Odchodné je dôležitý pracovnoprávny inštitút, ktorý predstavuje určitú formu odmeny od zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Na rozdiel od odstupného, ktoré kompenzuje ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu - je to odmena pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
Podmienky vzniku nároku na odchodné
Zákonník práce výslovne zakotvuje, že nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Na odchodné vzniká nárok v dvoch hlavných situáciách:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. V prípade invalidného dôchodku je podmienkou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Postačuje pritom len vznik nároku.
- Ak zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok. V tomto prípade nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
Dôležité je tiež, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
HUMANET.SK: Starobný a invalidný dôchodok
Príklad z praxe: Invalidný dôchodok s poklesom schopnosti pod 70 %
Manželka bola na neprerušenej pracovnej neschopnosti a bol jej priznaný invalidný dôchodok od 4. 11. 2016 vo výške 60 % (teda pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť bol 60 %). Podľa vyjadrenia zamestnávateľa pre ňu nemajú vhodnú prácu a navrhujú jej podať výpoveď. Upozornili ju však, že nebude mať nárok na odchodné, pretože nedisponuje invaliditou viac ako 70 %.
V tomto prípade pracovníčky zamestnávateľa postupovali správne. Podľa § 76a Zákonníka práce má zamestnanec právo na odchodné, ak je pokles schopnosti vykonávať pracovnú činnosť viac ako 70 %. Z tohto dôvodu manželka nárok na odchodné nemá.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného, ktorá je v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Výška odchodného sa vypočítava z priemerného zárobku na pracovnoprávne účely, ktorý zamestnávateľ zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Výpočet odchodného pri PN
Ak bol zamestnanec na PN v rozhodujúcom štvrťroku a nemal príjem (iba dávky v PN), odchodné sa vypočíta z posledného odpracovaného štvrťroka.
Príklad: Ak pracovník ukončil pracovný pomer k 15.7.2018, bol na PN od 1.2.2018 do 30.6.2018 a od 1.7.2018 do 15.7.2018 čerpal dovolenku, rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného zárobku je 2. štvrťrok 2018 (apríl, máj, jún). Ak v tomto období bol na PN a nemal príjem, použije sa príjem z predchádzajúceho štvrťroka, teda 1. štvrťroka 2018 (január, február, marec).
Kedy zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné?
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú:
- ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
- ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Zdaňovanie a odvody odchodného
Odchodné sa zdaňuje daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podlieha taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.
Rozdiel medzi odchodným a odstupným
Je dôležité rozlišovať medzi odchodným a odstupným, pretože plnia odlišné funkcie a vzniká na ne nárok za rôznych podmienok.
| Parameter | Odchodné | Odstupné |
|---|---|---|
| Účel | Odmena za kariéru pri odchode do dôchodku | Kompenzácia ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľom |
| Vznik nároku | Prvé skončenie PP po vzniku nároku na starobný/invalidný/predčasný starobný dôchodok (invalidita > 70%) | Ukončenie PP zamestnávateľom zo zákonom vymedzených dôvodov (§ 63 ZP) po trvaní PP min. 2 roky |
| Minimálna výška | Priemerný mesačný zárobok | Závisí od dĺžky trvania PP a dôvodu ukončenia (napr. 1-5 násobok priemerného zárobku) |
| Od koho | Len od jedného zamestnávateľa | Od zamestnávateľa |
| Spôsob ukončenia PP | Nezáleží na spôsobe ukončenia (dohoda, výpoveď, okamžité skončenie, skúšobná doba) | Výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo dohoda o skončení PP s uvedením dôvodov |
Dôvody vzniku nároku na odstupné (§ 63 Zákonníka práce):
- Zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
- Nadbytočnosť zamestnanca (napr. z dôvodu organizačných zmien).
- Zdravotné dôvody (zamestnanec stratil spôsobilosť vykonávať prácu pre zdravotný stav, chorobu z povolania, pracovný úraz, alebo dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu na pracovisku). Pri pracovnom úraze platí, len ak nebol spôsobený zavinením zamestnanca.
Nárok na odstupné nevzniká, ak zamestnanec podá výpoveď sám. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu jeho ukončenia. Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne. Ak zamestnanec nastúpi opäť do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť.
tags: #vyska #odchodneho #pri #invalidnom #dochodku