Výskyt a život telesne postihnutých na Slovensku a vo svete

Život s telesným postihnutím prináša mnohé výzvy, predsudky a prekážky, či už ide o fyzické bariéry alebo prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. Tento článok sa venuje výskytu rôznych foriem telesného postihnutia, štatistikám a snahám o zlepšenie kvality života postihnutých jedincov na Slovensku a v širšom európskom kontexte.

Čo znamená telesné postihnutie?

Handicap je označenie znevýhodneného, brzdeného, zbaveného schopnosti. Medzi osoby so zdravotným postihnutím patria jedinci s dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré im môže prekážať v plnej a účinnej účasti na živote spoločnosti. Telesne postihnutý jedinec sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré sú príčinou poruchy jeho hybnosti. Patria sem aj všetky odchýlky od normálneho tvaru tela a končatín, teda deformity, abnormality a anomálie.

Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť primeranú svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej miere či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úpravy fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností a pod), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca zo strany rovesníkov a okolia) a úpravy obsahu metód a foriem školskej i mimoškolskej výchovy.

Telesné postihnutie môže byť vrodené (na základe porúch vývinu zárodku počas prvých týždňov tehotenstva) alebo získané (v dôsledku úrazu, zápalových a degeneratívnych ochorení mozgu, miechy a pod.).

Kategórie telesného postihnutia

Telesné postihnutia sa delia na:

• Vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia.
• Bez mozgového poškodenia.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

• Detská mozgová obrna (DMO): Najčastejšia príčina telesného postihnutia, zapríčiňuje poruchu hybnosti. Perinatálne (pôrodné) činitele, ako napríklad nedostatok kyslíka u detí oživovaných viac ako 10 minút, môžu viesť k DMO.
• Dysmélie: Poruchy vo vývine končatín, ku ktorým dochádza medzi 20. až 46. dňom tehotenstva pôsobením vonkajších (exogénnych) činiteľov - žiarenie, lieky, nedostatok kyslíka.
• Rázštep chrbtice: Porušenie uzáveru embryonálnej neurálnej trubice, ktoré vzniká v prvých štyroch až šiestich týždňoch tehotenstva. Postihnuté dieťa neudrží moč, stolicu a koža je necitlivá.

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

• Amputácie: Oddelenie časti alebo celej končatiny od tela, spôsobené úrazmi (dopravnými, pracovnými, v domácnosti), zhubnými nádormi končatín alebo chorobnými zmenami končatín z cievnych či metabolických príčin. Anatomické straty sa nahrádzajú protézami.
• Svalové ochorenia: Napríklad progresívna svalová dystrofia, ktorá predstavuje degeneratívny rozpad svalstva spôsobený chromozómovou poruchou.
• Perthesova choroba: Ochorenie neznámeho pôvodu, ktoré vzniká v kojeneckom veku alebo okolo piateho roku a poškodzuje hlavicu stehennej kosti.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

• Úrazy miechy: Sprevádza znížená mobilita až imobilita, parézy (čiastočné ochrnutia) alebo plégie (úplné ochrnutia), problémy s ovládaním zvieračov, dýchaním, hryzením a prehĺtaním.
• Úrazy mozgu: Otras mozgu, pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu.

Mentálne postihnutie: Definícia a výskyt

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových a sociálnych schopností. Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %.

Typy mentálnej retardácie:

• Ľahká mentálna retardácia (IQ 50-70, tzv. debilita): Ide o najľahší stupeň. Tieto deti dosahujú úplnú alebo čiastočnú samostatnosť a socializujú sa.
• Stredná mentálna retardácia (IQ 35-49, tzv. imbecilita): Je to nápadné zaostávanie spravidla vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu.
• Ťažká mentálna retardácia (IQ 20-34, tzv. idiocita): Ide o veľmi ťažké postihnutie. Je tu však perspektíva dosiahnuť aspoň najjednoduchšie základy sebaobsluhy a najjednoduchšie pracovné operácie, ako aj naučiť sa zopár prostých slov.
• Hlboká mentálna retardácia (IQ 0-20, tzv. hlboká idiocita): Ľudia s týmto stupňom sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city a vydávajú len neartikulované škreky alebo stereotypne sa opakujúce zvuky.

Problematická diagnostika a nadmerné zaraďovanie rómskych detí na Slovensku

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší v porovnaní so zahraničím. Už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum na to, že časti rómskych detí je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie aj keď ho reálne nemajú a sú neopodstatnene smerované do špeciálneho školstva. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.

Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %.

Parkinsonova choroba

Nekontrolovateľný tras, poruchy reči či strata čuchu postihuje milióny ľudí po celom svete a podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa týka aj 19 108 Sloveniek a Slovákov. Ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie v populácii. Počet osôb postihnutých týmto ochorením sa v rôznych prieskumoch pohybuje od cca 7 do 10 miliónov na svete. Tento značný rozptyl je daný aj tým, že mnohí ľudia s parkinsonovou chorobou nie sú diagnostikovaní. Podľa údajov WHO sa výskyt ochorenia za posledných 25 rokov zdvojnásobil.

Väčšina pacientov má viac ako 60 rokov, ale jeden z desiatich nemá ani 50 rokov. Svetové štatistiky zároveň hovoria, že postihnutých je o niečo viac mužov ako žien. Keďže výskyt parkinsonovej choroby s vekom výrazne stúpa a ľudia žijú dlhšie, prevalencia bude zrejme narastať.

Presná príčina vzniku ochorenia ostáva u väčšiny pacientov neznáma. Výskumy poukazujú na kombináciu genetických a enviromentálnych faktorov. Pri liečbe sa využívajú lieky (antiparkinsoniká), stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa im do tela zavedie stimulátor na zmiernenie trasu či stuhnutosti svalov. Dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava a emočná podpora. Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie nevyliečiteľné. Avšak vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov zlepšuje a dožívajú sa rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.

O tom, že 11. apríl bude Svetový deň parkinsonovej choroby rozhodli v roku 1997 Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová asociácia pre parkinsonovu chorobu, Európska asociácia pre parkinsonovu chorobu na počesť narodenia londýnskeho lekára Dr. Jamesa Parkinsona (11. apríl 1755 - 21. jún 1824).

Výskyt Parkinsonovej choroby na Slovensku

Počet pacientov sledovaných v neurologických ambulanciách u nás pre parkinsonovu chorobu sa v období rokov 2013-2021 pohyboval približne od 26-tisíc do 19-tisíc. Najviac sledovaných pacientov s týmto ochorením vykázali neurologické ambulancie v predcovidovom roku 2019, keď ich bolo 25 988 (12 260 mužov a 13 728 žien). V uvedenom roku pribudlo aj najviac novodiagnostikovaných pacientov s týmto ochorením v neurologických ambulanciách - spolu 4 590 (2 258 mužov a 2 332 žien). Pokles počtu prípadov od roku 2020 mohol byť spôsobený nielen covidom, ale aj spresnením metodiky štatistického zisťovania (zber počtu evidovaných osôb bol nahradený zberom počtu sledovaných osôb - teda tých, ktoré aspoň raz v danom roku navštívili neurológa).

Pokiaľ ide o výskyt ochorenia podľa pohlavia, Slovensko sa v posledných 9 rokov odlišuje od svetových štatistík. Od roku 2013 sledujú neurologické ambulancie viac žien ako mužov s parkinsonovou chorobou.

Duševné zdravie a depresia

Psychické zdravie Slovákov sa v priebehu posledných rokov výrazne zhoršilo. Podľa štatistík sa v 80 % prípadoch pacienti s depresiou obrátia na psychiatra, zvyšných 10 % preferuje liečbu stanovenú praktickým lekárom. Hoci psychiatrických pacientov pribúda, počet lekárov, ktorí by im s problémami pomohli, nenarastá v priamej úmere. Na Slovensku je 6,3 pacienta na jedného lekára, na psychiatra pripadá 12 až 22 chorých.

Duševné zdravie je čoraz väčším problémom v celej Európe. Nedávna analýza odhalila, že Francúzsko malo pred pandémiou COVID-19 najvyššiu mieru depresie v Európe (11 % obyvateľov). Slovensko nedopadlo v rebríčku až tak zle - miera depresie bola u nás len 3,1 %, pričom za nami je už len Grécko (2,5 %). Odborníci naznačujú, že úroveň depresie sa mohla v rokoch od COVID-19 zhoršiť, a to aj na Slovensku. Pandémia mala výrazný vplyv na duševné zdravie na celom svete, pričom najmä mladí ľudia s ňou zápasili viac ako kedykoľvek predtým.

Depresia patrí v súčasnosti medzi najviac sa rozširujúce duševné ochorenia. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza výskyt depresie u 5% svetovej populácie (WHO, 2023). Depresívna porucha je ochorenie spojené s prežívaním depresívnej nálady, ktorá sa obvykle prejavuje ako hlboký smútok alebo pocity podráždenosti či prázdnoty. Pri depresii človek stráca pocit radosti z inak príjemných aktivít, zažíva bezmocnosť, beznádej a vinu. Neraz klesá jeho aktivita, spomaľujú sa mu pohyby a osobné tempo, klesá mu motivácia čokoľvek robiť. Na druhej strane u neho narastá sebakritika, pesimizmus, začína negatívne vnímať seba, svoje okolie a vyhliadky do budúcnosti. Depresia býva spojená tiež s množstvom telesných príznakov, akými sú vnútorný nepokoj, napätie, plačlivosť, nadmerná únava a rozličné bolesti. Depresia ovplyvňuje aj našu schopnosť sústrediť sa, rýchlo reagovať a spracovávať prichádzajúce podnety, zapamätávať si, či organizovať a riadiť našu činnosť.

Sezónna depresia

Jednou zo špecifických foriem depresívnej poruchy je sezónna depresia. Špecifická je tým, že sa objavuje pravidelne každoročne na jeseň alebo v zime a ustupuje na jar alebo v lete. Hoci je sezónna depresia jednou z foriem depresívnej poruchy, vyskytujú sa pri nej aj určité odlišnosti. Sezónna depresia býva svojou závažnosťou na úrovni hlbokej depresívnej poruchy, avšak častejšie sa stretávame s jej miernejšími formami. Je ale dobré si uvedomiť, že istá miera poklesu nálady a nárast únavy je v období jesene a zimy normálna.

Výskumy ukazujú, že so sezónnou depresívnou poruchou sa v populácii stretávame v 1 - 10%, pričom jej najväčší výskyt je zaznamenaný v severských štátoch. Je odsledované, že výskyt tohto ochorenia v jednotlivých krajinách je závislý od zemepisnej šírky, kde sa krajina nachádza. Napríklad v Severnej Amerike je počet ľudí trpiacich sezónnou depresívnou poruchou dvojnásobne vyšší ako v Európe. Štatistiky ukazujú, že 5% obyvateľov USA je postihnutých závažnými sezónnymi depresiami a 10 - 20% jej miernejšími formami. Vo Veľkej Británii sú to 2% pre závažné formy a 20% pre miernejšie. V porovnaní mužov a žien sa ochorenie vyskytuje častejšie v ženskej populácii, dokonca štvornásobne častejšie. Najrozšírenejší začiatok ochorenia je medzi 18. a 30. rokom.

Bariéry a predsudky voči ľuďom so zrakovým postihnutím

Oficiálne štatistiky o tom, koľko žije na Slovensku ľudí so zrakovým postihnutím, neexistujú. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je to približne jeden až jeden a pol percenta populácie.

Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Ján Podolinský považuje za najväčšiu bariéru vo vzťahu k nevidiacim to, že ich spoločnosť často vníma aj ako osoby s mentálnym postihnutím. Obrovskou kapitolou sú priestorové bariéry. Nie všade sú samozrejmosťou reliéfne prvky na chodníkoch, ktoré im pomáhajú identifikovať, kde je priechod pre chodcov, alebo semafory so zvukovou signalizáciou.

Typy zrakového postihnutia

Z hľadiska výchovy a vzdelávania sa v súčasnom školstve rozlišuje 5 hlavných skupín:

• Nevidiaci (slepota - porucha oboch očí, pri ktorej nevznikajú zrakové požitky). Do skupiny slepých sa zaraďujú i osoby, ktoré sú schopné rozlišovať len svetlo a tiene (svetlocitlivosť), prípadne i prakticky slepí (čiastočne vidiaci) jedinci.
• Čiastočne vidiaci (zvyšky zraku).
• Slabozrakí.
• Binokulárne postihnutí.
• Zrakové postihnutie s kombinovaným postihnutím (osoba, ktorá vykazuje príznaky súčasného výskytu viacerých postihnutí).

Výskyt zdravotného postihnutia v EÚ a na Slovensku

Mnohé osoby so zdravotným postihnutím stále čelia prekážkam v prístupe k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, pracovným miestam, voľnočasovým aktivitám a v účasti na politickom živote. Podľa najnovších údajov Eurostatu týkajúcich sa zdravotného postihnutia v rámci Európskej únie (EÚ), na ktoré upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA), bol v roku 2024 podiel žien so zdravotným postihnutím vo všetkých členských štátoch vyšší ako podiel mužov.

Tabuľka nižšie ukazuje percentuálny podiel osôb so zdravotným postihnutím podľa pohlavia v jednotlivých členských štátoch v roku 2024.

Podobne ako v iných štátoch EÚ, aj na Slovensku je vyšší podiel zdravotne postihnutých žien (33 %) v porovnaní s mužmi (28 %). Na úrovni EÚ tento rozdiel medzi pohlaviami predstavuje priemerne päť percentuálnych bodov. Na Slovensku takýto vzťah neplatí.

Spoločenské výzvy pre osoby so zdravotným postihnutím

S mnohými osobami so zdravotným postihnutím sa pre ich zdravotné postihnutie zaobchádza zle alebo nespravodlivo. V roku 2020 bolo nezamestnaných 17,7 % osôb so zdravotným postihnutím vo veku 20 - 26 rokov v porovnaní s 8,6 % osôb bez zdravotného postihnutia v rovnakej vekovej skupine. V roku 2024 bolo 29 % ľudí so zdravotným postihnutím ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s 18 % ľudí bez zdravotného postihnutia. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je v prípade osôb so zdravotným postihnutím dvojnásobná v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia.

Mnohí mladí ľudia so zdravotným postihnutím navštevujú špeciálne školy a majú ťažkosti s prístupom k bežnému vzdelávaniu a odbornej príprave: len 29 % získalo vysokoškolské vzdelanie (postsekundárne vzdelanie) v porovnaní so 44 % ľudí bez zdravotného postihnutia. Každý má právo na preventívnu zdravotnú starostlivosť a lekársku starostlivosť, ale pre osoby so zdravotným postihnutím je zdravotná starostlivosť často príliš drahá, vzdialená a dlho na ňu čakajú.

Osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám, starším osobám a deťom, hrozí väčšie riziko násilia a zneužívania, a to doma aj v zariadeniach poskytujúcich starostlivosť: 17 % osôb so zdravotným postihnutím sa stalo obeťou násilia v porovnaní s 8 % osôb bez zdravotného postihnutia.

Dostupnosť a bariéry pre ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku

Podľa predsedu paralympijského výboru Jána Riapoša ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách, ako sú pošty a školy. Debarierizácia je potrebná, ale vyžaduje si značné investície. Pozitívom je, že debarierizácia prebieha, čo dokazujú viaceré inštitúcie verejnej dopravy. V Bratislave môžeme hovoriť takmer o úplnej debarierizácii. Hovorca Dopravného podniku Bratislava Martin Chlebovec informoval, že očakávajú 30 nových električiek, ktoré postupne nasadia a zvýšia počet nízkopodlažných električiek vo výprave až na polovicu. Bezbariérové prístupy sa nachádzajú aj na Slovenských železniciach, ktoré za svoju angažovanosť získali ocenenie.

V prípade zdravotne znevýhodnených nemusí ísť len o bariéry fyzické ale aj mentálne, a to napríklad v prístupoch zamestnanosti. Ľudia s hendikepom nie sú odkázaní len na podradné práce. Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní. Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

Legislatíva a sociálna politika na Slovensku

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 1. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť. Ľudia veľkým snažením rastú a menia sa pozitívnym smerom.

Slovenský zväz telesne postihnutých (ďalej SZTP) je celorepublikový, dobrovoľný, humanitný a nepolitický subjekt, otvorený pre každého občana, ktorý sa chce podieľať na jeho poslaní. SZTP združuje občanov s telesným postihnutím a ťažkým telesným postihnutím, rodičov telesne postihnutých detí, rodinných príslušníkov telesne postihnutých občanov, priaznivcov telesne postihnutých bez rozdielu národnosti, štátnej príslušnosti, pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo k etnickej menšine, majetku, rodu, alebo iného postavenia. Na týchto stránkach nájdete všetky potrebné informácie o tomto združení, jeho fungovaní a aktivitách.

tags: #vyskyt #telesne #postihnutych