Výskum čítanosti seniorov a ich sociálna adaptácia na Slovensku

Čítanosť je dôležitým ukazovateľom informovanosti a aktívneho zapojenia seniorov do spoločenského diania. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, prechádza mediálne prostredie dynamickými zmenami, ktoré ovplyvňujú aj spôsob, akým seniori získavajú informácie. Tento článok sa zameriava na výskum čítanosti seniorov na Slovensku, pričom zohľadňuje ich špecifické potreby a preferencie v kontexte meniaceho sa mediálneho prostredia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a identifikovať kľúčové trendy a faktory, ktoré ovplyvňujú čítanosť seniorov.

Demografický vývoj a starnutie populácie

Prognózy o starnutí európskej a obzvlášť slovenskej populácie sa napĺňajú. Podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac za poslednú dekádu v Európskej únii stúpol, pričom nad touto hranicou je už viac ako jedna pätina populácie. Slovensko pritom zaznamenalo druhý najrýchlejší nárast podielu seniorov v celej únii, keď nás predbehlo len Poľsko.

Nárast podielu seniorov v EÚ

Na demografický vývoj v Európe sa pozreli analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA), ktorý je analytickou jednotkou na Úrade vlády SR. Podľa ich záverov narástol v Európskej únii (EÚ) v období rokov 2013 až 2023 podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac o 3 percentuálne body (p.b.). Slovensko pritom zaznamenalo druhý najväčší nárast počtu seniorov v EÚ, a to o 4,8 p.b., hneď po Poľsku s nárastom o 5,5 p.b. „Česko narástlo o 3,6 p.b., Maďarsko o 3,3 p.b. a Rakúsko o 1,5 p.b.

Mediánový vek a jeho rast

Pomer starších ľudí je na Slovensku ešte relatívne nízky v porovnaní s inými krajinami EÚ. Kým u nás má 17,9 percenta ľudí 65 rokov a viac, priemer EÚ je 21,3 percenta. Rakúsko má 19,6 percenta seniorov, Poľsko 19,9 percenta, Česko 20,4 percenta a Maďarsko 20,5 percenta. Najvyšší podiel 65+ majú Portugalsko a Taliansko, a to 24 percent. Spolu s nárastom starších ľudí rastie aj mediánový vek. Ten predstavuje strednú hodnotu, čiže rozdeľuje obyvateľstvo na dve rovnaké vekové skupiny. Zatiaľ čo v roku 2013 bol v EÚ 42,2 roka, dnes je 44,5. „Na Slovensku narástol z 38,2 na 42,4. Najvyšší mediánový vek v EÚ majú Taliansko (48,4), Portugalsko (47) a Bulharsko (46,8).

Starnúca populácia je podľa záverov Inštitútu pre stratégie a analýzy výsledkom nižšej pôrodnosti a zvyšujúcej sa očakávanej dĺžky života. V praxi sa pritom prejavuje aj zvýšenými nárokmi na výdavky štátov.

Sociálna adaptácia seniorov

Sociálna adaptácia nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života.

Výzvy v seniorskom veku

Vyšší vek človeka je dôsledkom individuálneho starnutia ako nezvratného biologického procesu. Táto etapa ľudského života so sebou prináša fyzické, psychické aj sociálne a socioekonomické zmeny. Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Bez pravidelných povinností, sociálnych kontaktov a podnetov sa postupne objavuje riziko pasivity. Stráca sa režim: posúva sa spánok, narúša sa rytmus stravovania a v niektorých prípadoch aj užívanie liekov či inzulínu. A tak sa to postupne rúca.

Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Mnohí ľudia po odchode do dôchodku často prepadnú z približne 1 600 eur mesačného príjmu na 600 až 700 eur. Ak majú úspory, postupne ich míňajú, ale mnohí ich nemajú vôbec.

Stratégie adaptácie na starobu

Adaptácia na starobu je ovplyvňovaná celým komplexom činiteľov. Okrem už spomínanej osobnosti človeka a jeho fyzického stavu tu zo sociálneho aspektu patria činitele ako spoločenská atmosféra, preferovaný životný štýl, vstup do dôchodku, zmena spoločenského statusu, strata životného partnera či partnerky, rodina, respektíve to, či sa v nej uprednostňovalo kresťanské zmýšľanie alebo nie. Všetky tieto faktory sa podieľajú na tom, prečo sa niekto lepšie adaptuje na starobu a iný menej.

Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu, je dôležité, ako vidí sám seba a ako ho vnímame my. Kľúč je jednoduchý: senior musí mať dôvod vstať a ísť medzi ľudí. Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii. Rýchlejšie sa prispôsobujú tí dôchodcovia, ktorí si robia plány do budúcnosti ešte v čase pracovnej aktivity.

Typy postojov k starobe

• Konštruktivizmus: Ľudia majú optimistický postoj k životu, sú tolerantní a nadväzujú vzťahy s ostatnými. Sú zmierení s faktom starnutia a uvedomujú si možnosti svojich výkonov a ich dimenzií.
• Obranný postoj: Je stratégia typická pre ľudí, ktorí majú strach z akejkoľvek závislosti a z hroziacej straty aktívneho života a z tohto dôvodu odmietajú akúkoľvek pomoc.
• Sklon k závislosti: V starobe ho majú ľudia, ktorí boli celý život pasívni a spoliehali sa hlavne na druhých. Svoje problémy často zveličujú, čo im umožňuje ľahšiu manipuláciu s okolím.
• Fatalistický postoj: Ľudia, ktorí starobu vnímajú ako nepriazeň osudu. Majú sklon zvaľovať vinu na iných, často bývajú agresívni, podráždení a nespokojní. Cítia sa veľmi osamelí, ale na druhej strane ani žiadny sociálny kontakt s inými ľuďmi nevyhľadávajú.

Podpora aktívneho starnutia

Vo vyspelých európskych štátoch je podpora aktívneho starnutia chápaná ako systematický prístup, trvalá politická priorita a verejný záujem. Pozornosť sa sústreďuje na ekonomickú aktivitu starších ľudí, zabezpečenie ich príjmu, adekvátnu a dostupnú zdravotnú starostlivosť, rodinnú perspektívu, občiansku participáciu a začlenenie. Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života, a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia. Myšlienka aktívneho starnutia môže byť do budúcnosti riešením nielen pre spoločnosť, ale aj samotného seniora.

Príklady aktivít a iniciatív

• V rámci Medi Ados zaviedli intenzívnu revitalizačnú starostlivosť, kde sa jednotlivým klientom venujú, a zaznamenali posun od prevažne ležiaceho režimu k výrazne aktívnejšiemu fungovaniu. Budujú sieť ľudí a partnerov, ktorí pomáhajú tvoriť program pre seniorov, vrátane kultúrnych podujatí a módnych prehliadok.
• Nadácia VÚB podporuje nový model denného programu pre starších ľudí. Pôjde o denný stacionár so súbežnou možnosťou krátkodobej pobytovej starostlivosti, kde budú mať klienti jasnú štruktúru dňa, podávanie stravy a farmakoterapie, a možnosť venovať sa záujmom ako varenie alebo práca v záhrade.
• Kluby seniorov a dôchodcov sú dôležitým miestom pre sociálne kontakty a zdieľanie zážitkov. Mnoho seniorov sa teší na mesačné stretnutia s priateľmi a považuje ich za najdôležitejšie v seniorskom živote.
• Združenie „SENIORI V POHYBE, O. Z.“ propaguje aktívne starnutie a aktivizáciu pohybom, čo prináša zdravotné benefity a pozitívne vplýva na duševné a fyzické zdravie seniorov.
• Univerzity tretieho veku umožňujú seniorom vzdelávať sa a rozširovať si obzory.

Mediálna výchova a digitálne zručnosti

Pre zvýšenie digitálnych zručností u seniorov a znevýhodnených občanov bolo hlavnou prioritou projektu nastaviť efektívnu, prijateľnú a dostupnú formu vzdelávania. Cieľom pilotnej fázy projektu bolo vyškoliť 1000 záujemcov naprieč celým Slovenskom a preskúmať viaceré aspekty nastavenia školení. Realizovali sa prieskumy spokojnosti účastníkov školení a lektorov, analyzovala sa úspešnosť výsledkov verejného obstarávania na digitálne zariadenie, zohľadnili sa skúsenosti projektového tímu a analyzovali sa administratívne nároky navrhnutých procesov potrebných pre realizáciu školení.

Historický kontext mediálnej výchovy na Slovensku

Mediálna výchova na Slovensku nemá dlhodobú tradíciu. Jej systematickejší rozvoj môžeme pozorovať až začiatkom nového milénia. Rôzne populárno-náučné a osvetové časopisy, ako aj ľudové kalendáre, vychádzali na našom území už v 19. storočí a boli dôležitým zdrojom informácií a osvety pre väčšinu obyvateľstva. Printové médiá boli dôležitým výchovným a osvetovým prostriedkom aj v medzivojnovom období.

• 1933: Učebné osnovy materinského jazyka pre obecné školy uvádzajú, že v 5. ročníku sa majú žiaci učiť tvoriť krátke správy o udalostiach a pozorovaniach, vo vyšších ročníkoch pribúda rozbor a reprodukcia článkov, tvorba inzerátov a tlačových oznámení.
• 1939: V rámci slohovej výchovy pre meštianske školy sa odporúča písanie krátkych správ o spoločenských udalostiach alebo prečítaných publikáciách. Začína sa s vydávaním školských časopisov a využitím rozhlasu vo vyučovaní.
• 60. a 70. roky: Využívanie audiovizuálnych komunikátov, ako sú krátke filmy a televízne relácie s didaktickým, inštruktážnym a často aj ideologickým zameraním.
• 1948 - 1989: Vzdelávací obsah bol pod silným vplyvom ideologických faktorov, podpora kritického myslenia bola neprípustná.

Súčasný rozvoj mediálnej gramotnosti

O počiatkoch rozvoja mediálnej gramotnosti a realizácii mediálnej výchovy v podobe, akú poznáme v súčasnosti, môžeme na Slovensku hovoriť až v prvom desaťročí nového milénia. V roku 2005 Ministerstvo školstva schválilo projekt Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách. Kľúčovým míľnikom rozvoja mediálnej výchovy na Slovensku bol rok 2009, kedy z iniciatívy rezortu kultúry vznikla Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania. Táto koncepcia sumarizuje základné východiská, definičné rámce a medzinárodný kontext problematiky mediálnej výchovy, pričom prináša argumenty podporujúce nevyhnutnosť venovať sa rozvoju mediálnej gramotnosti naprieč celou spoločnosťou a všetkými vekovými skupinami.

Čítanosť tlačených médií na Slovensku

Hoci predaj tlačených vydaní denníkov posledné roky klesá, aj v konkurencii internetu má stále dostatočne veľkú masu čitateľov. Viaceré denníky si dokonca čítanosť svojich tlačených vydaní zvýšili.

Najčítanejšie denníky a týždenníky

Najpopulárnejším denníkom na Slovensku naďalej zostáva bulvár Nový čas, ktorý si prečítalo 506 511 ľudí (11,4 % populácie). Najčítanejším mienkotvorným denníkom sa stala Pravda s 260 701 čitateľmi (5,9 % populácie), ktorá si spomedzi denníkov pripísala aj najvýraznejší nárast čítanosti (+4,3 %).

Podľa prieskumu Odboru mediálneho výskumu SRo, denník Nový Čas potvrdil vedúce postavenie, keď ho v odpovedi na otázku: Ktorý denník ste čítali včera uviedlo 26,3 percenta respondentov. Medzi mienkotvornými titulmi vedie denník Pravda so 14,3 percenta čitateľov pred denníkom Sme-Práca s 12,2 percenta respondentov.

Za najčítanejší týždenník určili výsledky prieskumu Plus 7 dní, ktorý pravidelne (každé alebo takmer každé číslo) číta 26,4 percenta respondentov. Vysokú čítanosť má aj Nový čas pre ženy s 21 percentami a Život so 17,1 percenta opýtaných.

Regionálne rozdiely v čítanosti

Najviac čitateľov majú denníky na východnom Slovensku. S prehľadom vedie Prešovský kraj, nasleduje Bratislavský kraj a tretím je Košický kraj. V Prešovskom kraji sa najviac darí Pravde, v Košickom kraji vedie Nový Čas a Sme, ostatným denníkom v Bratislavskom kraji. Výrazná zmena nastala pri Hospodárskych novinách, kde vždy prevládal Bratislavský kraj, no tentokrát ich čítali viac v Prešovskom kraji.

Trendy v čítanosti a demografické faktory

Bulvárne denníky Nový Čas a Plus jeden deň si dlhodobo držia pozíciu najčítanejších slovenských denníkov. Spomedzi spravodajských denníkov si prvenstvo udržala Pravda, ktorú čitatelia označili ako najpreferovanejší denník. U všetkých mienkotvorných denníkov nastal nárast čítanosti. Najviac si polepšili Hospodárske noviny (+12 %), nasleduje Denník N (+4 % ), Sme (+2,5 %) a Pravda (+2 %). Podľa prieskumu sa, naopak, nedarilo bulvárnym denníkom. Pri Novom Čase nastal pokles čítanosti o 3,1 % a Plus jeden deň klesol o 2,7 %.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že dlhodobo sa výraznejšie zvýšil počet čitateľov vo veku nad 60 rokov. Pravda, Sme a Hospodárske noviny sú denníky, ktoré číta viac mužov ako žien. Z mienkotvorných denníkov najviac mladých ľudí číta Denník N (zásah populácie vo veku 14 - 19 rokov je až 3,5 %). Kým všetky bulvárne denníky čítajú prevažne ľudia s úplným stredoškolským vzdelaním, mienkotvorné denníky majú vo svojej štruktúre najväčší podiel vysokoškolsky vzdelaných čitateľov.

Výsledky predaja celoštátnych novín kopírujú prieskum čítanosti. Najpredávanejším denníkom je Nový Čas, ktorého priemerný predaj v prvom polroku bol 42 955 výtlačkov. Štvrtý je denník Sme, ktorý si kúpilo v priemere 16 212 čitateľov a piate Hospodárske noviny predali 8 421 výtlačkov.

Špecifiká čítanosti seniorov a vplyv digitálnych médií

Čítanosť seniorov je ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane veku, vzdelania, zdravotného stavu a prístupu k technológiám. Starší ľudia často preferujú tradičné printové médiá, ako sú noviny a časopisy, zatiaľ čo mladší seniori sú otvorenejší aj digitálnym médiám. Dôležitú úlohu zohráva aj obsah a forma prezentovaných informácií. Seniori preferujú zrozumiteľné a relevantné informácie, ktoré sa týkajú ich každodenného života, zdravia, financií a spoločenského diania. S rastúcou dostupnosťou internetu a digitálnych technológií sa zvyšuje aj počet seniorov, ktorí využívajú online spravodajstvo a sociálne siete.

Nové formy bývania a starostlivosti pre seniorov

Na Slovensku postupne pribúdajú alternatívne projekty s novým konceptom bývania a starostlivosti pre seniorov. Dôvodom je najmä to, že zo starostlivosti o starších ľudí sa stáva biznis, ktorý má veľkú budúcnosť. Slovensko už aktuálne čelí nedostatku miest v zariadeniach pre seniorov a vzhľadom na demografický vývoj sa tento stav bude zhoršovať.

Príklady inovatívnych projektov

• Sieť Golden Age: Prevádzkuje nízkokapacitné zariadenia pre seniorov na viacerých miestach Slovenska. Ide o nové zariadenia s moderným vybavením, ktoré vďaka malému počtu klientov vytvárajú rodinnejšiu atmosféru.
• Projekt Silvers: Ako prvý ponúka asistované bývanie pre seniorov. V rezidencii pri Bratislave sú seniorom k dispozícii samostatné byty, podporné služby a komunitné priestory pre rôzne aktivity. Cieľom je ponúknuť seniorom nezávislé bývanie v okruhu rovesníkov s asistenčnými službami.

Asistované bývanie je pritom v zahraničí obľúbenou možnosťou pre seniorov. Hoci tieto nové koncepty prinášajú vyšší štandard, ich finančná náročnosť ich sprístupňuje len obmedzenej skupine dôchodcov.

tags: #vyskum #citanosti #seniorov