Tento článok sa zameriava na problematiku výskumu telesne postihnutých na Slovensku, pričom analyzuje súčasný stav, výzvy a možnosti zlepšenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto dôležitú oblasť a prispieť k zvyšovaniu kvality života ľudí so zdravotným postihnutím.
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Znamená to, keď už raz chorobu kúpim, musím sa s ňou naučiť žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná cesta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.
Sociálna politika a rehabilitácia
Sociálna politika Európskej únie sa snaží o integráciu obyvateľov s handicapom do spoločnosti aj o zvýšenie ich sociálneho statusu. Rovnosť šancí, rovnaký prístup k hodnotám v spoločnosti pre obyvateľov s handicapom sú ukotvené vo viacerých dokumentoch a právnych normách Európskej únie, Organizácie spojených národov (OSN), Svetovej organizácie turizmu (WTO) a v súčasnosti aj na národných úrovniach. Všeobecné práva sú uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach.
Sociálna rehabilitácia je definovaná ako proces, ktorý umožňuje ľuďom prekonať fyzické, psychické a sociálne bariéry, a zároveň posilňuje ich schopnosť samostatne fungovať v každodennom živote. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Cieľom aktivít je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote. Sociálna rehabilitácia je služba, ktorá podporuje rozvoj tých schopností človeka s telesným a ťažkým telesným postihnutím, ktoré bude nevyhnutne potrebovať k samostatnému životu. Použitím metódy a programov sociálnej rehabilitácie klienti budú môcť rozvíjať svoje schopností a získavať potrebné pracovné návyky.
Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom.
Sociálna rehabilitácia zahŕňa:
- Rozvoj komunikačných schopností.
- Zlepšenie motorických zručností.
- Podporu sociálnych a pracovných kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre integráciu do pracovného procesu a spoločnosti.
- Obnovu sebestačnosti prostredníctvom znižovania závislosti na pomoci iných osôb.
- Zlepšenie sociálnych vzťahov a integráciu do kolektívu a komunity.
- Zvýšenie zamestnateľnosti prostredníctvom podpory pri hľadaní zamestnania alebo adaptácie na pracovisko.
Tieto ciele sú dosahované prostredníctvom rôznych nástrojov a metód, medzi ktoré patria individuálne plány rozvoja, terapeutické programy, workshopy na zlepšenie zručností a skupinové aktivity, ktoré pomáhajú budovať sociálne väzby a vzájomnú podporu.
Komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím ide ešte ďalej, pretože zahŕňa nielen sociálnu rehabilitáciu, ale aj odborné služby, ktoré poskytujú špecifickú podporu v rôznych oblastiach života. Podľa Svetu mobility sa komplexná pomoc zameriava na poskytovanie poradenstva, asistencie a terapeutických intervencií, ktoré pokrývajú široké spektrum potrieb jednotlivcov s postihnutím. Táto forma pomoci zahŕňa aj rodinných príslušníkov, ktorí sú často najbližšími oporami a zohrávajú kľúčovú úlohu v každodennom živote osôb s postihnutím. Odborné služby sú preto orientované nielen na samotných prijímateľov pomoci, ale aj na ich rodiny, aby dokázali efektívne zvládať výzvy spojené so starostlivosťou a podporou.
Oblasti komplexnej pomoci
Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
Liečebná rehabilitácia
Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
Sociálna rehabilitácia
Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
Pedagogická rehabilitácia
Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
Pracovná rehabilitácia
Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.
Integrácia do spoločnosti a prekonávanie bariér
Integrácia do spoločnosti predstavuje ďalší dôležitý krok na ceste k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Ide o proces, ktorý zahŕňa fyzickú dostupnosť prostredia, odstránenie architektonických bariér, zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zamestnaniu a voľnočasovým aktivitám, ako aj o vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré podporuje rovnosť a rešpekt.
Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pracujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Architektonické bariéry: Až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú bariérové. Nedostatočná dostupnosť WC: Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje ísť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru. Tu nepomôže žiadne filozofovanie. Je veľký problém, keď sa po úraze po miešnej lézii chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu. Ak sa už tam dostane, potom je veľmi zle, keď si zdravotný personál v takýchto rehabilitačných zariadeniach dokáže nechať zaplatiť za prácu, za ktorú mu je už zaplatené. Niektorí, viac menej väčšina postihnutých, majú problém v takomto zariadení vysporiadať sa so svojou traumou, s tým čo sa mu vlastne stalo. Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím tak aj ich rodinám.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v tomto smere kladie dôraz na komunitné služby a podporu deinštitucionalizácie, ktorá umožňuje jednotlivcom žiť v prirodzenom prostredí namiesto segregovaných zariadení.
Sociálna izolácia a faktory ovplyvňujúce integráciu
Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím je závažným celospoločenským problémom. Ľudí so zdravotným postihnutím už samotný fakt uvedomenia si trvalého, nezmeniteľného stavu zdravotného postihnutia, stavia do polohy neistoty. Hľadajú odpovede na mnohé otázky týkajúce sa bežnej existencie a tieto ich stavajú spočiatku aj do zdanlivo neriešiteľných situácií, ktoré môžu viesť k beznádeji a tým k sociálnemu vylúčeniu.
Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov (bezbariérovosti, prístupu k stavbám občianskeho vybavenia, dostupnosti sociálnych služieb, pomôckam, druhu zdravotného postihnutia, sociálneho prostredia, rodinného prostredia, osobnosti, prístupu k životu, postojov a pod.).
Faktory ovplyvňujúce sociálnu integráciu
- Zdravotný stav: Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím nie je závislá len od vytvorených podmienok spoločnosti, ale je priamo závislá od ich zdravotného stavu.
- Ekonomické faktory: Pre dlhodobo nepriaznivý stav u osôb so zdravotným postihnutím dochádza k problémom ekonomicko-finančnej povahy vyplývajúce najprv z dlhodobej práceneschopnosti (strata príjmu), prechod na invalidný dôchodok, pričom má takáto osoba zvýšené náklady na liečbu. Chudoba a osoby so zdravotným postihnutím: Bremeno, ktoré príroda, či osud nadelili ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, si celý život ponesú nielen oni, ale aj ich blízki. Navyše takto postihnutých ľudí tlačí k zemi ešte aj chudoba. Na Slovensku žije viac ako 228 tisíc občanov, ktorí poberajú nejakú formu invalidného dôchodku. Mnohí z nich, sú na hranici chudoby, ktorá je presne číselne definovaná. Štát podporuje zdravotne ťažko postihnutých, napríklad vytváraním chránených dielní či príspevkami na zdravotné pomôcky. Celkové výdaje na sociálnu ochranu sú však nižšie ako je európsky priemer. Často to vyzerá tak, že štát necháva podporu postihnutého človeka na pleciach jeho príbuzných.
- Sociálne faktory: Narúšajú sa partnerské a rodinné vzťahy, prichádza tzv. dezorganizácia bežných každodenných činností, sociálna izolácia, absencia sociálnych kontaktov, zmena a zníženie celkového životného štýlu.
Štatistiky a modely postihnutia
Podiel osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku dosahuje 31 % v populácii nad 16 rokov, čo je výrazne viac než priemer Európskej únie, kde tento podiel predstavuje 27 %. Rozdiel sa výrazne zväčšuje po prekročení veku 45 rokov, čo môže byť spôsobené nezdravým životným štýlom a kvalitou zdravotnej starostlivosti. Podobne ako v iných štátoch EÚ, aj na Slovensku je vyšší podiel zdravotne postihnutých žien (33 %) v porovnaní s mužmi (28 %).
Na Slovensku neplatí vzťah, ktorý sa prejavuje v EÚ, že vyšší príjem zodpovedá nižšiemu podielu postihnutých. Najvyšší podiel osôb so zdravotným postihnutím bol zaznamenaný v treťom príjmovom kvintile.
Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú výzvu. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií, avšak stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.
Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.
Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.
Integrovaná posudková činnosť je reformou posudkovnej činnosti, ktorej hlavným cieľom je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík. Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí.
Od medicínskeho k sociálnemu modelu
Nastal posun od chápania postihnutia ako niečoho, čo spočíva v jednotlivcovi k jeho chápaniu ako niečoho, čo bolo jednotlivcovi nanútené spoločnosťou, ktorá sa neprispôsobila jeho potrebám. V rámci medicínskeho modelu je postihnutie niečo, čo ovplyvňuje človeka a riešením je napraviť postihnutie alebo zmierniť ho tak, aby sa do väčšej miery mohol zapojiť do života tak ako ľudia bez postihnutia. V postmodernom chápaní je postihnutá osoba výlučne preto, že spoločnosť vo všeobecnosti očakáva, že ľudia sú bez postihnutia a majú z toho úžitok. Je to štatút nanútený tým, ktorí majú nejaké postihnutie.
Tento posun k sociálne konštruktivistickému chápaniu postihnutia prebehol v dvoch štádiách. V tom prvom "sociálny model postihnutia" nahradil to, čo sa väčšinou nazýva "medicínsky model postihnutia" (niekedy "individuálny model").
Integrácia osvedčených zahraničných modelov
Integrácia osvedčených zahraničných modelov do systému starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku predstavuje zásadný krok k modernizácii a zlepšeniu poskytovaných služieb. Zatiaľ čo slovenský systém sociálnych služieb prešiel za posledné desaťročia významným vývojom, stále zaostáva za niektorými pokročilými prístupmi, ktoré už boli implementované v iných krajinách Európy a sveta.
- Škandinávsky model inklúzie: Dôraz na komunitné služby a maximálnu nezávislosť jednotlivcov.
- Nemecký model sociálnej integrácie: Dôraz na pracovnú inklúziu prostredníctvom chránených dielní a integračných podnikov.
- Holandský model osobného rozpočtovania: Osoby so zdravotným postihnutím majú možnosť spravovať svoj vlastný rozpočet na sociálne služby.
- Kanadský model inkluzívneho vzdelávania: Špecializované tímy odborníkov pracujú priamo s deťmi so zdravotným postihnutím v bežných triedach.
Kroky k implementácii zahraničných modelov zahŕňajú legislatívne zmeny, finančné investície, vzdelávacie programy pre odborníkov, zapojenie samotných osôb so zdravotným postihnutím do tvorby politík a rozhodovacích procesov, ako aj výmenné programy pre slovenských odborníkov.
Zamestnanosť a ekonomické aspekty
Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Na internetovej stránke Inštitút zamestnanosti je uvedené, že medzi ľuďmi žijúcimi v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018, je Slovenská republika 7. v poradí. Až 16.3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných.
Podľa podielu ekonomiky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji. V tomto kraji zaznamenali až 14,9 % nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím. Po Trenčianskom kraji nasledoval Žilinský kraj so 14,0 %.
V prieskume sa potvrdilo, že možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike sú minimálne. Zamestnávatelia viac hľadajú zamestnanca bez postihnutia. Mnohí účastníci výskumu uviedli, že po spomenutí zdravotného postihnutia (ZŤP) už nedostali od zamestnávateľa žiadnu spätnú väzbu. Niektorí účastníci výskumu však tvrdia, že snaha by mala prísť aj zo strany ľudí s FP. Ľudia s FP vynikajú v oblasti umenia, administratívy, v zdravotníctve alebo napríklad v oblasti IT. Všetko však záleží len a len na nich.
Dá sa zhrnúť, že zamestnávatelia sú ochotní vytvoriť podmienky na pracovný výkon, avšak pri reálnom záujme o danú pracovnú pozíciu u bežného zamestnávateľa strany človeka s hendikepom sa tento jedinec stretáva s nedôverou zo strany daného zamestnávateľa. Vláda podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych legislatívnych nástrojov, ako sú chránené dielne, chránené pracovisko či podpora živnostenského podnikania. Napriek týmto opatreniam, prax a teória sa v rovinách zamestnávania rozchádzajú.
Všetkých sedem oslovených participantov rodinní príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia, sú ochotní vytvoriť podmienky, na pracovný výkon. Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe oslovení participanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.
Niektoré návrhy pre zlepšenie viditeľnosti toho, že ľudia s hendikepom chcú pracovať by ukázali viac ponúk pomocných prác na pár hodín. Napríklad jeden zo skvelých nápadov bol projekt penziónu s reštauráciou BIVIO. V tomto penzióne za pomoci asistentov varia, upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím. Ďalší zaujímavý projekt je pojazdná kaviareň KOLEČKO. Na fakulte STU predávali vo vlastne zostavenom stánku ľudia na vozíku kávu. Takýmito a podobnými projektmi by sa mohlo ďalším zamestnávateľom priblížiť s akou radosťou ich teší to, že môžu pracovať aspoň z časti tak, ako zdravý človek. Taktiež je dobré pre zamestnávateľa vidieť počas Profesia Day v tých bezbarierových stánkoch.
Šport a sociálna rehabilitácia
Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť. Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru.
Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
Centrá včasnej intervencie
Od roku 2014 vznikli v Slovenskej republike štyri Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov). Zákon o sociálnych službách (č. zákona 448/2008. Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje ich činnosť ako sociálne služby včasnej intervencie, ktoré sa poskytujú dieťaťu do 7. rokov veku a jeho rodine, ak je ohrozený jeho vývoj z dôvodu zdravotného postihnutia. Ide o poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie a vykonávanie stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím a preventívnu aktivitu. Uvedená sociálna služba sa poskytuje ambulantnou alebo terénnou formou.
Vznik takejto služby je prínosom a v praxi predovšetkým pomocou pre deti a ich rodiny už od prenatálneho veku. Pracovníci counsellingových centier by svojou odbornou, adresnou a konkrétnou pomocou, zameranou na človeka a jeho rodinu, pripravili svojich klientov na nový - zmenený život. Sprevádzanie by mohlo nadväzovať na sociálnu pomoc, ktorú poskytujú Centrá včasnej intervencie a zároveň by zastrešil všetkých tých, ktorí by túto pomoc potrebovali a nie len tých, ktorých vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia.
V našom článku sme chceli poukázať na to, že ľudia s fyzickým postihnutím chcú a majú reálny záujem o plnohodnotné zamestnanie. Výskumnú časť článku sme realizovali prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, kde sme si ako metódu výskumu zvolili interview. Naši siedmi oslovení participanti boli veľmi prekvapení, a s radosťou odpovedali na naše otázky. Sami nám potvrdili, že o tejto problematike je veľmi užitočné a potrebné hovoriť, no hlavne je dôležité pozerať sa na celé spektrum problémov so zamestnávaním ľudí s hendikepom aj z ich uhlu pohľadu.
tags: #vyskum #telesne #postihnutych #po #anglicky