S pribúdajúcim vekom dochádza u seniorov k prirodzeným zmenám kognitívnych funkcií. Tieto zmeny môžu byť mierne a neovplyvňovať bežný život, alebo môžu byť závažnejšie a indikovať kognitívnu poruchu, ako je demencia alebo delírium. Preto je dôležité mať k dispozícii vhodné meracie nástroje na posudzovanie kognitívnych funkcií u seniorov, ktoré umožnia včasnú diagnostiku a intervenciu.
Cieľom práce bolo poukázať na využiteľnosť meracích nástrojov Standardized Mini-Mental State Examination, Short Portable Mental Status Questionnaire a Short Form Geriatric Depresion Scale v posudzovaní a ošetrovateľskej diagnostike dysfunkčnosti v kognícii. Tento článok poskytuje prehľad takýchto nástrojov, ktoré sú dostupné a využiteľné v rôznych prostrediach, vrátane domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

Úvod do Merania Kognitívnych Funkcií u Seniorov
Posudzovanie kognitívnych funkcií u seniorov je komplexný proces, ktorý si vyžaduje použitie štandardizovaných a validizovaných nástrojov. Tieto nástroje by mali byť citlivé na zmeny v kognitívnych funkciách a zároveň špecifické, aby dokázali odlíšiť rôzne typy kognitívnych porúch. Okrem toho je dôležité zohľadniť aj kontext, v ktorom sa posudzovanie vykonáva, a prispôsobiť výber nástrojov individuálnym potrebám a schopnostiam seniora.
Základné princípy hodnotenia
Pred samotným meraním kognitívnych funkcií je potrebné získať od seniora a jeho rodiny podrobné informácie o jeho zdravotnom stave, užívaných liekoch, anamnéze a aktuálnych ťažkostiach. Dôležité je tiež posúdiť jeho schopnosť reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety. Tieto informácie pomôžu lepšie interpretovať výsledky testov a vylúčiť iné možné príčiny kognitívnych ťažkostí, ako sú napríklad metabolické poruchy, infekcie alebo nežiaduce účinky liekov.
Nástroje na Rýchle Zhodnotenie Kognitívnych Funkcií
Pre rýchle a jednoduché zhodnotenie kognitívnych funkcií je možné použiť napríklad Mini-Mental State Examination (MMSE), známy aj ako Folsteinov test. Použitie MMSE (alebo jeho modifikácií) sa odporúča ako základný kognitívny odhad a je často súčasťou komplexnejšieho geriatrického vyšetrenia. Tento test je zameraný na orientáciu v čase a priestore, pamäť, pozornosť, reč a vizuálno-konštrukčné schopnosti. Jeho administrácia trvá len niekoľko minút (približne 3-5 minút) a môže pomôcť potvrdiť prítomnosť akútnej zmätenosti.

Ďalšie rýchle nástroje zahŕňajú test kreslenia hodín (Clock Drawing Test). Dôležitým aspektom je sledovanie zmien v správaní, ktoré sa môžu vyskytnúť počas minút až hodín. Je pacient ľahko zmiasť? Stráca niť v konverzácii alebo úlohe? (McFarland, McFarlane, 1997).
Autorka sa zaoberá využitím meracích nástrojov ako sú Standardized Mini-Mental State Examination (SMMSE), Short Portable Mental Status Questionnaire (SPMSQ) a Short Form Geriatric Depresion Scale (GDS) v posudzovaní a diagnostike kognitívnych funkcií seniora. Meracie nástroje boli administrované na vzorke 200 seniorov v mestách Martin a Turčianske Teplice. Pearsonov korelačný koeficient medzi výsledným skóre SMMSE a SPMSQ vyjadruje negatívnu silnú koreláciu. V klinickej praxi môžeme predpokladať, že pri znižovaní výsledného skóre SMMSE je vysoká pravdepodobnosť, že SPMSQ sa bude zvyšovať. Z dôvodu redukcie záťaže seniora pri posudzovaní nie je nutné používať niekoľko meracích nástrojov, ak je medzi nimi silná korelácia. Na základe údajov o validite, reliabilite, senzitivite a špecificite sa SMMSE javí pre ošetrovateľskú prax ako vhodnejší.
Epizóda 7: Test kreslenia hodín MiniCog
Nástroje na Diagnostiku Delíria
Delírium je akútny stav zmätenosti, ktorý sa často vyskytuje u hospitalizovaných seniorov. Pre diagnostiku delíria sa odporúča použiť Confusion Assessment Method (CAM) ako zlatý štandard (Inouye et al., 1990). CAM je štandardizovaný algoritmus, ktorý hodnotí štyri kľúčové znaky delíria: akútny začiatok a fluktuujúci priebeh, porucha pozornosti, dezorganizované myslenie a zmenená úroveň vedomia. Dôležité je rozlišovať medzi hyperaktívnym (agitovaným), hypoaktívnym (menej motivovaným až ospanlivým) a zmiešaným typom delíria.
Pre komplexnejšie posúdenie kognitívnych funkcií je možné použiť rozsiahlejšie neuropsychologické testy, ktoré hodnotia rôzne kognitívne domény, ako sú pamäť, pozornosť, exekutívne funkcie, reč a vizuálno-priestorové schopnosti. Tieto testy sú však časovo náročnejšie a vyžadujú si skúseného administrátora. Príkladom je Addenbrooke's Cognitive Examination (ACE).
Hodnotenie Funkčnej Úrovne Sebaopatery
Okrem kognitívnych funkcií je dôležité posúdiť aj funkčnú úroveň seniora, teda jeho schopnosť vykonávať bežné denné aktivity (ADL) a inštrumentálne aktivity denného života (IADL).
- Na hodnotenie ADL sa používa napríklad Barthelov test, ktorý hodnotí schopnosť seniora umývať sa, obliekať sa, jesť, presúvať sa, kontrolovať moč a stolicu.
- Na hodnotenie IADL sa používa napríklad Lawtonovej škála, ktorá hodnotí schopnosť seniora telefonovať, nakupovať, variť, upratovať, prať, používať hromadnú dopravu, užívať lieky a hospodáriť s peniazmi.
V agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa využívajú najmä ADL, FAQ a MNA. K dispozícii je Hodnotenie funkčnej úrovne sebaopatery M.

Špecifické Nástroje pre Domáce Prostredie
V domácom prostredí je dôležité použiť nástroje, ktoré sú jednoduché na administráciu a interpretáciu a zároveň zohľadňujú špecifické podmienky domáceho prostredia. Okrem už spomínaných nástrojov je možné použiť aj dotazníky zamerané na hodnotenie kvality života, sociálnej podpory a úrovne ošetrovateľskej záťaže.
Aplikáciu Cogni Trainee vyvinul Pražský inovačný inštitút spolu s partnermi. Vďaka nej si môžu jednotlivci dlhšie uchovať samostatnosť a nezávislosť. Aplikáciu vyvinul tím odborníkov z Pražského inovačného inštitútu, Českého inštitútu informatiky, robotiky a kybernetiky Českého vysokého učenia technického (CIIRC ČVUT) v Prahe, Národného ústavu duševného zdravia a zo spoločnosti T‑Mobile. Aplikácia má podľa vývojárov a lekárov obrovský potenciál spočívajúci v doteraz nevídanom rozsahu diagnostiky kognitívnych porúch.
Nápad na vytvorenie aplikácie dostala Olga Štěpánková počas pandémie covidu. Chcela pacientom s kognitívnymi poruchami zjednodušiť život. Išlo o to vytvoriť spoľahlivý online nástroj poskytujúci testovanie potrebné na predpísanie ďalších liekov. Výsledná aplikácia bola vytvorená v rámci aktuálneho projektu. Dá sa ovládať pomocou tabletu alebo mobilného telefónu. Testovanie týmto spôsobom by časom mohlo byť dostupné aj prostredníctvom praktických lekárov a nielen v špecializovaných centrách.
Výsledkom trojročného výskumu je aplikácia s rozsiahlym testovacím portfóliom. V porovnaní s „papierovým“ testovaním výsledky neskreslí ani častejšie opakovanie, čo je významnou výhodou. Bude teda možné podrobne skúmať ďalšie atribúty, napríklad ľudský hlas, pri ktorých môže počas vývoja choroby dochádzať k rýchlym zmenám. Odborníci, ktorí stoja za vývojom aplikácie, sa domnievajú, že projekt podobného rozsahu zatiaľ na svete nemá obdobu.

Ďalšie Aspekty Hodnotenia u Seniorov
Hodnotenie bolesti
U seniorov je častým problémom bolesť, ktorá môže negatívne ovplyvňovať ich kognitívne funkcie a kvalitu života. Preto je dôležité pravidelne hodnotiť bolesť pomocou vhodných nástrojov, ako je napríklad vizuálna analógová škála (VAS) alebo numerická ratingová škála (NRS). Pacient môže zaznamenávať lokalizáciu bolesti do tzv. mapy bolesti a intenzitu bolesti na tzv. škále bolesti. Pri chronickej bolesti sa odporúča viesť denník bolesti (Zanovitá, 2008). Je dôležité zistiť nielen intenzitu bolesti, ale aj jej charakter, lokalizáciu, trvanie, faktory, ktoré ju zhoršujú alebo zmierňujú, pridružené symptómy a predchádzajúce skúsenosti s bolesťou (Nemcová, 2009).
Hodnotenie psychickej pohody a spirituality
Psychická pohoda a spiritualita sú dôležité aspekty kvality života seniorov. Na ich hodnotenie je možné použiť rôzne dotazníky, ako je napríklad Geriatrická škála depresie (GDS), dotazník spirituality (PSQ) (Nemčeková, 2008) alebo dotazník zameraný na hodnotenie sociálnej podpory (napr. Friends and family Scale).
Jedným z faktorov ovplyvňujúcim kognitívne funkcie seniorov je depresia. Pearsonov korelačný koeficientu medzi výsledným skóre SMMSE a GDS vyjadruje stredne silnú mieru korelácie, čo znamená, že nízke hodnoty SMMSE sú spájané s vysokými hodnotami GDS.
Hodnotenie kvality života
Na hodnotenie kvality života sa používajú generické dotazníky, ktoré pokrývajú rôzne aspekty života, ako sú fyzické zdravie, psychická pohoda, sociálne vzťahy a životné prostredie. V našich podmienkach sú dostupné rôzne dotazníky, napr. podľa WHO (Disablement Scale - DS) (Smolík, 1996).
Hodnotenie zvládania stresu
Zameriava sa na osobnostné nastavenie na zlepšenie kvality života. Zvládanie podľa Greenglass (2002) - proaktívne zvládanie je pozitívne motivované.
Hodnotenie rizík
U seniorov je dôležité hodnotiť aj rôzne riziká, ako je riziko pádov, dekubitov a podvýživy. Na hodnotenie rizika pádov sa používajú rôzne škály, ktoré zohľadňujú faktory, ako sú poruchy rovnováhy, svalová slabosť, zrakové problémy, užívanie liekov a prostredie. Na hodnotenie rizika dekubitov sa používa napríklad Nortonovej škála, ktorá hodnotí fyzický stav, mentálny stav, aktivitu, pohyblivosť a inkontinenciu.
Hodnotenie potrieb
Sú dostupné škály (Tabaková, 2009), ktoré môžu identifikovať napr. ťažkých životných situácií (Čáp, Holmanová, 2008). Obavy (Gurková, Čáp, 2009).
Dôležitosť Exaktnej Diagnostiky
Sováriová-Soósová et al. (2009) zdôrazňujú exaktnú diagnostiku ako jeden zo základných predpokladov pre stanovenie správnej ošetrovateľskej diagnózy. Príspevok prezentuje teoretickú štúdiu zaoberajúcu sa meracími nástrojmi ako prostriedkom posudzovania kognitívnych funkcií seniorov. Poskytuje prehľad nástrojov pre posúdenie kognitívnych funkcií seniora v oblasti ošetrovateľského výskumu a praxe.
Výskumný tím CIIRC ČVUT získava vďaka aplikácii prístup k svetovo unikátnym dátam. Ich analýza umožní lepšie pochopiť, ako sa Alzheimerova choroba vyvíja v čase, kde vzniká, no i to, ako ju čo najskôr odhaliť. V prípade, že by sa prostredníctvom Cogni Trainee podarilo zachytiť ochorenie v ranej fáze a človek by včas dostal potrebnú lekársku starostlivosť, postup ochorenia by sa výrazne spomalil. Existujúce lieky na Alzheimerovu chorobu dokážu vývoj ochorenia len spomaliť. Keď si pacient alebo jeho okolie všimne, že niečo nie je v poriadku, môže však byť už neskoro. Olga Štěpánková sa zaoberá umelou inteligenciou a jej využitím v medicíne celý svoj profesijný život. O týchto témach napísala celý rad článkov a štúdií. Nadväzuje tak na vedecký výskum svojich rodičov, ktorí sa spomenutej problematike v Česku venovali už od roku 1985.
tags: #meracie #nastroje #na #posudzovanie #kognitivnych #funkcii