Minimálna mzda na Slovensku je najnižšia mesačná a hodinová mzda, ktorú zamestnávatelia musia zo zákona platiť svojim zamestnancom. Predstavuje základný pilier ochrany zamestnancov s nízkymi príjmami a jej vývoj má významný vplyv na sociálnu a ekonomickú situáciu v krajine. Na Slovensku prešla minimálna mzda od svojho zavedenia v roku 1991 výraznými zmenami a úpravami, ktoré reagovali na meniace sa ekonomické podmienky a potreby spoločnosti.
Aktuálne je minimálna mzda upravená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, ktorý bol viackrát novelizovaný. Sumu minimálnej mzdy ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky. Nárok na minimálnu mzdu na Slovensku určuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, konkrétne § 119. Inštitút minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Minimálna mzda sa (podľa zák. č. 663/2007 Z. z. a zák. č. 552/2003 Z. z.) vzťahuje na pracovnoprávne vzťahy (t.j. na pracovné pomery v súkromnom sektore i pri výkone práce vo verejnom záujme, a na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru) a na „obdobné pracovné vzťahy“ (t.j. myslia sa najmä platy v štátnej službe a platy sudcov a prokurátorov), pričom do roku 2012 sa minimálna mzda nevzťahovala na dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Mechanizmus určovania minimálnej mzdy
Zákon bližšie opisuje, ako vzniká nariadenie vlády o minimálnej mzde. Najprv na začiatku daného roka majú rokovať zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Ak sa naopak nedohodnú, tak sa najprv pokúsi MPSVR SR predložiť (so zohľadnením návrhov zamestnancov a zamestnávateľov) svoj návrh minimálnej mzdy na rokovanie HSR SR. Ak tento návrh minimálnej mzdy na HSR SR neprejde, tak MPSVR SR predloží na rokovanie HSR SR a následne na rokovanie vlády návrh nariadenia obsahujúceho výšku minimálnej mzdy určenú podľa postupu opísaného v zákone o minimálnej mzde.
Od roku 2022 do súčasnosti platí, že minimálnu mzdu každoročne určuje oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Na jej výške sa buď musia dohodnúť zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov do 15. júla daného roka, alebo ju prerokuje Hospodárska a sociálna rada SR do 31. augusta. Ak sa dohodnú, je minimálna mzda určená ich dohodou (podarilo sa zatiaľ len raz, pre rok 2023). V opačnom prípade sa použije automatický výpočet „minimálky“, ktorý je od roku 2026 vo výške 60 % (doposiaľ to bolo 57 %) priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, na ktorý sa mesačná mzda určuje.
Suma mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok sa určí najmenej vo výške súčinu mesačnej minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu jej sumy, a indexu medziročného rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa predkladá návrh na úpravu sumy minimálnej mzdy.
O sume minimálnej mzdy rozhodne vláda najneskôr do 20. októbra s prihliadnutím na stanoviská sociálnych partnerov (t.j. zamestnancov a zamestnávateľov) a vývoj kritérií na úpravu sumy minimálnej mzdy.
Zmena minimálnej mzdy od 1.1.2024
Doplatky a mzdové nároky
Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.
Do porovnávanej sumy hrubej mzdy zamestnanca sa nemôžu zahrnúť žiadne sumy plnení, ktoré sa v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažujú za mzdu. Doplatok predstavuje rozdiel medzi porovnávanou sumou minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, zodpovedajúcou počtu zamestnancom odpracovaných hodín v príslušnom mesiaci, a zamestnancom dosiahnutou mzdou. Týmto postupom sa zabezpečuje, že sumy taxatívne vymedzených nárokových zložiek mzdy sa musia poskytnúť nad rámec mzdy, dorovnanej do úrovne minimálnej mzdy.
Tzv. minimálne mzdové nároky sú zákonne predpísané násobky minimálnej mzdy (určenej nariadením vlády) pre jednotlivé druhy prác určené podľa náročnosti (násobky sú konkrétne na úrovni jedno- až dvojnásobku minimálnej mzdy) v prípadoch, keď podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Historický vývoj minimálnej mzdy na Slovensku
Česko-Slovensko patrilo k prvým štátom Európy, ktoré zaviedli minimálnu mzdu. Stalo sa tak počas Prvej Československej republiky v roku 1919, kedy bola prijatá vyhláška č. 232 zo 16. apríla 1919 o mzdách za šitie konfekcií textilného tovaru objednaného vtedajšou vojenskou správou. Počas socializmu sa minimálna mzda spájala s prvými tarifnými triedami mzdových stupníc. Všeobecne záväzná zákonná úprava minimálnej mzdy bola v Česko-Slovensku (a na Slovensku) zavedená v roku 1991 nariadením č. 99/1991 Zb. o určení minimálnej mzdy.
V rokoch 1992 až 2002 upravoval minimálnu mzdu zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku. V novembri 1999 bol uvedený zákon č. 56/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 366/1997 Z. z.
Prehľad vývoja minimálnej mzdy (1993 - 2026)
V priebehu rokov sa suma minimálnej mzdy postupne zvyšovala. V tabuľke prinášame prehľad súm od vzniku samostatnej republiky aj vyjadrenie nárastu v percentách oproti predošlému obdobiu.
| Dátum účinnosti | Mesačná minimálna mzda | Hodinová minimálna mzda | Zákon/Nariadenie |
|---|---|---|---|
| 1. 10. 1993 | 2 450 Sk | 13,3 Sk/hod | Nariadenie vlády 248/1993 Z. z. |
| 1. 4. 1996 | 2 700 Sk | 14,6 Sk/hod | Zákon 90/1996 Z. z. |
| 1. 1. 1998 | 3 000 Sk | 16,4 Sk/hod | Zákon 366/1997 Z. z. |
| 1. 4. 1999 | 3 600 Sk | 19,4 Sk/hod | Zákon 56/1999 Z. z. |
| 1. 1. 2000 | 4 400 Sk | 23,8 Sk/hod | Nariadenie vlády 298/2000 Z. z. |
| 1. 10. 2001 | 4 920 Sk | 26,6 Sk/hod | Nariadenie vlády 411/2001 Z. z. |
| 1. 10. 2002 | 5 570 Sk | 32,0 Sk/hod | Nariadenie vlády 514/2002 Z. z. |
| 1. 10. 2003 | 6 080 Sk | 35,0 Sk/hod | Nariadenie vlády 400/2003 Z. z. |
| 1. 10. 2004 | 6 500 Sk | 37,4 Sk/hod | Nariadenie vlády 525/2004 Z. z. |
| 1. 10. 2005 | 6 900 Sk | 39,7 Sk/hod | Nariadenie vlády 428/2005 Z. z. |
| 1. 10. 2006 | 7 600 Sk | 43,7 Sk/hod | Nariadenie vlády 540/2006 Z. z. |
| 1. 10. 2007 | 8 100 Sk | 46,6 Sk/hod | Nariadenie vlády 450/2007 Z. z. |
| 1. 2. 2008 | 8 100 Sk | 46,6 Sk/hod | Zákon 663/2007 Z. z. |
| 1. 1. 2009 | 295,50 € | 1,698 €/hod | Nariadenie vlády 422/2008 Z. z. |
| 1. 1. 2010 | 307,70 € | 1,768 €/hod | Nariadenie vlády 441/2009 Z. z. |
| 1. 1. 2011 | 317 € | 1,822 €/hod | Nariadenie vlády 408/2010 Z. z. |
| 1. 1. 2012 | 327,20 € | 1,880 €/hod | Nariadenie vlády 343/2011 Z. z. |
| 1. 1. 2013 | 337,70 € | 1,941 €/hod | Nariadenie vlády 326/2012 Z. z. |
| 1. 1. 2014 | 352 € | 2,023 €/hod | Nariadenie vlády 321/2013 Z. z. |
| 1. 1. 2015 | 380 € | 2,184 €/hod | Nariadenie vlády 297/2014 Z. z. |
| 1. 1. 2016 | 405 € | 2,328 €/hod | Nariadenie vlády 279/2015 Z. z. |
| 1. 1. 2017 | 435 € | 2,500 €/hod | Nariadenie vlády 280/2016 Z. z. |
| 1. 1. 2018 | 480 € | 2,759 €/hod | Nariadenie vlády 278/2017 Z. z. |
| 1. 1. 2019 | 520 € | 2,989 €/hod | Nariadenie vlády 300/2018 Z. z. |
| 1. 1. 2020 | 580 € | 3,333 €/hod | Nariadenie vlády 324/2019 Z. z. |
| 1. 1. 2021 | 623 € | 3,580 €/hod | Zákon 294/2020 Z. z. |
| 1. 1. 2022 | 646 € | 3,713 €/hod | Oznámenie 352/2021 Z. z. |
| 1. 1. 2023 | 700 € | 4,023 €/hod | Oznámenie 300/2022 Z. z. |
| 1. 1. 2024 | 750 € | 4,310 €/hod | Oznámenie 372/2023 Z. z. |
| 1. 1. 2025 | 816 € | 4,690 €/hod | Oznámenie 263/2024 Z. z. |
| 1. 1. 2026 | 915 € | 5,259 €/hod | Oznámenie 245/2025 Z. z. (odhad) |
Z údajov vyplýva, že v roku 2026 je mesačná minimálna mzda už viac ako 11-násobne vyššia než v období 1993 - 1997. Minimálna mzda v posledných rokoch rastie pomerne prudko a napriek tomu sme v súčasnosti na historických minimách nezamestnanosti. Na minimálnu mzdu sú naviazané príplatky za prácu v noci a počas víkendov.
Dopady minimálnej mzdy na trh práce a ekonomiku
Zvyšovanie minimálnej mzdy má komplexné dopady na trh práce a ekonomiku, ktoré môžu byť pozitívne aj negatívne. Medzi potenciálne pozitívne dopady patrí zvýšenie príjmov zamestnancov s nízkymi príjmami, zníženie chudoby a sociálnej nerovnosti, podpora domáceho dopytu a zvýšenie motivácie zamestnancov.
Na druhej strane, zvyšovanie minimálnej mzdy môže viesť k zvýšeniu nákladov pre zamestnávateľov, čo môže mať za následok znižovanie zamestnanosti, obmedzovanie investícií a zvyšovanie cien tovarov a služieb. Podľa niektorých ekonómov minimálna mzda negatívne vplýva na zamestnanosť. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v roku 2013 vydal štúdiu o minimálnej mzde, podľa ktorej spôsobuje nárast nezamestnanosti a najviac škodí nízkopríjmovým a nízkokvalifikovaným skupinám. Štúdia Ministerstva financií z roku 2022 zas zistila, že zvyšovanie minimálnej mzdy v rokoch 2010 až 2018 negatívne ovplyvnilo nezamestnanosť.
Je dôležité poznamenať, že vplyv minimálnej mzdy na trh práce a ekonomiku závisí od viacerých faktorov, ako sú výška minimálnej mzdy, štruktúra ekonomiky, úroveň produktivity práce a celková ekonomická situácia v krajine.
Vplyv inflácie na reálnu hodnotu minimálnej mzdy
Hoci minimálna mzda rastie, neznamená to automaticky lepšiu kúpyschopnosť obyvateľstva. Ovplyvňujú ju rôzne faktory, pričom jedným zo zásadných je inflácia a s ňou súvisiaci rast cien tovarov, služieb aj energií. Dôležité je porovnať vývoj minimálnej mzdy s vývojom inflácie, aby sme posúdili reálnu kúpyschopnosť zamestnancov.
Aktuálna situácia na trhu práce a nezamestnanosť
Slovensko dosahuje historicky najnižšiu úroveň nezamestnanosti. Počet ľudí bez práce bol v marci najnižší v ére samostatnosti Slovenskej republiky. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali na konci minulého mesiaca 162 030 uchádzačov o zamestnanie, čo je najmenej od rozdelenia Československa na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku, v skratke PDU, v marci 2025 dosiahol úroveň 3,72 percenta. Je to najnižšia úroveň od januára 2021, odkedy rezort práce tento ukazovateľ sleduje. Medziročne klesol o 16 stotín percentuálneho bodu a medzimesačne o 0,07 percentuálneho bodu.
Najnižšie úrovne dosiahli aj ďalšie ukazovatele nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti počítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie klesla v marci na hodnotu 5,81 percenta, čo je najmenej od januára 1993. Ďalší ukazovateľ, miera evidovanej nezamestnanosti, klesol na hodnotu 4,84 percenta, najnižšie od jeho zavedenia v roku 1997. Historické minimum dosiahol aj celkový počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú evidovaní na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konci marca ich bolo 162 030.
Je veľmi pozitívne, že nezamestnanosť klesala v každom kraji. V marci bolo menej mladých ľudí bez práce, ale aj tých vo veku nad 50 rokov. Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných. Pre rezort práce je aktuálny vývoj významný hlavne preto, lebo nízka nezamestnanosť znamená menej chudoby. Potvrdzujú to aj štatistiky.
Najnižší PDU zaznamenal v marci Bratislavský kraj, a to na úrovni 2,42 percenta, najvyšší Prešovský kraj, a to 5,77 percenta. Najvýraznejší medzimesačný pokles evidoval rezort práce v Košickom kraji, kde PDU dosiahol 4,61 percenta a medzimesačne sa znížil až o 9 stotín percentuálneho bodu. V evidencii úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v marci 36 721 uchádzačov o zamestnanie vo veku do 29 rokov, čo je najmenej od roku 2012, odkedy rezort tento údaj centrálne zaznamenáva.
Zmena minimálnej mzdy od 1.1.2024
Počet ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu
Osôb, ktoré pracujú na plný úväzok a zarábajú minimálnu mzdu, však postupne ubúda. Vyplýva to zo štatistického zisťovania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vykonáva za účelom posúdenia stavu a vývoja spoločnosti SR. Na základe údajov zo zisťovania „Štvrťročný výkaz o cene práce“ uvádza, že v roku 2021 pracovalo za minimálnu mzdu 139,1-tisíc osôb, v roku 2022 to bolo 119,2-tisíc ľudí a v roku 2023 už len 112,8-tisíc osôb.
Klesajúci trend zaznamenalo ministerstvo v týchto troch rokoch aj pri počte osôb s plným úväzkom zarábajúcich mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku pre zvýšené stupne náročnosti práce (2 až 6). Podobná situácia je aj pri zamestnancoch na čiastočný úväzok, kedy však z roka 2022 na rok 2023 celkový počet osôb, ktoré majú minimálnu mzdu alebo mzdu na úrovni minimálneho mzdového nároku zostal rovnaký alebo mierne stúpol. Ak sa do úvahy vezme, že na Slovensku v rokoch 2021 - 2023 pracovalo v priemere cez 1,9 milióna zamestnancov, minimálna mzda sa v roku 2021 týkala asi 11 % zamestnancov a v roku 2023 klesol počet zamestnancov, ktorí ju poberali približne na 9 %.
Inštitút zamestnanosti a jeho nástroje
Inštitút zamestnanosti aktívne prispieva k zlepšeniu trhu práce na Slovensku prostredníctvom rôznych aktivít a projektov. Inštitút pravidelne aktualizuje a dopĺňa mzdovú kalkulačku, ktorá zohľadňuje zmeny v legislatíve a umožňuje zamestnancom a zamestnávateľom jednoducho vypočítať mzdu a odvody.
Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. Túto daň platia zamestnávatelia z časti svojich výdavkov vrátane mzdových. Daň zvýšila daňovo-odvodové zaťaženie pri minimálnej mzde o 0,2 p. b. na 38,2 %, v roku 2015 to bolo 26,9 %.
Okrem mzdovej kalkulačky Inštitút zamestnanosti ponúka aj kalkulačku veku odchodu do dôchodku, kalkulačku príspevku na dochádzku za prácou a ďalšie užitočné nástroje. Inštitút zamestnanosti sa tiež venuje monitoringu a analýze trhu práce, pričom pravidelne publikuje štatistiky a analýzy o nezamestnanosti, voľných pracovných miestach, regionálnych rozdieloch a ďalších relevantných témach.
tags: #vyvoj #minimalnej #mzdy #upsvar