Sociálne zabezpečenie je kľúčovou oblasťou pre každého občana, a pre príslušníkov ozbrojených zložiek, ako sú policajti, vojaci a hasiči, existuje špecifický systém výsluhového zabezpečenia. Tento systém sa líši od všeobecného dôchodkového systému, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, a je upravený zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Nárok na výsluhový dôchodok a podmienky
Na výsluhový dôchodok majú nárok policajti, vojaci a hasiči. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli. Prílohy k žiadosti sa predkladajú v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.
Výpočet výsluhového dôchodku
Výsluhový dôchodok sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5% z tejto vypočítanej sumy. Medzi 26. a 30. rokom služby sa výsluhový dôchodok zvyšuje o 2% za každý rok. Medzi 31. a 35. rokom sa zvyšuje o 3% za každý rok. Od 36. roka služby sa zvyšuje o ďalšie percentá, čo zvýhodňuje dlhodobú službu. Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Od 36. roku sa zvyšuje o ďalšie percentá, čo odmeňuje dlhodobú službu.
Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2%. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 miliónov eur.
Ďalšie typy výsluhových dôchodkov
Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na:
- Invalidný výsluhový dôchodok: Ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov.
- Vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok: Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia.
- Sirotský výsluhový dôchodok: Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa, alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.
V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden a to ten, ktorý je vyšší. Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný, a pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok.
Započítavané obdobia do doby trvania služobného pomeru
Do doby trvania služobného pomeru sa započítavajú aj obdobia služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993. Taktiež sa započítava trvanie služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, či trvanie služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1997. Dôležité je aj trvanie služobného pomeru od 1. januára 1998.
Okrem toho sa do doby trvania služobného pomeru započítavajú aj:
- Pracovný pomer colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z.
- Výkon zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990.
- Výkon zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 1994.
- Výkon zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994.
- Výkon zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002.
- Výkon zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. júla 2008.
- Výkon zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2001.
- Pracovný pomer príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb.
Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov.
Novinky a legislatívne zmeny
Zmeny v tehotenskom a materskom
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa tehotenstva trvala jej služba aspoň 270 dní. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa tehotenstva. Nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň tehotenstva. Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské. V špecifických prípadoch (viac detí, osamelosť) môže nárok trvať dlhšie.
Hromadné pripomienky verejnosti
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe (APVV) uplatnila k návrhu zákona č. 328/2002 Z. z. hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je to upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2). Ďalej žiadali, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda), a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z. Hromadná pripomienka bola dňa 14. novembra prijatá.
13. dôchodok a rodičovský dôchodok
Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024, kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok majú aj poberatelia výsluhových dôchodkov. Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.
Ústavné súdy a zrušenie zákonov
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 06. marca vyhlásený. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR. Dňa 6. septembra 2024 uplynula 6-mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR.