Slovo "hospic" je podstatné meno mužského rodu a pochádza z latinského slova "hospitium", ktoré v minulosti označovalo miesto pre odpočinok, pohostinstvo alebo útulok pre pútnikov a cestujúcich. Tento pôvod slova dobre vystihuje podstatu hospicu ako miesta, ktoré poskytuje útočisko a starostlivosť ľuďom v ťažkej životnej situácii.
Už za čias starého Ríma a v stredoveku existovali prístrešky či útulky pri cestách, kde si mohli pútnici odpočinúť, tehotné ženy porodiť a chorí buď sa uzdraviť a pokračovať v ceste, alebo v kľude zomrieť. V starovekom Grécku a Ríme existovali zariadenia, ktoré slúžili ako hostince alebo útulky pre cestujúcich. Neskôr, v stredoveku, sa slovo "hospitium" začalo používať na označenie kláštorov alebo iných náboženských inštitúcií, ktoré poskytovali starostlivosť chorým a chudobným. V modernom ponímaní sa slovo "hospic" začalo používať až v 20. storočí, a to v súvislosti s rozvojom paliatívnej starostlivosti. Súčasné zdravotnícke zariadenia hospicového typu dostali svoje meno podľa inštitúcie hospicov - miest pre odpočinok pútnikov, ktorá vznikla vo 4. storočí.
Paliatívna medicína a jej význam
Hospic je zdravotnícke zariadenie, ktoré slúži na starostlivosť o nevyliečiteľne a ťažko choré osoby, teda k tzv. paliatívnej starostlivosti. Paliatívna medicína je medicínsky odbor zameraný na starostlivosť o pacientov s vážnymi, chronickými alebo nevyliečiteľnými ochoreniami, pri ktorých už nie je cieľom úplné vyliečenie. Jej hlavnou úlohou je zlepšovať kvalitu života pacienta, zmierňovať bolesť a iné nepríjemné symptómy ochorenia a zároveň poskytovať podporu pacientovi aj jeho rodine. Hlavným účelom hospicov je maximálne zlepšiť kvalitu života v jeho záverečnej fáze a umožniť dôstojné umieranie. Deje sa tak predovšetkým znižovaním alebo odstraňovaním bolesti a iných nepríjemných fyzických prejavov nemoci. Hospic umožňuje vyriešiť alebo aspoň zmierniť rôzne psychologické a duchovné problémy spojené s umieraním.
Typy hospicovej starostlivosti
Hospic môže byť rezidenčné zariadenie (oddelenie v nemocnici resp. samostatné zariadenie), môže poskytovať svoje služby ambulantne (ambulancia, denný alebo nočný stacionár) alebo v teréne, priamo v domácnostiach klientov (domáci resp. mobilný hospic).
Lôžkový hospic
Lôžkový hospic je zdravotnícke zariadenie určené pre pacientov s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom štádiu, ktorých stav už neumožňuje liečbu smerujúcu k uzdraveniu. Cieľom hospicu nie je predlžovať život za každú cenu, ale zabezpečiť pacientovi dôstojné, pokojné a bezbolestné prežívanie posledného obdobia života. V lôžkovom hospici je pacient hospitalizovaný a stará sa o neho multidisciplinárny tím odborníkov - lekári, zdravotné sestry, psychológovia, sociálni pracovníci a často aj duchovní. Tieto zariadenia poskytujú komplexnú paliatívnu starostlivosť, ktorá zahŕňa tlmenie bolesti, kontrolu ďalších nepríjemných symptómov (napríklad dýchavičnosti, úzkosti alebo nevoľnosti), ale aj psychologickú, sociálnu a duchovnú podporu pacientovi aj jeho rodine.
Mobilný (domáci) hospic
Mobilný hospic (nazývaný aj domáci hospic) poskytuje paliatívnu starostlivosť v domácom prostredí pacienta. Ide o formu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti pre ľudí s vážnym a nevyliečiteľným ochorením, ktorí chcú zostať doma medzi svojimi blízkymi, ale zároveň potrebujú odbornú medicínsku pomoc. Tím mobilného hospicu tvorí najčastejšie lekár, zdravotné sestry, prípadne psychológ alebo sociálny pracovník, ktorí pacienta pravidelne navštevujú doma. Zabezpečujú kontrolu bolesti, nastavovanie liečby, ošetrovateľské úkony a podporu rodiny pri starostlivosti o pacienta. Mobilný hospic zároveň poskytuje telefonickú dostupnosť a odborné poradenstvo, aby rodina vedela reagovať na zmeny zdravotného stavu pacienta.
Mobilné hospice vznikli ako odpoveď na potreby pacientov, ktorí si želajú prežiť posledné chvíle života v domácom prostredí. Nemocničné prostredie je často neosobné a pacienti sa v ňom cítia osamelo. V domácom prostredí sa cítia bezpečne, sú obklopení rodinou a priateľmi. Starostlivosť v domácom prostredí tiež znižuje ekonomické náklady na zdravotnú starostlivosť. Sestra Timea, riaditeľka Mobilného hospicu Charitas v Levoči, opisuje mobilný hospic ako "miesto dôstojného zomierania". Poukazuje na to, že mnohí z nás by si želali zomrieť doma v kruhu svojej rodiny a nezostať sami. Model hospicovej starostlivosti je ideálnou formou starostlivosti o pacienta v terminálnom štádiu ochorenia v prípade, že zdravotný stav pacienta je stabilizovaný, symptómy jeho ochorenia sú pod kontrolou a má rodinné zázemie. Tento model starostlivosti je nepostačujúci, ak rodina so zdravotníckym personálom nespolupracuje, nemôže, alebo sa nechce postarať. Vtedy je potrebné pacientovi zabezpečiť starostlivosť ústavnou formou hospicovej starostlivosti.
Denný stacionár
V dennom stacionári je hospicová starostlivosť poskytovaná len počas dňa (od rána do večera), cez noc zostáva pacient doma.
Ambulancia paliatívnej medicíny
Ambulancia paliatívnej medicíny je špecializované ambulantné pracovisko, kde pacienti dochádzajú na vyšetrenia a konzultácie s lekárom - špecialistom v paliatívnej starostlivosti. Lekár pomáha nastavovať liečbu bolesti, riešiť symptómy ochorenia, koordinovať ďalšiu zdravotnú starostlivosť a poskytuje odporúčania pre domácu alebo hospicovú starostlivosť.
Tím hospicovej starostlivosti
V hospici pracujú lekári, zdravotné sestry, fyzioterapeuti, rehabilitační pracovníci, sanitári (spolu zdravotnícky personál), ale aj psychológovia, sociálni pracovníci, špeciálni a liečební pedagógovia a dobrovoľníci. Často bývajú súčasťou tímu aj duchovní rôznych vierovyznaní.
Dôležitou súčasťou hospicovej starostlivosti je aj podpora rodiny pacienta.
Príbeh sestry Timey, trojitej sestry v službe zomierajúcim, je inšpiratívnym príkladom oddanosti a duchovnej starostlivosti. Sestra Timea je sestrou pokrvnou, zdravotnou aj rehoľnou. Jej práca v hospici je pre ňu veľmi vzácna: "Je to pre mňa veľmi vzácny moment, prechádzať so zomierajúcimi a ich rodinou túto etapu. V minulosti som sa smrti vyhýbala. Aj keď som pracovala v nemocnici. Nechcela som byť pri zomierajúcich ľuďoch. Až keď som prišla do rehole pochopila som svoje poslanie, ktoré je aj podstatným prvkom našej charizmy, a to záchrana nesmrteľných duší. Hlavou mi neustále vírili slová: ´Ak sa nebudeš snažiť ty o záchranu duší kto potom?´ Čo sa týka duchovného sprevádzania, stále si hľadám formy, ktoré sú pre pacienta a rodinu najprirodzenejšie a čo jeho zdravotný stav dovoľuje. Jednou z foriem je aj denné prinášanie eucharistie."
Príklad duchovnej starostlivosti
Sestra Timea spomína na pacientku, ktorá nemohla nič prijímať, nakoľko mala nádor v žalúdku a nespočetné množstvo komplikácií, pre ktoré jej bol zamedzený príjem cez ústa. Jej jediným pokrmom bola maličká odrobinka eucharistie, ktorú prijímala až do dňa svojej smrti. Sestra Timea potvrdzuje, že eucharistia je neskutočný zdroj pokoja a sily pre týchto zomierajúcich ľudí, dáva im uistenie a nádej vo večný život. Dôležité v tomto celom procese je byť so zomierajúcim, tráviť s ním čas a vytrvalo sa modliť.
Sestra Timea si spomína na pána, ktorému raz prišla ošetriť dekubity. Bol to starý, asi 80 ročný pán vo vážnom zdravotnom stave, imobilný, stravu prijímal len vo veľmi obmedzenom množstve, na otázky odpovedal jednoslovne. Po tom, ako ho ošetrila, napolohovala, vybavila administratívu, si pri odchode spomenula, že predsa na niečo pozabudla: "Postarala som sa o pacientovo telo a čo jeho duša? Je pripravený na blížiacu sa smrť? Vrátila som sa naspäť do pacientovej izby a opýtala som sa ho, či by po tom, ako bolo ošetrené jeho telo, nechcel, aby bolo postarané aj o jeho dušu. Ak by mal záujem, zavolala by som kňaza, aby mu vyslúžil sviatosť zmierenia, a tak mohol prijať Ježiša ako posilu v ťažkých chvíľach, ktoré prežíva. S veľkou námahou a slabým hlasom mi odpovedal ´Áno´. Naraz som zbadala, že sa jeho manželka stojaca pri posteli silno rozplakala. Povedala mi, že už dlhé roky sa modlí za jeho obrátenie, niekoľkokrát ho už prosila, či mu môže zavolať kňaza, no neúspešne. Naposledy bol na spovedi a svätom prijímaní pri sobáši. Zavolala som nášmu kaplánovi, aby si to náhodou pacient nerozmyslel. Vzápätí prišiel a pacient prijal sviatosti. O pár dní na to zomrel." Tento príbeh ukazuje, akú veľkú hodnotu môže mať jeden okamih a vnímavé srdce sestry, ktorá bdie pri lôžku chorého, pre večnosť zomierajúceho.
Služby hospicovej starostlivosti
Hospicová starostlivosť zahŕňa širokú škálu služieb:
- Fyzická starostlivosť: Zmierňovanie bolesti a iných nepríjemných symptómov, ošetrovanie, zabezpečenie výživy a hygieny.
- Psychologická starostlivosť: Poskytovanie emocionálnej podpory, pomoc pri zvládaní strachu, úzkosti a depresie, podpora pri vyrovnávaní sa so stratou.
- Sociálna starostlivosť: Pomoc pri riešení praktických problémov, zabezpečenie kontaktu s rodinou a priateľmi, podpora pri zachovaní sociálnych rolí.
- Duchovná starostlivosť: Pomoc pri hľadaní zmyslu života, podpora pri náboženských praktikách, poskytovanie duchovnej útechy.
História hospicového hnutia
Hospicové hnutie vzniklo v Anglicku. Za predchodcov súčasných hospicov bývajú považované domy pre umierajúcich, ktoré v Írsku a Londýne zriaďovali kresťanské rády od 19. storočia. Moderné zariadenie hospicového typu bolo ale prvýkrát založené až roku 1967. Založila ho dr. Cecilie Saundersová v Londýne pod menom Hospic sv. Kryštofa (St Christopher's Hospice). Po prevrate v roku 1989 sa začali objavovať prvé pokusy o zriadenie hospicu aj v Českej republike. Medzi prvými s touto myšlienkou prišla Marie Opatrná. Po roku 1990 začala hospicové hnutie propagovať Marie Svatošová. Najprv začala so zdravotnou starostlivosťou v domácnostiach pacientov, v roku 1995 sa jej podarilo otvoriť prvý český lôžkový hospic v Červenom Kostelci.