Výtvarné techniky a arteterapia u ľudí s mentálnym postihnutím

Kreslenie je pre deti príjemnou a príťažlivou činnosťou, ktorá eliminuje strach či nechuť výtvarne sa vyjadriť. Zo všetkých prostriedkov, ktoré má psychológ k dispozícii na dôkladnejšie poznanie dieťaťa a skúmanie jeho osobnosti, predstavuje kreslenie najvhodnejší spôsob vyjadrovania. Kresbou totiž dieťa „graficky rozpráva”, bez toho, aby do toho muselo nutne vstupovať hovorené slovo. Dieťa tu odhaľuje obsahy, o ktorých by sa mu inak nevypovedalo ľahko alebo preto, že sa mu ešte nedostáva slov.

V psychologickej diagnostike a psychoterapii, vrátane arteterapie, sa v posledných desaťročiach rozvíja projektívna diagnostika a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky. Analýza kresby získala nový rozmer s poznaním, že podobne ako aj ostatné správanie človeka, poskytuje informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa.

Projektívne techniky a ich uplatnenie

Hartl a Hartlová (2010) definujú projektívne techniky ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov, ktoré odhaľujú emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby. V projektívnych technikách ide o málo štruktúrovanú úlohu, ktorá umožňuje takmer neobmedzené množstvo odpovedí, globálny prístup k hodnoteniu osobnosti a zvyčajne účinnosť pri odhaľovaní skrytých, latentných alebo neuvedomovaných aspektov osobnosti.

Kresba môže poskytnúť orientačný odhad úrovne vývinu rozumových schopností, predovšetkým v predškolskom a mladšom školskom veku. V kresbe sa odrážajú aj niektoré osobnostné charakteristiky dieťaťa, predovšetkým emočne ladená kvalita sebahodnotenia, ale i postoje k druhým ľuďom. V tejto súvislosti sa využívajú predovšetkým tematické kresby.

Grafické projektívne metódy

V súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme:

• Test kresby ľudskej postavy
• Test kresby rodiny
• Test kresby začarovanej rodiny
• a iné.

Test kresby ľudskej postavy

V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy. Pri jeho koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. V tomto teste sa predpokladá, že dieťa sa identifikuje s nakreslenou postavou a prisudzuje jej také vlastnosti a znaky, aké má samo. Ale nakreslená postava môže reprezentovať aj prianie dieťaťa alebo osobu, ktorá mu je veľmi blízka. Preto je treba výsledky tejto metódy overiť následným rozhovorom s dieťaťom a použitím ďalších testových metód.

Test kresby rodiny

S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Túto námetovú kresbu odporúčajú u detí od šesť do dvanásť rokov, výnimočne mimo toto vekové pásmo. Kresbu rodiny je možné vnímať ako symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny, tak ako ju dieťa vníma a prežíva a ako hodnotí jej jednotlivých členov. Spôsob zobrazenia vlastnej rodiny vyjadruje jeho názory, postoje, pocity.

Test kresby začarovanej rodiny

Test kresby začarovanej rodiny je veľmi užitočná projektívna metóda, ktorú začali používať Matějček a Strohbachová (1981). Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí. Hlavná sila tejto metódy spočíva v poňatí „kľúčových osôb“. Význam začarovania členov rodiny do zvieraťa je v možnosti sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny, ktoré sa tu na základe voľných asociácií premietajú do všeobecných charakterov prisudzovaných jednotlivým zvieratám.

Kresba začarovanej rodiny doplní významne pohľad dieťaťa na vlastnú rodinu, predovšetkým pokiaľ ide o rozdelenie rolí, moci a statusov, ukáže na skryté konflikty, rivalitu, pocity menejcennosti (Langmeier, Krejčířová, 1998). Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine.

Arteterapia ako liečba umením

Pojem arteterapia pochádza z latinčiny, pričom „art“ alebo „artis“ preložíme ako umenie. Z tohto vysvetlenia možno vyjadriť najjednoduchšiu definíciu arteterapie - liečba umením. Arteterapia sa veľmi často spája s výtvarným umením. Pre splnenie svojho cieľa využíva prostriedky, ktorými sú kresba, maľba, modelovanie, sochárstvo, grafika či tvorba masiek.

Bez ohľadu na presné vymedzenie arteterapie, jej cieľ zostáva stále rovnaký - pomáhať tam, kde slová nemôžu alebo nedokážu pomenovať to, čo trápi dušu alebo telo človeka. Arteterapia sa úspešne využíva pri diagnostike psychických a fyzických ťažkostí a liečbe najrozličnejších ochorení. Arteterapeutický proces je priestorom, kde môžu klienti pracovať so svojimi emóciami a prežívaním, ktoré je pre každého jednotlivca individuálne a jedinečné. „Prostredníctvom tvorivého procesu sa klient môže vyjadriť aj inak ako slovne, čo poskytuje hlbšie a intuitívne sebavyjadrenie a následnú reflexiu. Ide o veľkú výhodu, pretože nie vždy vieme pomenovať a popísať to, čo cítime alebo ako danú situáciu prežívame. Aj preto je napr. kreslenie považované za „malé esperanto“ v arteterapii, pretože kresliť vieme, aspoň na základnej úrovni všetci…,“ hovorí arteterapeutka Sasha Točík Berkyová.

Význam a uplatnenie arteterapie

Využitie arteterapie je naozaj široké. Táto diagnostická a terapeutická metóda dokáže analyzovať povahové rysy človeka. Podieľa sa na vnútornom obohatení človeka, jeho vzdelávaní a rozvoji. Správne aplikovanie arteterapie uvoľní stres. Rovnako dobre sa uplatňuje pri liečbe ľudí s psychickým alebo telesným postihnutím.

Arteterapiu využívajú odborníci pri komunikácii s deťmi v predškolskom a ranom školskom veku, pretože navodiť slovný prejav neznámeho a dieťaťa je často veľmi ťažké. Kresba či maľba dokáže vypovedať to, čo je ukryté hlboko v detskej dušičke. Existujú metódy arteterapie, ktoré pomáhajú deťom s poruchami reči, sluchu, problémami v učení, ale aj zdravotnými ťažkosťami v podobe astmy. „Liečba umením“ zahŕňa prostriedky, ktoré dokážu pomôcť týraným a zneužívaným deťom alebo dospievajúcim toxikomanom.

Arteterapia sa využíva pri práci s klientmi, ktorí sa ťažko slovne vyjadrujú, napríklad u ľudí trpiacich psychózami, detí, dospievajúcich, mentálne postihnutých a starších ľudí. Arteterapia sa uplatňuje aj u smrteľne chorých pacientov v paliatívnej starostlivosti. Ponúka možnosti tvorivej činnosti, ktorá má svoje teoretické pozadie v teóriách osobnostného rastu a tvorivosti Rogersa a Maslowa.

Niektorí autori (Dostálová, 2001; Slavík, 1997) odporúčajú využívať arteterapeutické metódy v školskej praxi ako preventívnu výchovu. Zmysel vstupu arteterapie do výchovy vidia v kultivácii emocionálnej a hodnotovej sféry detského vnútorného sveta. Arteterapia by mala sprostredkovať východiská pre životné záťažové situácie. Pozitívna prevencia by mala byť účinná hlavne v nestabilných a málo láskavých rodinách, pretože v takej situácii môže arteterapeut predstavovať veľmi dôležitú osobu v sociálnom okolí dieťaťa a pomáha mu integrovať jeho vnútorný svet a podporovať jeho zdravý emocionálny vývoj.

Individuálna a skupinová arteterapia

Už samotný názov individuálna arteterapia napovedá, že dieťa je v kontakte len s terapeutom. Najčastejšie komunikácia medzi nimi začína spontánnou kresbou. Neskôr sa vyberajú témy, ktoré súvisia s problematikou dieťaťa. U detí s poruchami správania prichádza najčastejšie na rad kresba s názvom Moja rodina. Deti dokážu prostredníctvom takejto kresby veľa vypovedať o členoch svojej rodiny i jeho postavení v nej. Deti s úzkostnými poruchami alebo poruchami správania dokážu vyjadriť svoje úzkostné pocity práve prostredníctvom kresbičky.

Arteterapia vo forme tzv. kitchen art ide o malé skupiny detí a dospelých, ktorí sa stretávajú za účelom spoločného záujmu vo voľnej výtvarnej tvorbe. Arteterapia v tejto forme poskytuje maximálnu slobodu v rámci kohezívnej skupiny. Takéto jednoduché stretávanie jednotlivcov pri tvorivej činnosti má pozitívny vplyv na duševné zdravie. Uvoľňuje napätie, stres a uspokojuje potrebu zmysluplnej činnosti.

Vývin detskej kresby a jej špecifiká u detí s mentálnym postihnutím

Kreslenie je celostná činnosť, ktorá si od aktéra vyžaduje koordináciu rôznych systémov. Rovnako ako sa v priebehu dozrievania mení a vyvíja kognitívna, emocionálna, morálna či psychická stránka dieťaťa, rozvíja sa aj jeho kresba a výtvarný prejav. Vo výtvarnom prejave sa odzrkadľuje aj úroveň motoriky, sluchovej a zrakovej percepcie, orientácie na ploche, v priestore, schopnosť plánovať a organizovať svoju prácu, manipulovať s výtvarnými materiálmi a podobne.

Faktory ovplyvňujúce výtvarnú ontogenézu

Výtvarná ontogenéza závisí jednak na rozvoji kognitívnych schopností dieťaťa, ale tiež na rozvoji motoriky, senzomotorickej koordinácie a v neposlednom rade na rozvoji exekutívnych (riadiacich) funkcií. Tieto funkcie riadia kogníciu a teda umožňujú plánovanie činností, dodržiavanie jednotlivých krokov pri ich realizácii, schopnosť kontrolovať a opravovať postup, ovládať pozornosť či efektívne využívať čas a priestor. V rámci úrovne kognitívnych funkcií, je výtvarná činnosť podmienená schopnosťou chápať a používať symboly. Kreslenie predpokladá zvládnutie grafomotorických procesov, teda dosiahnutie určitej úrovne jemnej motoriky a senzomotorickej koordinácie.

Špecifiká kresby detí s vývinovými poruchami učenia a správania

Deti s vývinovými poruchami učenia a správania pri kreslení často na ceruzku silno tlačia a kreslia pomerne veľké obrázky, pretože nie sú schopné dostatočne ovládať pohyb ruky. Výtvarný proces si vyžaduje od dieťaťa schopnosť plánovať, kontrolovať a riadiť jednotlivé pohyby. Dôležitá je pri ňom aj koncentrácia pozornosti a kapacita pamäti, pretože umožňuje dieťaťu zapamätať si, čo chce nakresliť.

Medzi časté znaky v kresbách detí s vývinovými poruchami učenia a správania patria:

• neprimerané prepojenia časti tela,
• deformovaný obrázok,
• častá perseverácia,
• neadekvátne umiestnenie obrázku na papieri,
• čmáranie,
• škrtanie,
• machule.

Význam obrázkov a kresby v rozvoji reči

Jedným z najčastejšie používaných prostriedkov rozvoja reči a kognitívnych procesov sú obrázky. U dieťaťa predškolského veku, keď úroveň jeho myslenia prechádza z činnostnej roviny do názornej, je vhodná postupná práca s obrázkami. V súvislosti s rozvíjaním reči nemožno nespomenúť aj svet detskej kresby, ktorý sa technicky a obsahovo u každého dieťaťa vývinovo zdokonaľuje a zároveň odráža úroveň jeho osobnostného vývinu. Kresba sa vyvíja od jednoduchého experimentovania s kresliacim materiálom, cez uchopovanie, čmáranicu, hlavonožca až ku zámernej kombinácii rôznych tvarov a línií na vyjadrenie myšlienky, obsahu výpovede dieťaťa.

Praktické arteterapeutické techniky

Arteterapia ponúka rôznorodé techniky, ktoré možno prispôsobiť individuálnym potrebám klienta. Tu sú niektoré z nich:

tags: #vytvarne #techniky #mentalne #postihnutych