Vystavenie PN na základe pracovného úrazu: Kompletný sprievodca

Ročne sa na Slovensku stane približne desaťtisíc pracovných úrazov. Hoci je úrazov stále veľa, klesá počet závažných pracovných úrazov. V tomto článku nájdete ucelený prehľad o postupoch a povinnostiach, ktoré je potrebné dodržiavať v prípade, že dôjde k pracovnému úrazu a následnej práceneschopnosti.

Definícia a druhy pracovných úrazov

Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovný úraz je definovaný v Zákonníku práce, ako zdravotné poškodenie či zranenie, ktoré sa zamestnancovi stalo počas vykonávania jeho pracovných povinností alebo v súvislosti s plnením týchto pracovných záležitostí, a to bez toho, aby si ho spôsobil vedome on sám. Teda pracovný úraz vzniká na základe vonkajších vplyvov, ktoré môžu byť násilné, krátkodobé alebo náhle.

Pracovný úraz nemusí spôsobiť ani krátkodobú pracovnú neschopnosť - poškodený zamestnanec sa často hneď po ošetrení vráti späť do práce. Iné pracovné úrazy spôsobujú dlhotrvajúci výpadok z práce - ak práceneschopnosť je dlhšia ako tri kalendárne dni alebo došlo k smrti, tak pracovný úraz sa označí ako registrovaný pracovný úraz (§ 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z.). Ak pracovný úraz spôsobí vážnu poruchu zdravia alebo ochorenie [pozri § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z.] či až smrť [§ 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.], ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví alebo o pracovný úraz s následkom smrti (smrteľný pracovný úraz). Aký je pracovný úraz - „obyčajný“ alebo „závažný“ - to často rozoznajú aj neodborníci. Rozhodné slovo pri jeho zatriedení však má zdravotnícke zariadenie, ktoré poškodenému zamestnancovi po pracovnom úraze poskytlo zdravotnú starostlivosť. Tento poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (§ 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z. z.) oznámi príslušnému inšpektorátu práce a Sociálnej poisťovni, ak došlo k úrazu s ťažkou ujmou na zdraví.

Postup po vzniku pracovného úrazu

Prvé kroky zamestnanca

• Vyhľadajte lekársku pomoc: Mali by ste vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie.
• Oznámenie zamestnávateľovi: Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je toho schopný, ako aj svedok vzniku pracovného úrazu (iný zamestnanec alebo iná osoba) oznámia vznik pracovného úrazu okoliu, vedúcemu zamestnancovi a na určené telefónne číslo vo firme (ohlasovňu mimoriadnych udalostí).
• Zabezpečenie miesta úrazu: Každý zamestnanec vykoná úkony nevyhnutné na ochranu zraneného, na zamedzenie ďalšej škody (napr. sprístupní príchod k poškodenému, odpojí prívod plynu, vypne elektrinu, odsunie zraneného z nebezpečného miesta a pod.) a poskytne zranenému prvú pomoc.
• Dokumentácia: Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty súvisiace s úrazom a liečbou.

Postup zamestnávateľa

• Opatrenia na pracovisku: Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.
• Informovanie inšpektorátu práce: V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu. Zamestnávateľ bezodkladne ohlási miestne príslušnému inšpektorátu práce alebo inému príslušnému orgánu dozoru vznik smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví.
• Vyšetrenie príčin: Objektívne a dôsledné zistenie okolností a príčin vzniku každého pracovného úrazu je predpokladom na navrhnutie nápravných opatrení, ktoré pomôžu vyvarovať sa ďalším podobným mimoriadnym udalostiam. Pri vyšetrovaní musia byť zohľadnené informácie poškodeného zamestnanca, vyjadrenia svedkov úrazu i príslušné písomnosti. Preskúmané musia byť zaužívané pracovné postupy a stav zariadení použitých pri tej práci, pri ktorej pracovný úraz vznikol. K vyšetrovaniu príčin registrovaného pracovného úrazu zamestnávateľ prizve aj zástupcu zamestnancov pre BOZP príslušného pre pracovisko, na ktorom úraz vznikol.
• Záznam o úraze: Zamestnávateľ je povinný do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu podľa výsledkov šetrenia príčin jeho vzniku spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorého vzor je uvedený vo vyhláške č. 500/2006 Z. z. Vyplnený záznam zašle do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, príslušnému inšpektorátu práce alebo inému orgánu dozoru nad BOZP, ktorému podlieha, a tiež poškodenému zamestnancovi, resp. pozostalým.
• Preventívne opatrenia: Na záver vyšetrovania sa vyberie a zrealizuje súbor preventívnych a ochranných opatrení zameraných na predchádzanie podobných pracovných úrazov.

Práceneschopnosť (PN) po pracovnom úraze

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2022 slúži verejnosti elektronická práceneschopnosť - ePN. Príslušný ošetrujúci lekár vás uzná dočasne práceneschopným elektronicky, papierové potvrdenie vám už nevystavuje. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka občana (eZKO cez slovensko.sk).

Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN budete mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Sprístupnenie EÚP je jednoduché: vybavíte si ho po jednej osobnej návšteve pobočky Sociálnej poisťovne.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak sa poistenec nedostaví do dňa určeného ako deň predpokladaného skončenia DPN na vyšetrenie k ošetrujúcemu lekárovi, pričom nebol dohodnutý náhradný neskorší termín vyšetrenia, tento deň sa považuje za deň ukončenia DPN. Lekár vytvorí elektronický záznam o ukončení ePN.

Samotné vystavenie ePN sa automaticky považuje za žiadosť o úrazový príplatok, ak DPN vznikla z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

V nevyhnutnom prípade môžete oprávneného lekára požiadať o vytlačenie odpisu ePN (napr. pre vlastnú potrebu, ak nie ste poistencom v Slovenskej republike a potvrdenie potrebujete pre inštitúciu sociálneho poistenia v zahraničí). Odpis ePN je vlastne papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a kópiu nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni, ani zamestnávateľovi. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Papierové potvrdenie PN

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. V takom prípade je potrebné dodržať nasledujúce kroky:

• Zelený lístok (I. diel): Táto časť vám ostáva počas celej doby trvania PN.
• Červená časť (II. diel) a čierna časť (IIa. diel): Zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu.
• III. diel (Hlásenie o dočasnej pracovnej neschopnosti): Táto časť je určená len pre Sociálnu poisťovňu a odosiela ju lekár, ktorý PN vystavil.
• IV. diel (Oznámenie o skončení PN): Lekár vám ho odovzdá pri ukončení PN. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.

Povinnosť oznámiť ukončenie práceneschopnosti zamestnávateľovi majú iba tí poistenci, ktorých „péenka“ nie je vystavená ako ePN, ale je v pôvodnej, papierovej podobe.

Dôležité aspekty PN

• Zmena adresy: Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
• Kontrola liečebného režimu: Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
• Následky porušenia liečebného režimu: Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
• Viac pracovných vzťahov: Ak máte viac zamestnaní naraz, z ktorých platíte nemocenské poistenie, mali by ste si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.

Finančné náhrady počas PN pri pracovnom úraze

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy. Konanie o nemocenskom u zamestnanca sa začína spravidla až od pätnásteho dňa od vzniku DPN, u ostatných poistencov od prvého dňa.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 1. do 3. dňa PN je to 25% denného vymeriavacieho základu. Od 4. do 10. dňa PN je to 55% denného vymeriavacieho základu.

V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.

Nemocenské dávky

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Úrazový príplatok

Ak sa ocitnete na dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, môžete si okrem bežných dávok uplatniť aj nárok na úrazový príplatok. Ide o špecifickú dávku zo systému úrazového poistenia, ktorá slúži ako finančné odškodnenie a má pomôcť nahradiť výpadok príjmu spôsobený úrazom pri práci či ochorením v dôsledku pracovného výkonu.

Úrazový príplatok je dávka zo systému úrazového poistenia, ktorú môžete poberať počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Slúži na dorovnanie príjmu, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské zvyčajne nepokrývajú celý pôvodný zárobok. Nárok vzniká, ak ste dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Dôležité je, aby ste mali súčasne nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské.

Výška dávky sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Samotná suma úrazového príplatku je stanovená na 55 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od štvrtého dňa sa výška príplatku znižuje na 25 % z tohto základu.

Ak zamestnávateľ dokáže, že zamestnanec sa na vzniku pracovného úrazu určitým spôsobom podieľal, napríklad nedodržaním predpisov alebo pokynov, má právo požiadať o zníženie úrazového príplatku v pomere k miere zavinenia pracovníka. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu. Úrazový príplatok sa vypláca spätne, teda mesačne pozadu v termínoch, ktoré určuje Sociálna poisťovňa. V niektorých prípadoch môže poisťovňa schváliť aj vyplácanie formou preddavku, ak sú splnené všetky zákonné podmienky.

Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu, alebo od 11. dňa, ak trvá nárok na nemocenské. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

Životné poistenie a poistenie práceneschopnosti

V prípade, že máte životné poistenie s doplnkovým poistením úrazu, môžete získať ďalšie peniaze od poisťovne. Platí to aj pre doplnkové poistenie práceneschopnosti, ktorým si zabezpečíte výplatu dennej dávky počas doby, keď nie ste schopný vykonávať svoju bežnú prácu. Poistné plnenie môžete použiť na pokrytie liečebných, ale aj bežných výdavkov, akými sú nájom, splátky hypotéky, účty či leasing.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere a kde pracoval za podmienok, z ktorých vznikla jeho choroba z povolania. Ak zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bolo poškodené zdravie alebo došlo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), za škodu tým vzniknutú zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere (§ 195 ods. 1 Zákonníka práce).

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou podľa § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. Za túto škodu objektívne zodpovedá tento zamestnávateľ, aj keď dodržal povinnosti (§ 195 ods. 2 Zákonníka práce).

Škoda, za ktorú zodpovedá zamestnanec, sa určí podľa miery jeho zavinenia (§ 196 ods. 3 Zákonníka práce) v prípade, že zamestnávateľ sa čiastočne zbavil zodpovednosti. Zamestnávateľ zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri práci podľa uzatvorenej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce) alebo v priamej súvislosti s výkonom práce, práve tak ako zamestnancovi v pracovnom pomere (§ 225 ods. 3 Zákonníka práce).

tags: #vystavenie #pn #na #zaklade #pracovneho #urazu