Komplexný sprievodca svetom sluchovo postihnutých detí: Od diagnostiky po integráciu

Problematika sluchového postihnutia je rozsiahla a dotýka sa mnohých aspektov života jednotlivca. Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté deti zohráva kľúčovú úlohu v ich ďalšom vývine a integrácii do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na výskum, štúdie a súčasné trendy v rannej starostlivosti o sluchovo postihnutých, pričom sa opiera o poznatky z oblasti surdopedie, pedagogickej audiológie a ďalších relevantných vedných disciplín. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, s dôrazom na terminológiu, diagnostiku, kompenzačné možnosti, výchovu, vzdelávanie a sociálnoprávnu ochranu sluchovo postihnutých.

Sluchové postihnutie je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Cieľom tohto článku je priblížiť rodičom a ďalším záujemcom základné a aktuálne informácie o deťoch so sluchovým postihnutím, o sluchovom postihnutí samotnom, o tom, ako ovplyvňuje život dieťaťa, o typoch a stupňoch sluchových porúch, príčinách ich vzniku a o ich diagnostikovaní. Poskytneme aktuálne informácie o tom, ako sa orientovať v sluchovej protetike, ktorá je v súčasnosti najviac používaná a dostupná.

Surdopédia: Veda o výchove a vzdelávaní sluchovo postihnutých

Surdopédia je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb so sluchovým postihnutím. Historický pohľad na surdopediu odhaľuje postupný vývin vyučovacích metód, ktoré sa prispôsobovali potrebám sluchovo postihnutých. Významným predstaviteľom slovenskej surdopedie je Viliam Gaňo, ktorého prínos pre teóriu a prax vyučovania nepočujúcich je neoceniteľný. Surdopédia úzko súvisí s ďalšími vednými disciplínami, ako sú pedagogika, psychológia, lingvistika, medicína (audiológia, foniatria) a sociológia.

Potreba kvalitnej surdopedie na Slovensku je čoraz naliehavejšia na základe mnohých faktorov, medzi ktoré možno zaradiť okrem rastúcej populácie osôb s poruchami sluchu predovšetkým potrebnú včasnú intervenciu, dôležitosť inkluzívneho vzdelávania, nedostatok odborníkov či podporu rodín. Nedostatok odborníkov je pritom najpálčivejší problém súčasnosti: Slovensko by určite potrebovalo viac odborníkov v tejto oblasti ako v súčasnosti má. Verím, že sa budeme posúvať vpred a starostlivosť o deti s poruchou sluchu nebude stáť iba na projektoch a zbierkach. Určite je potrebné, aby štát vyčlenil viac financií na dané odvetvie a zodpovedne pristúpil k dlhodobo finančne poddimenzovanému školstvu.

Vymedzenie pojmu sluchové postihnutie a základné definície

Nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí ľudia a osoby s kochleárnym implantátom tvoria spoločnú skupinu sluchovo postihnutých, ktorí sa vyznačujú obmedzenou sluchovou schopnosťou. Zriedkavo im sluchová schopnosť úplne chýba. Pre porozumenie problematike sluchového postihnutia je nevyhnutné definovať základné pojmy. Sluchové postihnutie zahŕňa rôzne stupne a typy porúch sluchu, ktoré môžu mať vplyv na vývin reči, poznávania a sociálnu interakciu. Patológia sluchových funkcií a sluchových porúch je oblasť, ktorá sa zaoberá príčinami, prejavmi a diagnostikou sluchových problémov. Klasifikácia sluchových postihnutí sa riadi medzinárodnými štandardmi a slúži na presné určenie stupňa a typu postihnutia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci trvalých poškodení organizmu zaraďuje hluchotu hneď na druhé miesto po mentálnom postihnutí (ešte pred slepotou). Ani jedno poškodenie organizmu nemá na psychiku človeka také výrazné následky ako hluchota.

Bežné mýty a predstavy o sluchovom postihnutí

Nezainteresovaní ľudia si často o nepočujúcich myslia, že sú úplne hluchí, nič nepočujú. O nedoslýchavých je zase mienka, že s nimi treba hovoriť nahlas a zreteľne. Stretneme sa aj s názorom, že s človekom so sluchovým postihnutím už netreba „nič špeciálne podniknúť“, ak má načúvací aparát. Ak ho má - počuje a vníma normálne. Je to chybná predstava. Slúchadlo naozaj zlepšuje kvalitu aj kvantitu sluchového vnímania, ale neodstráni úplne narušenie sluchu. Úplne odlišné od odborných definícií môže byť sebauvedomovanie samotného sluchovo postihnutého.

Typy porúch sluchu

Medzi typy porúch sluchu u detí patria:

• Vnútroušná porucha sluchu: Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
• Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve, dráhu mozgového kmeňa alebo oboch.

Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.

Stupne sluchových porúch

Stupne sluchových porúch sa merajú v decibeloch (dB), je to informácia o tom, aká veľká musí byť sila zvukového podnetu, aby vyvolala vnímanie zvukov vrátane reči.

Táto klasifikácia má len relatívny význam, lebo u ľudí s rovnakým typom a stupňom poruchy nemusia byť rovnaké ani príznaky, ani následky sluchového postihnutia.

Príčiny vzniku sluchových porúch

Porucha sluchu môže vzniknúť na základe rozličných faktorov, v rozličnom čase, môže mať rozličný typ, stupeň, ale aj dôsledky. Jednoducho povedané, môžeme ju získať v priebehu celého života a je zrejmé, že najviac osôb s poruchou sluchu je v seniorskom veku. Ale my sa asi budeme venovať viac deťom, kde vďaka najnovším výsledkom výskumov v oblasti genetiky vieme, že cca 50 percent strát sluchu má genetický podklad, pri 25 percentách je príčina straty sluchu neznáma a pri 25 percentách ide o negenetické príčiny.

Najčastejšou príčinou sluchu sú genetické príčiny, ale prekvapujúce je, že len asi v 20 % ide o rodičov, ktorí majú sami stratu sluchu, väčšina, čiže až 80 % detí s poruchou sluchu sú deti, ktoré sa narodia dvom počujúcim rodičom, z ktorých ale každý z nich má genetickú predispozíciu. Dnes už vieme, že v takomto prípade ide o tzv. conexin 26 (gén poruchy sluchu), že rodičia sú prenášačmi poruchy sluchu (aj cez niekoľko generácií) pričom sami sú počujúci. Teda na základe zákonov genetiky určité percento z ich detí môže mať poruchu sluchu, môžu byť prenášačmi poruchy sluchu, alebo budú zdraví. Toto je informácia, ktorá sa nazdávam je v majoritnej spoločnosti málo známa a preto sa opakovane stretávame s tým, že rodičia sú touto skutočnosťou zaskočení.

Ďalšími príčinami sú samozrejme aj ochorenia matky (v minulosti sa najčastejšie spomínala rubeola), je to aj toxoplazmóza, cytomegalovírus, ovčie kiahne, pásový opar, úrazy matky, ale aj nesprávna životospráva počas tehotenstva, nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod, ale napríklad aj problémy pri pôrode, silná novorodenecká žltačka, ochorenia dieťaťa, niektoré lieky… Neskôr sú to hlavne choroby a úrazy dieťaťa.

Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledných 30 rokov zmenila a ďalšie zmeny sa očakávajú v budúcnosti, a to na základe zavedenia nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia).

Diagnostika a kompenzačné možnosti

Včasná diagnostika sluchového postihnutia je kľúčová pre úspešnú intervenciu. Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram. Moderná diagnostika využíva širokú škálu metód a techník, ktoré umožňujú presné určenie sluchovej straty. Kompenzačné a protetické možnosti súčasnej vedy, ako sú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty, významne zlepšujú kvalitu života sluchovo postihnutých.

Metódy diagnostiky sluchu

Používajú sa rôzne metódy na vyšetrenie sluchu u detí:

• Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Sú metódy založené na pozorovaní, ako sa správa dieťa, ako reaguje na zvukový podnet. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
• Otoakustické emisie (OAE): Sú zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
• Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
• Audiometria evokovaných odpovedí: Je objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
• Novorodenecký skríning sluchu: Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu. S cieľom čo najviac znížiť následky hluchoty na raný vývin detí sa zaviedol celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Od 1. 5. 2006 je legislatívne zavedený aj v Slovenskej republike. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených, patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov. Výskyt obojstrannej ťažkej poruchy sluchu alebo hluchoty u rizikových novorodencov (na oddelení intenzívnej starostlivosti novorodencov) je 1 - 2 % v porovnaní s výskytom 0,1 - 0,2 % v celkovej populácii novorodencov.

Na predstavení novej publikácie Máme dieťa s poruchou sluchu, 2. diel sme sa stretli aj s prof. Darinou Tarcsiovou, jednou z autoriek tejto 2-dielnej publikácie, ktorá pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD. sa v rámci štúdií zaoberala špeciálnou pedagogikou, ktorú ukončila štátnicami zo surdopédie, logopédie a psychopédie. Venuje sa problematike osôb so sluchovým postihnutím a čiastočne hluchoslepotou. Na Katedre špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave sa zaoberá komunikáciou, hlavne špecifickými komunikačnými formami.

Sluchová protetika: Načúvacie prístroje a kochleárne implantáty

Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej. K tomuto účelu sa používajú individuálne alebo kolektívne akustické prístroje.

• Individuálne načúvacie prístroje: Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách.
• Kochleárny implantát: Je indikovaný pre osoby s ťažkou až veľmi ťažkou sluchovou stratou, u ktorých načúvacie prístroje neprinášajú dostatočný úžitok. Aplikácia a využitie kochleárneho implantátu si vyžaduje komplexnú rehabilitáciu a logopedickú starostlivosť.

Faktory ovplyvňujúce úspech kochleárnej implantácie

• Etiológia (príčina) poruchy sluchu: Niektoré deti, ktoré stratili sluch následkom pôsobenia cytomegalovírusu majú problémy nielen s vnímaním zvuku, ale aj jeho spracovaním v mozgu. Takéto deti nebudú mať dostatočný úžitok z kochleárneho implantátu. Podobne meningitída spôsobuje osifikáciu, čo môže spôsobiť neúplné vloženie elektród do kochley.
• Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
• Vznik a trvanie poruchy sluchu: Ukazuje sa, že čím dlhšie hluchota trvá, tým horšie výsledky implantátu možno očakávať. Príčinou je fakt, že sluchový nerv, ktorý sa nikdy nestimuloval, alebo sa nestimuloval po dlhý čas, nemusí byť schopný dostatočne dobre preniesť informácie o zvuku do mozgu. Za ideálneho kandidáta sa preto považuje postlingválne nepočujúci, u ktorého hluchota trvá kratšie ako polovicu jeho života, prípadne nie viac ako 15 rokov.
• Stupeň poruchy sluchu: Ešte nedávno sa implantovali iba ľudia, ktorí mali obojstrannú hluchotu bez zvyškov sluchu, alebo len s malými zvyškami sluchu, ktoré sa pri intenzívnom sluchovom tréningu s naslúchadlom nedali využiť pre porozumenie reči.
• Anatomické podmienky: Pôvodne sa neodporúčalo implantovať nepočujúcich s čiastočne alebo úplne nepriechodnou kochleou, prípadne poškodeným nervom. Súčasná technológia však umožňuje tzv.
• Prostredie a motivácia: Zohľadňuje sa, či je nepočujúce dieťa motivované k trvalému noseniu kochleárneho implantátu a jeho rodina si uvedomuje nutnosť dlhodobej sluchovej rehabilitácie. Učenie sa interpretovať zvuky, ktoré vytvoril implantát, vyžaduje prax a preto je časovo náročné. Implantačný tím si takisto všíma schopnosť rodičov pracovať s dieťaťom podľa pokynov a odbornú starostlivosť, ktorú dieťa absolvovalo pred implantáciou (foniatrickú, logopedickú a špeciálno-pedagogickú).
• Spôsob komunikácie: Dôležité je zistiť, či sa dieťa v minulosti, alebo teraz prejavuje niektorými zo znakov, ktoré sa označujú ako auditívno-preverbálne správanie. Ide predovšetkým o orientáciu dieťaťa na zvukové podnety, vokalizáciu (bľabotanie), nadviazanie zrakového kontaktu, spoluprácu (napr. pri hre), sledovanie pohybov artikulačných orgánov (pier, jazyka..). Na Slovensku je podľa kritérií implantačného centra podmienkou preferovanie auditívno-verbálneho, príp. orálneho programu v škole aj v rodine. V tejto súvislosti by sme radi poznamenali, že v zahraničí sa v súčasnosti upúšťa od striktne auditívne-verbálneho programu pre všetky deti a nevylučuje sa, ak má dieťa kochleárny implantát a zároveň s ním rodina posunkuje. Dôležité však je, aby dieťa každodenne cielene cvičilo sluch, čo umožňuje ako program totálnej komunikácie, tak aj bilingválno-bikulturálne programy.
• Iná pridružená choroba alebo postihnutie: V nedávnej minulosti sa kochleárna implantácia odporúčala iba nepočujúcim, ktorí nemali pridružené poškodenia, avšak realita ukazuje, že asi u 30 % nepočujúcich je hluchota spojená s inými poškodeniami (napr. pri Usherovom syndróme je pridružená porucha zraku). V zahraničí nie je viacnásobné postihnutie prekážkou kochleárnej implantácie, pretože ľuďom pomáha prekonať aspoň jedno z postihnutí - hluchotu. Z ekonomických dôvodov sa však na Slovensku uprednostňujú zdraví ľudia v detskom a produktívnom veku.

Pre rodiča dieťaťa so SP je nevyhnutným predpokladom úspechu špeciálno-pedagogická a logopedická starostlivosť. Táto môže byť poskytovaná v centre, kde sa KI uskutoční, alebo, najmä neskôr, v centre špeciálno-pedagogického poradenstva.

Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté dieťa

Ranná starostlivosť o sluchovo postihnuté dieťa začína v rodine a pokračuje v predškolských zariadeniach. Podpora rodiny a úzka spolupráca s odborníkmi sú nevyhnutné pre optimálny vývin dieťaťa. Predškolské zariadenia pre sluchovo postihnutých ponúkajú špecializované programy, ktoré rozvíjajú komunikačné, kognitívne a sociálne zručnosti detí.

Reakcie rodičov a program Mobilný pedagóg

Reakcie rodičov sú v odbornej literatúre veľmi dobre popísané a je to podobne ako aj u iných skupín detí so zdravotným znevýhodnením. Veľmi zjednodušene ide o nasledovné reakcie: šok - popretie - úzkosť a strach - vina - hnev - depresia - prijímanie reality - negatívne reakcie, strácajú na sile - následne začínajú rodičia vnímať aj silné stránky svojho dieťaťa a riešiť oblasti, ktoré sú dôležité pre ich dieťa (odborníci, starostlivosť, kontaktovanie iných rodín…). Rodičia musia prejsť všetkými týmito reakciami, ale u každého z nich môžu trvať jednotlivé časti rozlične dlho a mať rozličný charakter. V prípade, ak rodičia „očakávali“ vzhľadom na priebeh tehotenstva nejaké problémy, niekedy môže byť pre nich dokonca upokojujúca informácia, že ide „len“ o stratu sluchu. Samozrejme iné je to v prípade, ak išlo o bezproblémové tehotenstvo aj pôrod.

Čo sa týka vplyvu na dieťa, v súčasnosti, keď prvé informácie o možnosti, že sluch nebude poriadku sa dostávajú už v pôrodnici, rodičia prechádzajú týmito procesmi, hneď na začiatku, čiže dieťa do toho nie je priamo „akoby vtiahnuté“. Prirodzene reakcie rodičov na danú situáciu môžu byť rozličné, súvisia s vyššie spomenutými reakciami a rodičia môžu v určitej etape cítiť zlosť a hnev voči svojmu dieťaťu, cítiť to ako vlastné zlyhanie.

Program Mobilný pedagóg sa realizuje už 5 ročníkov a je to program, ktorý realizuje TELECOM prostredníctvom nadácie PONTIS. Zjednodušene povedané ide o podporu rodín s deťmi so stratou sluchu priamo v rodine. Okrem toho, že počas 10 mesiacov chodí do rodín špeciálny pedagóg, tak rodičia majú dve stretnutia, úvodné a záverečné, kde sa stretávajú, vzájomne spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti zo starostlivosti o takéto dieťa… V posledných ročníkoch sa nám podarilo dostať do programu už niekoľkomesačné deti, čiže rodiny mali možnosť začať veľmi skoro špeciálnopedagogickú podporu. Tým, že sa podpora realizuje doma, rodičia vidia, že nemusí ísť len o cielene cvičenia, ale že dieťa môžu rozvíjať počas každodenných aktivít a že môžu pri tom používať bežné pomôcky, ktoré majú doma (napr. hrnce, varešky..). Veľmi dôležité je aj to, hlavne ak ide o malé deti, že s nimi nemusia cestovať, že čas, kedy k ním špeciálny pedagóg príde sa prispôsobí rytmu dieťa (napr. podľa toho, kedy chodí poobede spať).

Vývin poznania, komunikácie a vzdelávania u sluchovo postihnutých

Vývin poznávania u sluchovo postihnutých prebieha odlišne v porovnaní s počujúcimi deťmi, najmä v oblasti jazykového vývinu a abstraktného myslenia. Proces učenia u sluchovo postihnutých si vyžaduje špeciálne metódy a prístupy, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Alternatívy vzdelávania sluchovo postihnutých zahŕňajú integráciu do bežných škôl, špeciálne školy pre sluchovo postihnutých a individuálne vzdelávanie. Sluchová výchova predstavuje systematický rozvoj sluchových schopností a je dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti o sluchovo postihnutých.

Špecifický prístup vo vzdelávaní

Keďže sluchovo postihnutí nemôžu využívať sluchovú pamäť, žiaci potrebujú špecifický prístup. Ten využíva úplne inú metodiku, aká funguje v bežných školách. Viac je potrebné názorne ukazovať, vysvetliť slovo v odbornom vzdelávaní aj názorne, s pomôckami. Napríklad pri vysvetľovaní priamej a nepriamej úmernosti v rámci Ohmovho zákona je potrebné na pochopenie vysvetliť to nielen slovami, pokusom, ale zdôrazniť to aj obrazom, teda istým spôsobom to nakresliť - napätie a prúd veľkým písmenom, odpor malým. Učí sa teda viac obrazovo, ale zapájajú sa aj ostatné zmysly. Nestačí totiž, aby si žiak zapamätal nový odborný pojem, ale aby porozumel súvislosti. Využíva sa názornosť, posunkový jazyk, tzv. totálna komunikácia, teda všetko, čo pomôže vysvetliť daný pojem. Vzdelávanie je pritom predĺžené o jeden rok. Triedy v špecializovaných školách majú najviac desať žiakov, odborné skupiny majú najviac päť žiakov, a teda pri vyučovaní využívajú individuálny prístup. Nevyhnutná je aj práca logopedičky, škola má tiež rôzne predmety, napr. komunikačné zručnosti, na rozširovanie slovnej zásoby. Hlavné ale je, aby boli spokojní vo svojej komunite a cítili sa v nej dobre, súdržnosť komunity je väčšia ako pri ľuďoch s inými postihnutiami.

Sociálne médiá ako nástroj komunikácie a vzdelávania

Strata sluchu rôzneho stupňa si vyžaduje vyššiu schopnosť komunikácie, prejavovania svojich myšlienok, pocitov a interakcie so svojím okolím. Zároveň sa vyžaduje schopnosť prijímať informácie prostredníctvom rôznych komunikačných foriem, ktoré sú pre nich vhodné a prístupné. V súčasnej spoločnosti sa komunikačné technológie považujú za mimoriadne dôležité pre online interakciu, výmenu informácií a preukazovanie vlastnej identity. Ide o moderný trend spoločenského života, ktorý ovplyvňuje aj skupinu osôb s poruchou sluchu vrátane nepočujúcich. Využívajú rôzne dostupné platformy sociálnych médií na spojenie s priateľmi alebo skupinami ľudí. Osoby s poruchou sluchu si zároveň rýchlejšie získavajú viac informácií, ktoré zvyčajne nedostávajú tak rýchlo ako počujúce osoby počúvajúce správy z rádia či sledujúce televíziu.

Novšie formy sociálnych médií výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov. Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite.

Viaceré štúdie naznačujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že osoby s poruchou sluchu sa cítia menej stigmatizované. Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú. Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia. Na druhej strane videonahrávky, ktoré sa objavujú na sociálnych médiách, sú zaznamenaným audiovizuálnym dielom kombinujúcim pohybujúce sa obrazy a zvuk. Osoby s poruchou sluchu môžu narážať na zvukové bariéry, ak nie sú pridané titulky. Sociálne médiá sú online médiá, v rámci ktorých obsah vytvárajú a zdieľajú používatelia.

Výskum používania sociálnych médií osobami so sluchovým postihnutím

Cieľom výskumu bolo preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti. Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sme predišli neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov.

Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií. Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku. Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %).

Výsledky prieskumu

V domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk. Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.

Preferované sociálne siete

Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy. Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165). YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok. Telegram používa 19,8 % respondentov (42) na odosielanie správ. Instagram je druhým najpreferovanejším sociálnym médiom, ktoré využíva 26,4 % respondentov. Messenger je preferovanou platformou pre 14,6 % respondentov. YouTube používa na sledovanie videí len 2,4 % respondentov.

Technické prostriedky na prístup k sociálnym médiám

Najpopulárnejším technickým prostriedkom pre prístup k sociálnym médiám je smartfón, ktorý používa 90,1 % respondentov. Notebook ako prostriedok pre sociálne médiá využíva 35,4 % respondentov. Počítač využíva 22,2 % respondentov pre prístup k sociálnym médiám. Tablet používa 15,1 % respondentov pre sociálne médiá. Iba 0,5 % respondentov využíva internetovú televíziu. Dáta naznačujú preferenciu mobilných zariadení (smartfóny, tablety) pre prístup k sociálnym médiám.

Frekvencia používania sociálnych médií

Najväčšia skupina respondentov, konkrétne 39,2 %, trávi na sociálnych médiách 1 - 2 hodiny denne. Určitá časť respondentov, teda 23,1 %, venuje sociálnym médiám 3 - 4 hodiny denne. 18,4 % respondentov používa sociálne médiá menej ako 30 minút denne. 11,3 % respondentov sleduje sociálne médiá len niekoľkokrát týždenne. Malé percento respondentov, iba 8 %, používa sociálne médiá viac ako 5 hodín denne.

Preferencie komunikačných foriem na sociálnych médiách

Pruhový graf znázorňuje, že 74,5 % (158) respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ). 71,7 % (152) respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami. Rovnaký podiel, 71,7 % (152), respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ). Viac ako polovica (53,3 %) respondentov (113) si rada prezerá videonahrávky v medzinárodnom posunkovaní (MP) a fotografie/obrázky. 41,5 % (88) respondentov sleduje videonahrávky v českom posunkovom jazyku (ČZJ). 24,5 % respondentov (52) si prezerá videonahrávky len v slovenskom jazyku (SJ). Iba malá časť respondentov (15,1 % - 32 a 6,1 % - 13) prečíta písané informácie v anglickom jazyku alebo v iných cudzích jazykoch. Menšina respondentov, a to 12,3 % (26), si pozrie videonahrávky bez slovnej či posunkovej komunikácie.

Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa. Zdieľanie fotografií a obrázkov je populárne u 43,9 % respondentov.

tags: #vyskum #sluchovo #postihnutych #deti