčasťou Olympijských hier. Najviac skúseností sa získava na takzvaných ProTour, ktoré sa organizujú po celom svete.

Na Slovensku sú najprestížnejšou súťažou majstrovstvá Slovenskej republiky, ako aj bodovacie turnaje. V roku 2024 sa v Prešove uskutočnil 70. ročník Medzinárodného stolnotenisového turnaja „O Pohár Duklianskych hrdinov“. Medzi slovenskú špičku, taktiež ako do reprezentácie, už dlhšie patria Ľubomír Pištej, Peter Šereda, Alexander Valuch a Wang Yang. Medzi ženami to sú Eva Ódorová, Viera Marčeková, Viktória Lučenková, Lenka Kmotorková a Barbora Balážová. Slovenskí stolní tenisti a tenistky reprezentujú Slovensko aj v prestížnej Európskej lige, ktorej sa zúčastňujú hráči svetového formátu.

Na Slovensku zastrešuje tenis na vozíku Slovenský tenisový zväz a Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Slovenský stolnotenisový zväz zaradil telesne postihnutých do systému svojich súťaží už takmer pred 25 rokmi.

Výzvy a perspektívy

Napriek úspechom, parastolný tenis na Slovensku čelí niekoľkým výzvam. Jednou z nich je financovanie, keďže dotácie turnajov sú nižšie ako v bežnom tenise. Ďalšou výzvou je zabezpečenie adekvátnych podmienok pre tréning a súťaže, ako aj podpora pre mladých talentov.

Napriek týmto výzvam, parastolný tenis má na Slovensku svetlú budúcnosť. S rastúcim povedomím o tomto športe a s podporou zo strany športových organizácií a štátu, sa môže stať ešte populárnejším a úspešnejším.

tags: #vznik #stolneho #tenisu #telesne #postihnutych