Výška ochranného príspevku za práceneschopnosť v hmotnej núdzi na Slovensku

Hmotná núdza je stav, kedy príjem domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem vlastnou prácou, predajom majetku alebo uplatnením nárokov (napr. výživné).

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká občanovi SR alebo cudzincovi, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ak sa po posúdení príjmu, majetku a uplatnení nárokov zistí, že domácnosť je v stave hmotnej núdze.

Dôležité je, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, automaticky to neznamená nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Táto pomoc sa poskytuje iba do výšky nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov.

Členovia domácnosti a ich posudzovanie

Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon“) definuje okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Tento zákon súčasne definuje príjem, rozhodujúce obdobie pri posudzovaní príjmu a majetok, ktorý sa hodnotí pre účely posudzovania hmotnej núdze.

Posudzovanie príjmu a majetku

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy členov domácnosti podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi presne stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem pre tieto účely (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Novela tiež rieši to, aby osoby, ktoré si nemôžu riešiť svoju hmotnú núdzu predajom alebo správou majetku, neprišli ani o dávky v hmotnej núdzi. Tento majetok, ale napríklad nemohli predať bez súhlasu exekútora, lebo bol v exekúcii, alebo vlastnili len staré traktory, motorky či nepojazdné vozidlá, ktorých sa vzhľadom na poplatky za zošrotovanie nevedeli zbaviť.

Životné minimum a jeho úprava

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Životné minimum sa upravuje každoročne, k 1. júlu, a to koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

A to tak, že sumy platné k 30. júnu sa vynásobia koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý štvrťrok bežného kalendárneho roka a priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak je napríklad rast životných nákladov nižší než rast príjmov, použije sa na výpočet valorizácie práve tento nižší koeficient.

K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. Životné minimum platné od 1. júla 2025 je 284,13 eur.

Výpočet súm životného minima v modelových situáciách (od 1. júla 2025):

• Jednotlivec: 284,13 € mesačne.
• Jednotlivec s nezaopatreným dieťaťom: 284,13 € + 129,74 € = 413,87 € mesačne.
• Dvojica bez detí: 284,13 € + 198,22 € = 482,35 € mesačne.
• Dvojica s jedným nezaopatreným dieťaťom: 284,13 € + 198,22 € + 129,74 € = 612,09 € mesačne.
• Dvojica s tromi nezaopatrenými deťmi: 284,13 € + 198,22 € + 129,74 € + 129,74 € + 129,74 € = 871,57 € mesačne.

Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima.

Pomoc v hmotnej núdzi a jej zložky

Štát poskytuje domácnostiam v hmotnej núdzi pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ako sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na nezaopatrené dieťa.

Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi súčtom dávky a príspevkov a príjmom členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka. Vypočítaná suma pomoc v hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na celé euro.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška dávky v hmotnej núdzi je odstupňovaná podľa počtu členov domácnosti a od januára 2026 sa zvýšila:

• 89,70 € mesačne - jednotlivec
• 170,60 € mesačne - jednotlivec s dieťaťom (max. 4 deti)
• 155,90 € mesačne - dvojica bez detí
• 233,20 € mesačne - dvojica s dieťaťom (max. 4 deti)
• 249,10 € mesačne - jednotlivec s viac ako 4 deťmi
• 314,40 € mesačne - dvojica s viac ako 4 deťmi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Rovnaká suma sa znižuje aj v prípade, ak nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dávka sa znižuje, ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Zníženie dávky sa neuplatňuje, ak člen domácnosti nemohol vykonávať činnosť z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného alebo z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR počas zaradenia do operačných záloh, pohotovostných záloh, branných záloh alebo ostatných záloh.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Od 1. septembra 2025 sa poskytuje na troch úrovniach, pričom výška príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu,
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Príspevok na bývanie je:

• 100,60 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 170,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 216,70 € mesačne, k ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 262,70 € mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 308,40 € mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie, ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Práceneschopnosť a jej vplyv na dávku v hmotnej núdzi

Čas, počas ktorého je člen domácnosti dočasne práceneschopný, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo dobrovoľnícku činnosť alebo sa zúčastnil menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Rovnaká suma sa znižuje aj v prípade, ak nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 630,60 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu.

Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.

Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky doklady o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ) je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.

Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny alebo si ho môžete vytlačiť.

Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vypláca sa za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca ak zákon neustanovuje inak, vypláca sa mesačne pozadu, nevypláca sa do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytuje vo forme: v peňažnej forme, vecnej forme (jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie), v kombinovanej forme.

Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v prípade jednorazovej dávky formu jej poskytnutia určí obec.

tags: #vyska #ochranneho #prispevku #za #praceneschopnost #v