Vznik pracovného pomeru počas práceneschopnosti (PN) a s tým súvisiace otázky

Práceneschopnosť (PN) zamestnanca je bežnou situáciou, s ktorou sa stretáva takmer každý zamestnávateľ. Prináša so sebou celý rad povinností, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca. Tento článok komplexne rozoberá problematiku začatia pracovného pomeru zamestnanca počas PN, povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni, ako aj finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN.

Založenie a vznik pracovného pomeru

Pri pracovnom pomere je potrebné rozlišovať jeho založenie a vznik. Založenie pracovného pomeru je späté s právnym úkonom, ktorým je podľa súčasného platného právneho stavu len pracovná zmluva. Uzavrieť pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ s fyzickou osobou aj pred vznikom pracovného pomeru, najneskôr v deň nástupu do práce. V prípade, že by pracovná zmluva bola podpísaná ešte neskôr, Zákonník práce vychádza zo zásady, že pracovný pomer vznikol na základe ústnej dohody a jej písomné vyhotovenie sa považuje len za potvrdenie vzniku pracovného pomeru.

Na vznik pracovného pomeru je rozhodujúci deň, ktorý bol dohodnutý ako deň nástupu do práce. Pracovný pomer vznikne dohodnutým dňom aj v prípade, ak zamestnanec nenastúpi v ten deň do práce. Avšak zamestnávateľ môže od pracovnej zmluvy aj odstúpiť. Môže tak urobiť v prípade, ak zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke.

Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím dojednanej doby. Ak zamestnanec a zamestnávateľ uzatvorili pracovný pomer na dobu určitú, tento pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je v pracovnej zmluve dojednaný ako posledný deň trvania pracovného pomeru.

Vznik pracovného pomeru počas PN - konkrétny príklad

Dňa 25. februára tohto roku zamestnávateľ podpísal pracovnú zmluvu so zamestnancom s dňom nástupu do práce 3. marca tohto roku. V ten deň však zamestnanec neprišiel do práce, ale oznámil, že je práceneschopný. V takomto prípade pracovný pomer so zamestnancom podľa Zákonníka práce platne vznikol, pretože zamestnávateľ bol upovedomený o vzniku prekážky v práci na jeho strane, a tou bola práceneschopnosť.

Nárok na nemocenské dávky

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa vzniku nároku na nemocenské dávky, je potrebné vychádzať zo zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. Ten v paragrafe 7 uvádza, že poistenie vzniká dňom vstupu do zamestnania, ktoré zakladá poistenie podľa tohto zákona. Poistný pomer nemocenského poistenia vzniká po splnení stanovených podmienok bez akéhokoľvek úkonu a priamo zo zákona, nejde teda o zmluvný pomer.

Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia zamestnanca je potrebná existencia pracovného pomeru a faktický nástup do práce. Z uvedeného vyplýva, že len dohodnutie pracovného pomeru nestačí na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia. Súčasne je potrebné, aby zamestnanec aj začal vykonávať prácu, respektíve aby bol v pohotovosti na výkon práce.

Na vznik poistného pomeru nemocenského poistenia zamestnancov, a teda aj na vznik nároku na dávky nemocenského poistenia sa nevyžaduje splnenie povinnosti podať prihlášku do poistenia ani zaplatiť poistné na nemocenské poistenie. To však platí len pre zamestnancov, nie pre samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby.

Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN

Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• Od 1. do 3. dňa: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
• Od 4. do 10. dňa: 55 % DVZ alebo PDVZ.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, vyplatí sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.

Príklady výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok

1. Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 7,92 eur/deň (25 % z DVZ 31,67 eur). Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 17,42 eur/deň (55 % z DVZ 31,67 eur).
2. Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. DVZ sa vypočíta ako 950 eur * 12 mesiacov = 11400 / (365 - 35) dní = 34,5454 eur. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 8,64 eur/deň. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 19,00 eur/deň.
3. Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. DVZ je 74,4987 eur). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN 18,62 eur/deň. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN 40,97 eur/deň.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas PN

Počas práceneschopnosti zamestnanca má zamestnávateľ právo kontrolovať, či zamestnanec dodržiava liečebný režim. To znamená, či sa zdržiava na adrese, ktorú nahlásil a či dodržiava prípadné vychádzky, ktoré mu lekár povolil. Zamestnávateľ nemôže kontrolovať liečebný režim ako taký, to je výlučne v kompetencii Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa taktiež neoznamuje zamestnávateľovi údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ani o vychádzkach zamestnanca. Tieto údaje má k dispozícii iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.

Kontrolu môže vykonať sám zamestnávateľ alebo poverená osoba. V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Ak zamestnávate aspoň jedného poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), máte povinnosť do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru registrovať sa ako platiteľ poistného. Od 1. januára 2021 je povinná elektronická komunikácia so zdravotnou poisťovňou.

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa začiatku a konca poberania náhrady príjmu počas práceneschopnosti (PN) alebo elektronickej práceneschopnosti (ePN).

• Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
• Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní.

Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Príklad: Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna.

Oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni

Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia.

Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa ePN.

Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

tags: #vznik #pracovneho #pomeru #pocas #pn