Výskumná činnosť je kľúčová pre inováciu a pokrok, či už ide o spoločnosť, hospodárstvo alebo technologický rozvoj. V kontexte Európskej únie a medzinárodnej spolupráce existujú špecifické pravidlá a možnosti pre účasť a financovanie výskumných projektov. Tieto pravidlá definujú, kto sa môže zúčastniť, za akých podmienok a akú formu podpory môže získať.
Definícia a účastníci výskumných projektov
Termín „účastník“ alebo „výskumné subjekty“ zahŕňa široké spektrum entít. Môže to byť fyzická alebo právnická osoba, výskumný ústav, univerzita alebo iná firma či právny subjekt založený v Spoločenstve alebo v partnerských krajinách, ako sú Mexiko, India alebo Čína. Títo účastníci sú zapojení do rôznych činností spolupráce, vrátane samotných strán.
Každý podnik, verejný orgán, výskumný ústav alebo inštitúcia vyššieho a stredného vzdelávania, alebo iná právnická osoba vrátane fyzických osôb so sídlom na území členského štátu sa môže zúčastniť na výskumnom programe a požiadať o finančnú pomoc za predpokladu, že má v úmysle vykonávať činnosť výskumu a technologického rozvoja (VTR) alebo môže významne prispieť k takejto činnosti.
Účasť krajín mimo EÚ
Účasť subjektov z tretích krajín a kandidátskych krajín je tiež možná, avšak s určitými obmedzeniami:
- Tretie krajiny: Subjekty z tretích krajín sa môžu zúčastniť na základe individuálnych projektov bez získania akéhokoľvek finančného príspevku z výskumného programu, za predpokladu, že takáto účasť je v záujme Spoločenstva a že účastník môže poskytnúť základné prostriedky potrebné na realizáciu projektu.
- Kandidátske krajiny: Subjekty z kandidátskych krajín sú oprávnené zúčastniť sa bez získania akéhokoľvek finančného príspevku z výskumného programu, pokiaľ sa nestanovilo inak na základe príslušných európskych dohôd a ich dodatkových protokolov a v rozhodnutiach rôznych asociačných rád.
Financovanie a podpora výskumných projektov
Financovanie výskumných projektov v EÚ a medzinárodnej spolupráci je kľúčové pre ich úspešnú realizáciu. Poskytuje sa prostredníctvom rôznych programov a mechanizmov, ktoré zahŕňajú priame vládne podpory, ako aj príspevky od výskumných organizácií a inštitúcií.
Intenzita pomoci
Intenzita pomoci sa môže zvýšiť v závislosti od špecifických charakteristík projektu a účastníkov:
- Až o 10 percentuálnych bodov, ak ide o pomoc malým a stredným podnikom (MSP).
- Až o 5 percentuálnych bodov, ak ide o pomoc podnikom spadajúcim pod oblasti podľa článku 87 ods. 3 písm. c) (špecifické regióny s nižšou úrovňou rozvoja).
- Až o 25 percentuálnych bodov, ak projekt zahŕňa účinnú cezhraničnú spoluprácu a jeho výsledky majú široký dosah.
- Až o 15 percentuálnych bodov, ak je výskumný projekt v súlade s cieľmi špecifického projektu alebo programu realizovaného ako súčasť súčasného rámcového programu Spoločenstva pre výskum a vývoj.
- Až o 10 percentuálnych bodov, ak projekt zahŕňa účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi nezávislými partnermi a projekty spolupráce, ktoré odzrkadľujú bod 5.10.4. rámca pre výskum a vývoj.
- Až o 10 percentuálnych bodov, ak výskumný projekt nie je v súlade s konkrétnym projektom alebo programom, ktorý sa vykonáva ako súčasť rámcového programu pre vedu a výskum, ale má osobitné prvky spolupráce alebo rozšírenia výsledkov.
Spoločný výskum a medzinárodné programy
„Spoločný výskum“ je definovaný ako výskumný projekt, projekt technického rozvoja alebo demonštračný projekt, ktorý sa realizuje s finančnou podporou jednej alebo obidvoch strán a ktorý zahŕňa spoluprácu účastníkov zo Spoločenstva a partnerských krajín (napr. Indie) a je stranami alebo výkonnými zástupcami písomne označený ako spoločný výskum. Spoločné výskumné projekty sa môžu uskutočňovať až po tom, ako účastníci projektu uzatvoria spoločný plán technologického rozvoja.
Európska komisia podporuje mnohé významné výskumné projekty:
- Horizont 2020: Pre výdavky na výskum v rámci programu Horizont 2020 je miera chybovosti na ročnom základe vo výške 2 % - 5 % realistickým cieľom, s prihliadnutím na náklady na kontroly, opatrenia na zjednodušenie navrhnuté s cieľom znížiť náročnosť pravidiel a súvisiace nevyhnutné riziko spojené s úhradou nákladov na výskumný projekt.
- FAMILYPLATFORM: Výskumný projekt, ktorý sa zaoberá demografiou a rodinnými otázkami.
- DRUID: Prebiehajúci výskumný projekt, od ktorého Komisia očakáva podnety na konkrétne opatrenia.
- WORKPAD: Výskumný projekt v oblasti IKT financovaný z prostriedkov EÚ, ktorý vyvinul softvérové aplikácie pre záchranárske tímy pri prírodných katastrofách.
- ITER: Spoločný medzinárodný výskumný projekt, ktorého cieľom je preukázať vedeckú a technologickú realizovateľnosť termojadrovej energie.
- Komplexný výskum o zdraví, životnom prostredí, doprave a zmene klímy - Zlepšenie kvality vnútorného a vonkajšieho ovzdušia: Navrhovaný výskumný projekt Výborom pre rozpočet.
- Ženy vo vede: Výskumný projekt vypracovaný Nadáciou pre akademické podnikanie so sídlom v Poľsku.
Príklady výskumných ústavov a ich prínos
Mnohé výskumné ústavy prispievajú k výskumnému prostrediu v Európe a vo svete:
- DESMOL Centre of Molecular Studies, High Pressure Research Centre a CELDIS centre of the Polish Academy of Science's Institute of Physics: popredné centrá excelentnosti v Poľsku.
- KFKI-Condensed Matter Research Centre a Research Institute for Solid State Physics and Optics of the Hungarian Academy of Sciences: významné maďarské inštitúcie.
- Centre for Advanced Material Research and Technology (CAMART) of the University of Latvia's Institute of Solid State Physics: popredné lotyšské centrum.
- Výskumný ústav v Dalarne (Švédsko): Prispieva monitorovaním projektov a hodnotením prístupu zúčastnených škôl a dosiahnutých výsledkov v oblasti vzdelávania pre udržateľný rozvoj.
- ERM a Výskumný energetický ústav v Holandsku (ECN): Poskytujú technický vstup pre stratégie riadenia rizík.
- National Technical University of Athens, TNO, British Geological Survey, GEUS a SINTEF: Inštitúcie zapojené do modelovania energií a geologického výskumu.
- AFSSA Laboratórium, Nancy, Francúzsko: Zodpovedné za testy odbornosti nevyhnutné na schválenie laboratórií.
Etické a právne aspekty
V kontexte výskumu je dôležité dodržiavať etické a právne normy.
Článok 5 ods. 3 Charty základných práv EÚ zakazuje obchodovanie s ľuďmi v kontexte nedotknuteľnej ľudskej dôstojnosti, ktorá je v samom centre vnútroštátnych ústav a medzinárodných nástrojov oblasti ľudských práv, ktoré sú pre členské štáty záväzné.
Pokiaľ ide o lehoty ustanovené v TSCG (Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii) a v navrhovanom nariadení o monitorovaní návrhov rozpočtových plánov, postup rýchlej ratifikácie TSCG a súvisiacej zmeny a doplnenia ústav alebo ekvivalentných právnych aktov zabezpečí, aby lehota na dodržanie fiškálnych pravidiel ustanovená v navrhovanom nariadení mohla byť skutočne dodržaná.
Je dôležité poznamenať, že smernica by sa nemala vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú v členskom štáte ako výskumní pracovníci s cieľom vykonať výskumný projekt, pretože sa na nich vzťahuje rozsah pôsobnosti smernice Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu.
Komisia odporúča konzultácie s privátnym sektorom o návrhu, aby výskumný ústav vytváral hostiteľskú dohodu, ktorá podmieňuje povolenie vstupu výskumníka do členského štátu.