Dôchodkové zabezpečenie na Slovensku je komplexný systém, ktorý zahŕňa aj poistencov, za ktorých platí poistné štát. Títo poistenci sú definovaní v § 11 ods. 7 písm. a) zákona o zdravotnom poistení (ZZP). Pre správne pochopenie výšky dôchodku je dôležité poznať nielen podmienky pre vznik nároku, ale aj špecifiká platby poistného štátom.
Kto sú poistenci štátu?
Štát platí poistné za širokú škálu fyzických osôb. Medzi najčastejšie kategórie patria:
- Nezaopatrené deti: Do skončenia povinnej školskej dochádzky, ktorá je definovaná absolvovaním desiatich rokov vzdelávania alebo dosiahnutím 16. roku veku k 31. augustu príslušného školského roka. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravujú na povolanie (napríklad študenti SŠ a VŠ), alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedený v prílohe č. ZZP.
- Osoby poberajúce dôchodok: Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok. Podľa § 11 ods. 7 písm. d) ZZP.
- Invalidné osoby: Podľa § 11 ods. 7 písm. e) ZZP, štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá je invalidná - podľa § 71 ods. ZZP.
- Opatrovatelia: Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. a taktiež za osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa zákona č. 447/2008 Z. z.
- Matky a tehotné ženy: Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania alebo starostlivosti, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné alebo materské z dôvodu, že ku dňu vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre vznik nároku na túto dávku bola zamestnancom s odvodovou výnimkou pre dlhodobo nezamestnaných.
- Osoby poberajúce nemocenské, ošetrovné, materské: Alebo náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské podľa zákona č. 328/2002 Z.
- Osobní asistenti: Štát platí poistné za fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 20 zákona č. 447/2008 Z.
- Osoby vykonávajúce dobrovoľnú vojenskú prípravu: Podľa § 11 ods. 7 písm. w) ZZP, štát platí poistné za fyzickú osobu vykonávajúcu dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z.
Vymeriavací základ a sadzby poistného
Pre výpočet poistného je kľúčový vymeriavací základ. Podľa § 13 ods. 15 ZZP, vymeriavací základ štátu za osobu, ktorá bola poistencom štátu len časť roka, je pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. ZZP. Vymeriavací základ je daný ako základ dane z uvedených príjmov (§ 13 ods. ZZP).
Sadzby poistného sú určené v § 12 ZZP. Štát do konca roka 2019 platil za poistencov štátu poistné 4 % z vymeriavacieho základu štátu. Od roku 2020 sa táto suma mení podľa § 13 ods. ZZP.
Príklad: SZČO a poistenec štátu
Uveďme si príklad pána Ladislava, ktorý je celý rok 2020 živnostník (SZČO) a súčasne poberateľom starobného dôchodku. Spadá tak do kategórie poistencov štátu podľa § 11 ods. 7 písm. ZZP.
Ako SZČO a súčasne poistenec štátu má výhodu, že pri určení vymeriavacieho základu sa na neho podľa § 13 ods. 13 ZZP nevzťahuje povinnosť zvýšiť vymeriavací základ na tzv. minimálny základ.
| Vymeriavací základ (ročné zúčtovanie 2020) | Platiteľ poistného | Výpočet poistného |
|---|---|---|
| Maximálne 3153 eur | Štát | Štát platí poistné. On sám platí poistné z činnosti SZČO, vypočítané z vymeriavacieho základu z daňového priznania. Tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ. |
| Vyšší ako 3153 eur | On sám | Štát za neho poistné neplatí. On sám platí poistné vypočítané z vymeriavacieho základu z daňového priznania (napr. 3200 eur). Tento vymeriavací základ sa nezvýši na tzv. minimálny základ. |
Dôchodkový vek a zníženie dôchodkového veku
Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok je dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa súčasnej legislatívy bude pre osoby narodené v roku 1967 a neskôr ich dôchodkový vek určený v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Vývoj dĺžky života v ďalekej budúcnosti oplýva neistotou, preto sú výpočty informatívne. Presný dôchodkový vek bude určený v budúcnosti na základe údajov zverejnených ŠÚ SR. Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí sa zohľadňuje iba jednému rodičovi, prednostne ženám. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú (§ 274 zákona o sociálnom poistení č. ZZP).
Poznámka: Vývoj úmrtnosti v rokoch 2023 a 2024 bol priaznivejší, než predpokladala pôvodná verzia kalkulačky z marca 2024.
Povinnosti poistencov voči zdravotnej poisťovni
Je dôležité, aby poistenci plnili svoje oznamovacie povinnosti voči zdravotnej poisťovni:
- Podľa § 22 ods. 2 písm. f) ZZP je poistenec povinný poskytnúť súčinnosť zdravotnej poisťovni na základe jej vyžiadania pri preukazovaní skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) ZZP.
- Podľa § 23 ods. 1 písm. d) ZZP je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. ZZP.
- Podľa § 23 ods. 3 ZZP je poistenec povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r) do ôsmich dní od vzniku skutočnosti.
Príslušná zdravotná poisťovňa spracúva údaje o tretích osobách podľa § 11 ods. 7 písm. ZZP.