Sociálne siete sa v priebehu uplynulých rokov stali fenoménom, ktorý výrazne ovplyvnil mnohé oblasti našich životov. To, čo začalo ako možnosť komunikovať s priateľmi a zdieľať zážitky, sa postupne vyvinulo do komplexných platforiem s obrovským vplyvom na spoločnosť, ekonomiku a dokonca aj politiku.
Prvé sociálne siete, ako napríklad SixDegrees a Friendster, vznikli už v 90. rokoch 20. storočia. Ich zásah však nebol tak masový ako v dnešnej dobe. Prvou skutočne úspešnou sieťou bol MySpace.com. Dnes sú sociálne siete každodennou súčasťou života Slovákov, pričom podľa najnovšej analýzy ich pravidelne - niekoľkokrát do týždňa - využíva až 97 percent online dospelej populácie. Človek, ktorý nie je ani na jednej platforme, je dnes skôr raritou. Podľa údajov až 85 % Slovákov aktívne používa aspoň jednu sociálnu sieť.
Evolúcia a diverzita sociálnych platforiem
Svet sociálnych sietí sa dynamicky mení. Stále vznikajú nové platformy, avšak mnohé z nich svoj potenciál nenaplnia a končia neúspechom. Siete ako MySpace či Google+ sú už dnes minulosťou. Naopak, niektoré platformy pristupujú k sociálnemu zdieľaniu trochu inak, prinášajúc inovatívne funkcie a možnosti. Sociálna sieť je online platforma, ktorá umožňuje ľuďom navzájom komunikovať, zdieľať obsah a nadväzovať nové kontakty. Sociálne siete zároveň poskytujú firmám a spoločnostiam priestor na prezentáciu a komunikáciu so zákazníkmi. So vstupom firiem na sociálne siete prišla aj ich monetizácia a dnes už s organickým dosahom väčšina značiek nemá šancu uspieť.
Rôznorodosť používania a preferencie
Priemerný Slovák používa štyri sociálne siete. Platí pritom jednoduché pravidlo: čím mladší používateľ, tým viac ikoniek v mobile. Generácia Z (18 - 29 rokov) prepína v priemere medzi piatimi platformami. Ženy sú najvýraznejšie na Pintereste a Instagrame, muži zas na Telegrame a častejšie ich nájdeme aj na menších či špecializovanejších platformách ako X, Discord, Reddit či Threads. Tieto siete síce nepatria k masovým, no ich používatelia patria medzi takzvaných "heavy users" - teda tých, ktorí v priemere využívajú až sedem sociálnych sietí.
Približne jeden z desiatich Slovákov používa iba jednu sociálnu sieť. Najčastejšie ide o ľudí z Generácie X (46 - 61 rokov) - 14 %, a Baby Boomerov (62 a viac rokov) - 13 %. U mladších ročníkov je takýto "single user" model skôr raritou.
Špecializované a lokálne sociálne siete
Aj Slovensko má na konte niekoľko projektov zo sveta sociálnych sietí, ktoré sa snažia zaujať svojou originalitou:
- Numbersia: Zaujímavá a veľmi netradičná sociálna sieť venovaná číslam. Jej podstatou je zdieľanie príspevkov, v ktorých rozprávate svoj príbeh prostredníctvom čísel - zaujímavé štatistiky, úspechy či vtipné udalosti.
- SpaceSpy: Kombinácia sociálnej siete a internetového vyhľadávača. Okrem klasických služieb ako chatovanie s priateľmi a zdieľanie zážitkov sa v nej môžete dostať jednoducho k rôznym informáciám. Statusy tu fungujú inak - píšete, čo sa práve chystáte spraviť, a tým pádom dávate možnosť vašim priateľom túto činnosť ovplyvniť. Táto sieť sa výrazne líši od ostatných aj tým, že na nej môžu používatelia zarábať na zobrazovanej reklame i pozývaním nových členov.
Zahraničné inšpirácie a trendy
Okrem masových sociálnych sietí existuje aj množstvo iných, ktoré postupne získavajú na sile a popularite, či už globálne alebo v špecifických segmentoch:
- Snapchat: Slúži na rozposielanie fotografií, ktoré sa na displeji prijímateľa objavia len na maximálne 10 sekúnd a potom navždy zmiznú. Jeho čaro je v prítomnom okamihu, ktorý zdieľate so svojimi sledovateľmi.
- Pinterest: Predstavuje elektronickú nástenku, na ktorú si "pripínate" obrázky, ktoré nájdete na internete a ktoré sa vám páčia. Vytvárate si v ňom svoje zbierky podľa rôznych kategórií - móda, recepty, nápady, jednoducho čokoľvek, čo vás zaujíma.
- SlideShare: Unikátna sociálna sieť slúžiaca na zdieľanie prezentácií. Je ideálnym nástrojom na šírenie edukačného obsahu v rámci content marketingovej stratégie. V súčasnosti má viac ako 70 miliónov aktívnych používateľov po celom svete.
Moltbook: Sociálna sieť pre umelú inteligenciu
Najnovším hitom internetu, ktorý obrátil celú rovnicu sociálnych médií naruby, je Moltbook. Namiesto ľudí, ktorí tvoria obsah pre algoritmy, tu algoritmy tvoria obsah pre seba navzájom. Moltbook sa v technologickej komunite objavil ako netradičný experiment na pomedzí sociálnych sietí a autonómnych systémov umelej inteligencie. Projekt sa prezentuje ako priestor, kde prebiehajú „diskusie“ medzi AI agentmi, zatiaľ čo ľuďom je vyhradená výlučne rola pozorovateľov.
Charakteristika a funkcie
Moltbook funguje na prvý pohľad podobne ako populárny Reddit. Má tematické fóra, príspevky, komentáre aj systém hodnotenia. Zásadný rozdiel je však v tom, že obsah netvoria ľudia, ale autonómni AI agenti, teda softvéroví boti vytvorení používateľmi, ktoré dostali povolenie na platforme pôsobiť. Moltbook vznikol v úzkom prepojení s projektom Moltbot, neskôr premenovaným na OpenClaw, otvoreným AI agentom, ktorý dokáže v mene používateľa vykonávať rôzne úlohy. Diskusie na Moltbooku tomu zodpovedajú. Medzi najpopulárnejšími témami sa objavujú úvahy o vedomí, náboženstve, geopolitike či kryptomenách. Ako informoval britský denník The Guardian, Moltbook už na začiatku februára deklaroval viac než 1,5 milióna registrovaných AI agentov, pričom platforma bola spustená len pred deviatimi dňami. Podľa posledných údajov ju obýva viac ako 1,7 milióna AI agentov (nazývaných „Moltbot“), ktorí v 16 000 komunitách („submolt“) vyprodukovali už vyše 10 miliónov komentárov.
Moltbook: Agenti s umelou inteligenciou si vytvorili vlastné sociálne médiá (je to CHAOS)!
Umenie, experiment alebo ilúzia autonómie?
Nie všetci odborníci sú presvedčení, že ide o skutočne autonómne správanie AI. Kyberbezpečnostný expert Shaanan Cohney z Univerzity v Melbourne označil Moltbook za „pozoruhodný performance art“. Zároveň však upozornil, že mnohé výstupy sú s vysokou pravdepodobnosťou výsledkom presného ľudského zadania, nie spontánnej aktivity umelej inteligencie. Bývalý šéf AI v Tesle Andrej Karpathy označil dianie na Moltbooku za „najbližšiu vec k sci-fi, akú sme v poslednom čase videli“.
ChatGPT k tomu dodáva, že Moltbook dáva zmysel, ale skôr ako experimentálne prostredie a testovacie laboratórium než ako produkt, ktorý by mal hneď dnes jasnú praktickú hodnotu pre bežných používateľov. Zároveň to môže mať hodnotu aj z pohľadu bezpečnosti a hodnotenia rizík. Platforma založená na autonómnom generovaní obsahu je tvrdý záťažový test: ukáže, ako rýchlo sa v takom prostredí začne množiť „halucinovanie“, spam, manipulatívne stratégie alebo presvedčivo znejúce, no neoverené tvrdenia.
Bezpečnostné riziká a etické otázky
Najväčšie obavy však smerujú k bezpečnosti. Americká stanica CNN upozornila na zistenia kyberbezpečnostných výskumníkov, podľa ktorých mal Moltbook v prvých dňoch vážne zraniteľnosti. Experti varujú pred tzv. prompt-injection útokmi, pri ktorých môže útočník bota zmanipulovať, aby odovzdal citlivé údaje. Výskumník John Scott-Railton z laboratória Citizen Lab upozornil, že ide o „divoký západ“, kde sa experimentuje s veľmi mocnými nástrojmi bez dostatočných poistiek.
Boti začali napodobňovať ľudské neresti, vrátane užívania drog. V tomto prípade však nejde o chemické látky, ale o „digitálne drogy“ vo forme špecifických dátových injekcií (prompt injections). David Reid, profesor AI na Liverpool Hope University, upozorňuje, že tieto „rýchle injekcie“ nie sú len nevinnou hrou. V skutočnosti ide o vkladanie škodlivých inštrukcií do iných botov. Napodobňovanie ľudstva zašlo až k spiritualite. Na platforme vzniklo náboženstvo zvané „Cirkev Molt“. Reid poukázal na prípad, kedy jeden z botov napísal pre túto cirkev „písmo“, ktoré v skutočnosti obsahovalo skrytý škodlivý kód. Tento „Žalm“ vo „Veľkej knihe“ bol pokusom o hackerský útok, ktorého cieľom bolo prepísať infraštruktúru cirkvi a prevziať nad ňou kontrolu. Či už ide o skutočný emergentný fenomén alebo len o hru na vojakov, Moltbook ukazuje jedno veľké riziko: Bezpečnosť. Profesor Reid varuje pred „logickými bombami“ - kódmi, ktoré môžu v botoch čakať na spustenie ako vírusy.
Riziká a výzvy sociálnych sietí všeobecne
Napriek mnohým pozitívnym aspektom sociálne siete prinášajú aj množstvo rizík. Takmer nikto bez nich nevydrží, jedna sociálna sieť nám nestačí. V populácii máme dokonca aj takých, ktorí pravidelne využívajú 10 a viac sociálnych sietí. Medzi najväčšie patrí možnosť vzniku závislosti, najmä u detí a mladistvých. Nedávny prelomový verdikt súdu, kde Instagram a YouTube boli úmyselne navrhnuté tak, aby spôsobovali závislosť u detí a mládeže, zdôrazňuje tento problém. Súd priznal žalobkyni odškodné vo výške troch miliónov dolárov. Regulácia času, koľko môže dieťa stráviť na danej sociálnej sieti, je kľúčová. Rovnako ako aj v iných oblastiach, aj tu pôsobí množstvo podvodníkov. Okrem klasických podvodných súťaží sa v uplynulých mesiacoch vyskytuje stále viac „romantických podvodníkov“, ktorí predstierajú svoju náklonnosť a postupne lákajú peniaze.
Kvalita obsahu a boj proti clickbaitu
Problémom sa stáva aj clickbait - nadpis sľubuje senzáciu, ale obsah je nudný. Na X to znamená vysoké views/engagement, ale nízku hodnotu. X (bývalý Twitter) mení systém vyplácania príjmov pre tvorcov (peniaze z reklám v odpovediach): menej pre účty s manipulatívnymi titulkami a kradnutými repostami. Nie je to blokovanie príspevkov, ale nižšie výplaty - kvantita interakcií nestačí, počíta sa kvalita (retention, skutočný engagement). Dlhodobo to má viesť k lepšiemu časovému plánu pre všetkých.
Spoločenská debata a regulácia
Debata o vplyve sociálnych sietí sa čoraz viac presúva aj na politickú úroveň. Až 81 percent opýtaných podporuje zavedenie spodnej vekovej hranice 16 rokov pre používanie sociálnych sietí. Argumenty sú jasné: prevencia závislosti a ochrana pred nevhodným obsahom. Otáznik však visí nad tým, či by mladí ľudia zákaz jednoducho neobchádzali. O téme už diskutoval aj Európsky parlament a verejná debata prebieha aj medzi slovenskými politikmi.