Vyrovnávací príspevok a rodinné dávky v Rakúsku: Kompletný sprievodca

Pre tisíce Slovákov dochádzajúcich za prácou do Rakúska, ako aj pre tých, ktorí sa tam usadili, je dôležité poznať podmienky a nároky spojené s vyrovnávacím príspevkom a inými sociálnymi dávkami. Tento komplexný sprievodca objasňuje pravidlá rakúskeho sociálneho zabezpečenia, dôchodkového systému a zamestnaneckých benefitov v kontexte cezhraničnej mobility v rámci Európskej únie.

Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ

Ak sa jedná o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale ktorých rodičia sa zdržiavajú v Rakúsku za účelom zamestnania alebo vykonávajú iný druh zárobkovej činnosti (napr. na základe živnosti prihlásenej v Rakúsku), nárok na priznanie rodinných dávok sa posudzuje podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004.

Toto nariadenie vstúpilo do platnosti 1. mája 2010 a nahradilo staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972. Prípady posúdené ešte podľa starého nariadenia ostávajú v platnosti (maximálne však po dobu 10 rokov), pričom ak dôjde k prehodnocovaniu uplatnenia si nároku poberania dávok v rámci týchto nariadení, bude sa brať do úvahy nové nariadenie. Osoba má nárok na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi, vrátane jej rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v príslušnom členskom štáte.

Nárok na rodinné dávky má osoba, ktorá v prevažnej miere vedie domácnosť. Ak nie je dokázané inak, tak sa vychádza z predpokladu, že tou osobou je matka dieťaťa. Osoby, ktoré nie sú občanmi Rakúska, majú nárok na rodinné prídavky, keď sa podľa §8 a §9 zákona o prisťahovalectve (Niederlassungs- und Aufenthaltsgesetz-NAG) právoplatne zdržiavajú na území Rakúska.

Určenie prednosti pri súbehu nárokov

V prípade vzniku nároku na rodinné dávky v dvoch a viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti, t.j. v akom rozsahu bude ten ktorý štát rodinné dávky vyplácať. Poradie prednosti sa určuje podľa:

• nároku na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti,
• nároku vznikajúcom na základe poberania dôchodku,
• nároku vznikajúcom na základe bydliska.

V prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe buď živnostenskej alebo závislej činnosti je smerodajné bydlisko dieťaťa, a to za predpokladu, ak je niektorá z činností vykonávaná v štáte bydliska dieťaťa. Ak sa nedá na základe bydliska dieťaťa určiť poradie prednosti (dieťa nemá bydlisko v ani jednom z príslušných štátov), každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V tomto prípade príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu.

V prípade vzniku nároku, ktorý existuje na základe poberania dôchodkov, je smerodajné miesto bydliska detí. Ak nie je bydlisko dieťaťa v ani jednom z členských štátov, kde vznikol nárok na dôchodok, určuje sa poradie prednosti podľa dĺžky poistnej doby poberateľa dôchodku. V prípade vzniku nároku na rodinné dávky na základe bydliska, je smerodajné bydlisko dieťaťa.

V prípade súbehu nárokov na rodinné dávky v dvoch členských štátoch sa určí prednostné právo štátu, ktorý bude rodinné dávky vyplácať, a to až do výšky podľa zákonov platných v danom členskom štáte. Druhý členský štát poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok v sume, ktorá prevyšuje sumu vyplácanú v prvom členskom štáte. Rozdielový doplatok sa nemusí poskytovať na deti s bydliskom v inom členskom štáte, ak nárok na rodinné dávky je založený iba na bydlisku.

Ak sa žiadosť predloží členskému štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, ale nie na základe prednostného práva, táto inštitúcia podstúpi žiadosť inštitúcií v členskom štáte s prednostným právom a informuje osobu o tejto skutočnosti. Inštitúcia, ktorej sa uplatňujú právne predpisy, ale nie na základe prednosti, poskytne v prípade potreby rozdielový doplatok. V prípade určenia predností poberania rodinných dávok podľa ods. 1 písm. a. a b., pozastaví členský štát, v ktorom boli predtým poberané rodinné dávky, ich vyplácanie, a to ku koncu mesiaca, počas ktorého vznikol nárok na dávky v inom členskom štáte. Druhý členský štát vypláca dávky v plnej výške podľa vnútroštátnych zákonov. Po priznaní nároku na rodinné dávky v niektorom z členských štátov, sa zohľadní situácia celej rodiny, ako keby sa na všetky zúčastnené osoby vzťahovali právne predpisy daného členského štátu a ako keby všetky mali bydlisko v tomto členskom štáte.

Rodinné prídavky (Familienbeihilfe) v Rakúsku

Rodinné prídavky sú jednou zo základných dávok, na ktoré majú nárok rodičia pracujúci v Rakúsku. Podmienku nároku spĺňate tým, že ako pracujúca osoba ste automaticky sociálne poistená. Kľúčovou podmienkou pre vznik nároku na rakúske rodinné prídavky je existencia povinného sociálneho poistenia v Rakúsku. To automaticky získava každý zamestnanec, ale vzťahuje sa aj na živnostníkov. Pre slovenských občanov pracujúcich v Rakúsku platia pravidlá Európskej únie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žiadosť o prídavky na deti je možné podať buď v papierovej forme (miestne príslušnému daňovému úradu), alebo elektronicky prostredníctvom FinanzOnline. Príslušným úradom na vyplácanie rodinných prídavkov v Rakúsku je Finančný úrad. Od 01.01.2019 sa všetky žiadosti podávajú resp. vybavujú na FinanzOnline. O rodinné prídavky je potrebné požiadať.

Základné podmienky nároku na rodinné prídavky v Rakúsku upravuje zákon o rodinných vyrovnávacích príspevkoch - Familienlastenausgleichgesetz 1967.

Podmienky nároku

• Stredisko životných záujmov: Žiadateľ musí mať bydlisko a stredisko životných záujmov v Rakúsku alebo byť považovaný za migrujúceho pracovníka. Stredisko životných záujmov je v štáte, ku ktorému má osoba bližšie osobné a hospodárske vzťahy.
• Spoločná domácnosť: K domácnosti osoby patrí dieťa vtedy, ak s ňou zdieľa spoločný príbytok. Ak sa dieťa nachádza v stálej ústavnej starostlivosti a oprávnená osoba prispieva k výžive dieťaťa minimálne vo výške rodinných prídavkov.
• Vek dieťaťa: Nárok na prídavky vo všeobecnosti trvá do dovŕšenia 18. roku života. Po maturite trvá nárok ešte štyri mesiace, bez ohľadu na to, či dieťa na jeseň začne ďalšie štúdium. Ak sa vzdelávanie nezačne hneď po uplynutí týchto štyroch mesiacov, nárok pretrváva, pokiaľ dieťa začne štúdium v najbližšom možnom termíne. Toto platí do dovŕšenia 24. roku života (u detí so značným zdravotným postihnutím do 25. roku života). Maximálna veková hranica pre poberanie prídavkov je spravidla 24 rokov. Existujú však výnimky, ktoré umožňujú poberať dávku až do 25. roku života.

Rodinné prídavky sa poskytujú pre plnoleté deti do 25. roka života za týchto podmienok:

• Ak vykonávali v čase do 24. roka života vojenskú alebo civilnú službu, štúdium, alebo štúdium zamerané na výkon povolania.
• Ak v mesiaci, v ktorom dovŕšili 24. rok života, začali alebo pokračovali v štúdiu, alebo štúdium zamerané na výkon povolania.
• Ak ich štúdium začalo ešte v roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 19. rok života, a zákonná dĺžka štúdia je minimálne 10 semestrov.
• Ak sú na základe telesného alebo duševného postihnutia v stave, aby si sami zaobstarali živobytie (platí pri postihnutí vzniknutom pred 21. rokom života).
• V období medzi ukončením jedného štúdia na výkon povolania a začiatkom ďalšieho štúdia.
• Na čas medzi ukončením vojenskej alebo civilnej služby a začiatkom alebo pokračovaním štúdia, alebo štúdia zameraným na výkon povolania.

U plnoletých detí, ktoré navštevujú niektorú z druhov škôl uvedených v §3 zákona na podporu vzdelania - Studienförderungsgesetz 305/1992, sa jedná o štúdium na prípravu povolania len v tom prípade, ak určená doba štúdia nebude prekročená za jeden rok štúdia o nie viac ako jeden semester a celková doba štúdia o nie viac ako jeden rok. Predĺženie štúdia je možné v prípade choroby príp. za účelom štúdia v zahraničí. Zmena štúdia je možná maximálne dvakrát. V prvom roku štúdia je automaticky splnená podmienka nároku na priznanie rodinných prídavkov. Pre schvaľovanie nároku na rodinné prídavky v 2. roku štúdia musia byť úspešne zložené skúšky za prvý rok štúdia a potvrdené pokračovanie štúdia v druhom ročníku v rozsahu 8 hodín za týždeň, a to z povinných a voliteľných študijných predmetov dohromady príp. musia byť splnené iné kritériá. Plnoleté deti, ktoré študujú na Slovensku a ktorých rodičia pracujú v Rakúsku, sú posudzované podľa rovnakých študijných kritérií ako deti občanov Rakúskej Republiky - §4 Studienförderungsgesetz 305/1992.

Výška rodinných prídavkov

Výška mesačnej dávky závisí od veku dieťaťa. Rodinné prídavky sa vyplácajú každé dva mesiace, v priebehu prvého mesiaca, a to buď na účet v Rakúsku, alebo na zahraničný účet. O rodinné prídavky je potrebné požiadať.

Vydatým matkám alebo matkám žijúcim v spoločnej domácnosti s partnerom sú vyplácané rodinné dávky 1 x ročne, so spätnosťou 1 rok dozadu. Do úvahy sa berie kalendárny rok.

Ak rodičia žijú oddelene (napríklad otec pracuje v Rakúsku a matka s deťmi žije na Slovensku), žiadosť podáva ten rodič, s ktorým deti žijú.

Ak matka na Slovensku nepracuje (je na rodičovskej dovolenke, nezamestnaná alebo v domácnosti), je za vyplácanie rodinných prídavkov v plnej výške zodpovedné Rakúsko. Slovenské úrady v takom prípade zvyčajne pozastavia vyplácanie prídavkov na dieťa, aby sa predišlo dvojitému poberaniu dávok.

Ak matka na Slovensku pracuje a poberá prídavok na dieťa, Rakúsko vyplatí takzvaný vyrovnávací doplatok (Differenzzahlung). To znamená, že Rakúsko doplatí rozdiel medzi výškou rakúskych prídavkov a prídavkov, ktoré rodina dostáva na Slovensku. V prípade, že rodinné prídavky poberá na Slovensku manžel/ka, je potrebné požiadať o vyplatenie rozdielu v dávkach-Differenzzahlung. Použije sa formulár Beih38.

Plnoleté deti si môžu privyrobiť. V kalendárnom roku 2025 nesmie ich zdaniteľný príjem presiahnuť 17 212 €. Ak túto hranicu prekročia, vrátiť musia len sumu, o ktorú bol limit prekročený.

Pre pracujúcich rodičov je dôležité vedieť, že o prídavky môžu požiadať až päť rokov spätne od podania žiadosti. Ak ste teda v Rakúsku pracovali v minulosti a o prídavky ste nežiadali, stále máte šancu získať peniaze, ktoré vám právom patria.

Dobrou správou je, že pri narodení dieťaťa v Rakúsku sa rodinné prídavky poskytujú automaticky, bez nutnosti podávať žiadosť.

Tabuľka: Výška rodinných prídavkov v Rakúsku v roku 2025

Súrodenecký bonus a iné príplatky

Okrem základnej sumy sa vypláca aj súrodenecký bonus, ktorý sa zvyšuje s počtom detí. Pre daňových poplatníkov sa k prídavkom pripočítava aj daňový bonus na dieťa (Kinderabsetzbetrag) vo výške 70,90 € mesačne. V auguste sa tiež vypláca príspevok na začiatok školského roka (Schulstartgeld) vo výške 121,40 € pre deti vo veku od 6 do 15 rokov.

Spolu s rodinnými prídavkami je vyplácaný aj daňový bonus. O tento nie je potrebné zvlášť požiadať. Vypláca sa ako negatívna daň automaticky každému poberateľovi rodinných prídavkov. Nárok na priznanie tohto príplatku závisí od nároku na rodinné prídavky a od výšky príjmu dosiahnutého v roku, ktorý predchádza roku, za ktorý je podaná žiadosť o tento príplatok. Spoločný príjem rodičov, alebo partnerov nesmie presiahnuť sumu 55.000 eur. O príplatok je potrebné požiadať každý rok v rámci daňového priznania. V prípade, že žiadateľ nemá žiadne zdaniteľné príjmy, má možnosť podania daňového priznania aj za účelom uplatnenia si nároku na tento príspevok. Ak o tento príplatok daňovník nepožiadal pri podaní daňového priznania, má možnosť požiadať oň aj spätne príslušným formulárom a to až 5 rokov dozadu. O príplatok sa musí požiadať každý rok.

Rodičovský príspevok (Kinderbetreuungsgeld, resp. KBG)

Podmienky nároku na rodičovský príspevok:

• spoločná a dlhodobá domácnosť s dieťaťom,
• centrum životných záujmov v Rakúsku,
• legálny pobyt v Rakúsku,
• poberanie rakúskych prídavkov na deti,
• potvrdenie o absolvovaní tehotenských prehliadok matky a dieťaťa,
• dodržanie hranice príjmu,
• rozhodnutie o zverení dieťaťa jednému z rodičov (v prípade rodičov žijúcich odlúčene).

Žiadosť o rodičovský príspevok je možné podať buď elektronicky prostredníctvom FinanzOnline, alebo osobne v miestne príslušnej zdravotnej poisťovni. Tehotenské prehliadky môžu byť vykonávané aj na Slovensku, ale narodené dieťa musí byť pod kontrolou rakúskeho pediatra. Rodičovský príspevok sa vypláca maximálne 30 mesiacov jednému rodičovi, ak sa vystriedajú na materskej obaja, peniaze dostávajú 36 mesiacov. Rodičovský príspevok sa ráta na dni, je to približne 14,60 EUR na deň, čo predstavuje približne 400 EUR mesačne.

Ak už žiadateľ v Rakúsku pracoval, má nárok na 16, respektíve 20 týždňov "Mutterschutz" (ochranná lehota pre matky), keď dostáva plný plat, bez ohľadu na to, kde býva. Potom už má nárok "len" na rodičovské.

Práceneschopnosť a nemocenské dávky (Krankengeld)

V súvislosti s prácou v Rakúsku vzniká zamestnancovi počas práceneschopnosti najskôr nárok na výplatu mzdy a následne nárok na výplatu nemocenských dávok. V prvom rade je dôležité bezodkladne informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti, a to napr. telefonicky. Potvrdenie o práceneschopnosti vystavené od lekára je potrebné odovzdať zamestnávateľovi len vtedy, ak to zamestnávateľ vyžaduje. V niektorých prípadoch zamestnávatelia nevyžadujú predloženie potvrdenia od lekára, keďže práceneschopnosť zamestnancov si môžu overiť v online systéme rakúskej zdravotnej poisťovne. Po dohode so zamestnávateľom nemusí zamestnanec navštíviť lekára kvôli vystaveniu potvrdenia o práceneschopnosti, keďže toto potvrdenie nie je potrebné k výplate mzdy, ale až k výplate nemocenskej dávky.

Pri vzniku práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu vo výške 100 % a následne vo výške 50 %. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy je závislá od dĺžky trvania pracovného pomeru:

Počas vyplácania 100 % mzdy nemá zamestnanec nárok na výplatu nemocenskej dávky. Tento nárok vzniká až vtedy, keď je zamestnancovi vyplácaných 50 % zo mzdy. V tomto prípade, resp. pri poberaní 50 % mzdy má zamestnanec nárok na 50 % nemocenskej dávky. Ak zamestnancovi klesne nárok na mzdu pod 50 %, vzniká mu nárok na nemocenskú dávku v plnej výške.

Nemocenské dávky sa vo všeobecnosti poskytujú 26 týždňov. Táto doba sa môže predĺžiť na 56 týždňov v prípade, ak bol zamestnanec za posledných 12 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti poistený 6 mesiacov.

Výška nemocenskej dávky:

• 50 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 42 a menej dní.
• 60 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 43 a viac dní.

Dávka v nezamestnanosti (Arbeitslosenunterstützung)

Ak ste v Rakúsku prišli o prácu, nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne ak:

• O dávku v nezamestnanosti žiadate prvýkrát: za posledných 24 mesiacov ste boli minimálne 52 týždňov poistený pre prípad nezamestnanosti.
• Ste dávku v nezamestnanosti poberali už v minulosti: za posledných 12 mesiacov ste boli minimálne 28 týždňov poistený pre prípad nezamestnanosti.
• Sa zaregistrujete na príslušnom úrade práce v Rakúsku, resp. AMS (Arbeitsmarktservice).

Registrácia na AMS je možná: elektronicky - prostredníctvom účtu e-AMS, poštou - odoslaním formulára Arbeitslosmeldung miestne príslušnému úradu práce, alebo osobne - na miestne príslušnom úrade práce. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca 20 týždňov vo výške 55 % z čistej mzdy na základe mesačného vymeriavacieho základu. Počas poberania rakúskej dávky v nezamestnanosti je možné privyrobiť si, pričom zárobok nesmie presiahnuť sumu 500,91 €. Uvedená čiastka je platná pre rok 2023. Ak sa plánujete vrátiť z Rakúska do domovskej krajiny, môžete požiadať o prenos dávky do vašej domovskej krajiny po 4 týždňoch od zaradenia do evidencie. Prenos dávky je možné uskutočniť prostredníctvom formulára PD U2, ktorý vám na požiadanie vystaví príslušný úrad práce v Rakúsku.

Vyrovnávací príspevok pre zamestnávateľov

Vyrovnávací príspevok pre zamestnávateľov sa poskytuje vo viacerých formách:

• Pre zamestnancov so znevýhodnením:
  • 50 % oprávnených nákladov pre dlhodobo nezamestnaných alebo s nižším vzdelaním, najviac 50 % z celkovej ceny práce.
  • 40 % oprávnených nákladov pre iné znevýhodnené osoby, najviac 40 % z celkovej ceny práce.
• Pre zamestnancov so zdravotným postihnutím: 75 % oprávnených nákladov, najviac 75 % z celkovej ceny práce.
• Pre zraniteľné osoby: 25 % oprávnených nákladov počas 12 mesiacov, najviac 25 % z celkovej ceny práce.

Ročná výška vyrovnávacieho príspevku je obmedzená:

• 2,5-násobok celkovej ceny práce pre osoby so zdravotným postihnutím.
• 1,2-násobok celkovej ceny práce pre ostatné prípady.

Náklady na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám sa poskytujú mesačne najviac počas 12 mesiacov, pre značne znevýhodnené osoby počas 24 mesiacov. Mesačná výška príspevku je 50 % skutočne vynaložených oprávnených nákladov, najviac 50 % z celkovej ceny práce.

Dôchodkový systém a nároky na dôchodok v Rakúsku

Od 1. mája 2010 upravuje vznik nároku na dôchodok v krajinách EHS NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo zmenené a doplnené nariadením č. 988/2009. Postup pri vykonávaní tohto nariadenia stanovuje NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009.

Nárok na dôchodok vzniká v každej krajine, na ktorú sa vzťahujú koordinačné nariadenia Európskej únie, alebo v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení. Nárok vzniká už po jednom odpracovanom roku, v ktorom boli odvádzané dávky sociálneho poistenia. Ak je táto doba kratšia ako jeden rok, nárok na dôchodok nevzniká a obdobie poistenia sa pripočíta k poistnému obdobiu v krajine, kde žiadateľ žiada o dôchodok. Pri určovaní nároku na dôchodok nie je podmienkou trvalé bydlisko v krajine, kde sa o dôchodok žiada, ani štátna príslušnosť.

Na priznanie nároku na dôchodok v Rakúsku je dôležité, aby mal žiadateľ v rámci Európskej únie odpracovaných minimálne 180 mesiacov. Pre ženy narodené do 1. januára 1964 je štandardný vek odchodu do dôchodku 60 rokov.

Výpočet výšky dôchodku

Výška získaného nároku na dôchodok v Rakúsku sa dá vypočítať podľa výšky vymeriavacích základov. Pre každý rok sa výška nároku vypočítava samostatne podľa výšky vymeriavacieho základu. Výšku dôchodku predstavuje percentuálna suma vypočítaná zo súčtu všetkých poistných platieb, pričom sa berie do úvahy 252 najlepších mesiacov. Za každých 12 mesiacov poistenia prináleží poistencovi suma do dôchodku vo výške 1,78 % z vymeriavacieho základu. Pre dlhodobo poistených (nad 540 mesiacov poistenia u mužov a 480 mesiacov poistenia u žien) je to 1,90 %. K dôchodku sa pripočítava aj obdobie vojenskej prezenčnej služby, obdobie materskej dovolenky a podobne. Pre tieto obdobia sú každý rok stanovené vymeriavacie základy, z ktorých sa vypočítava suma do dôchodku.

Dôležité je zdôrazniť, že nie je možné získať rakúsky minimálny dôchodok po odpracovaní napríklad 15, 20 alebo 30 rokov v Rakúsku, ako sa často hovorí. Výška dôchodku sa vypočíta podľa dĺžky odpracovanej doby (počet mesiacov v rámci zákonného poistenia v Rakúsku) a výšky vymeriavacích základov. Druhá možnosť je natrvalo sa presťahovať do Rakúska a požiadať o tzv. Bonus k dôchodku (Ausgleichszulage).

Dôchodok zvyšuje vyšší príjem, z čoho sa vyráta aj vyšší vymeriavací základ a tým aj vyšší dôchodok. Živnostníci, ktorí podávali a podávajú daňové priznania a majú nedoplatky na poistnom za uplynulé daňové obdobie, si samozrejme tiež zvyšujú dôchodok. Dôchodcovské dávky podliehajú zdaneniu ako príjem zo závislého pomeru.

Žiadosť o dôchodok

O dôchodok sa žiada v krajine, v ktorej žiadateľ v čase podania žiadosti žije, t. j. osoba s bydliskom na Slovensku žiada o dôchodok v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste svojho bydliska. V žiadosti uvedie krajiny, v ktorých bol dôchodkovo poistený. Nie je potrebné predkladať potvrdenia o poistení z iných štátov. Ak však žiadateľ o dôchodok má potvrdenie inštitúcie sociálneho poistenia štátu, v ktorom platil dôchodkové poistenie, môže ho príslušnej Sociálnej poisťovni predložiť v konaní o nároku na dôchodkovú dávku, čo vybavovanie penzie urýchli.

Pripoistenie k dôchodku

Jedná sa o pripoistenie, kde sa môže pripoistiť každá povinne alebo dobrovoľne poistená osoba v sociálnom poistení. Pripoistenie vedie k dodatočnej penzii, ktorá bude vyplácaná po dosiahnutí dôchodkového veku mesačne popri hlavnej penzii. Je to obdobný druh penzijného pripoistenia ako sú ponúkané v súkromných poisťovacích spoločnostiach. Na rozdiel od súkromných spoločností sa dávky z tohto pripoistenia vyplácajú 14-krát ročne. Poistné sa zhodnocuje tak ako bežné poistné v penzijnom poistení. Pripoistenie je možné uzatvoriť v každom veku. Maximálna výška ročného poistného je pre rok 2025 suma vo výške 12 900,00 EUR. Dávky z pripoistenia podliehajú čiastočne daňovej úľave. Zdaňuje sa len 25 % z celkovej dávky. Poistné je možné zaradiť medzi daňové výdavky. V prípade úmrtia prechádza časť poistenia na pozostalých. O toto pripoistenie nie je potrebné požiadať.

Dôchodok z Rakúska a zdravotné poistenie

V prípade priznania dôchodku v Rakúsku a súčasne aj poberania dôchodku na Slovensku, je poberateľovi z celej sumy dôchodku (Rakúsko + Slovensko) stiahnuté za každý mesiac 6 % na zdravotné poistenie v Rakúsku, a to počas celej doby aktívnej rakúskej živnosti. Po odhlásení živnosti sa už zdravotné poistenie z dôchodku neplatí. Živnostníci v Rakúsku, ktorý už poberajú dôchodok na Slovensku, by si mali preto prerátať, kedy už môžu požiadať o dôchodok v Rakúsku, aby sa nestalo, že budú síce poberať dôchodok v Rakúsku, ale po stiahnutí poistného na zdravotné poistenie sa im to neoplatí.

Úľava na penzijnom poistení pre živnostníkov v dôchodkovom veku

Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50 % ich mesačných platieb. Poistencovi sa ale do penzie započítava plná suma poistenia, keďže tých ďalších 50 % za poistenca uhrádza penzijný fond. Táto úľava je možná maximálne pre živnostníkov, ktorí nepodávajú daňové priznanie v Rakúsku. Mesačná platba v penzijnom poistení pre rok 2025 je vo výške 101,95 EUR, t. j. Z toho dôvodu je už teraz potrebné prehodnotiť okamžité podanie žiadosti o dôchodok, ak naň vznikne nárok. Od dátumu podania žiadosti o dôchodok zaniká nárok na túto úľavu. Ak bude teda dôchodcovská mesačná dávka nižšia ako vyššie spomenutá úľava, je lepšie o dôchodok nepožiadať a po dobu troch rokov platiť polovičné poistné do penzijného poistenia. Ak sa stane, že dôchodcovská dávka by bola vyššia, je potrebné požiadať o dôchodok, pretože dôchodok sa spätne nevypláca a nevyplatené dávky prepadnú.

Práca malého rozsahu (Geringfügige Beschäftigung) a sociálne dávky

Geringfügige Beschäftigung (práca malého rozsahu) je forma zamestnania v Rakúsku, kde mesačný zárobok nepresahuje určitú hranicu. V prípade pravidelného zamestnania je to suma 374,02 EUR mesačne, alebo 28,72 EUR denne pri príležitostnom zamestnaní. Pri pravidelnej práci má zamestnanec nárok napríklad aj na dovolenku a dovolenkový, respektíve vianočný plat a iné výhody. Zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prihlasuje do zdravotnej poisťovne iba na úrazové poistenie.

Ak zamestnanec prekročí hranicu zárobku, musí byť povinne prihlásený na Kranken-, Pensions-, Unfall- und Arbeitslosenversicherung, a teda by vznikol nárok na sociálne dávky. Poistenie v nezamestnanosti sa na Geringfügige Beschäftigung nevzťahuje. Takto zamestnaný sa však môže aj sám dobrovoľne poistiť. Mesačné poistné je 52,78 EUR. Potom má zamestnanec nárok aj na Krankengeld (nemocenské) a Wochengeld (materská). Práca sa započíta ako plne odrobené obdobie pre Kranken a Pensionversicherung. Ženy na materskej môžu byť takto zamestnané, je povolené aj zamestnanie nad rámec uvádzanej sumy - tu je stanovené počas akého obdobia a maximálna suma zárobku.

Sociálna politika pre seniorov: Porovnanie Rakúska a Slovenska

Opatrenie zo strany ÖBB predstavuje zaujímavý prístup k sociálnej politike v oblasti dopravy. Namiesto plošnej zľavy pre všetkých seniorov sa Rakúsko rozhodlo pre adresné opatrenie zamerané na tých, ktorí pomoc skutočne potrebujú. To znamená, že tí, ktorí pomoc naozaj potrebujú, ju dostanú, zatiaľ čo štátny rozpočet ušetrí.

Slovenská republika funguje na odlišnom modeli. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) umožňuje bezplatné cestovanie vo vlakoch 2. triedy plošne, čiže bez ohľadu na výšku príjmu, všetkým osobám od 62 rokov. Od polovice minulého roka navyše platí dôležité zjednodušenie. V regionálnych vlakoch Os, REX a Zr seniori nemusia vôbec riešiť takzvaný nulový lístok.

Zatiaľ čo slovenský model garantuje bezplatné cestovanie plošne od 62 rokov bez ohľadu na príjem, rakúsky model kombinuje platenú výhodnostnú kartu pre väčšinu seniorov s bezplatnou verziou len pre nízkopríjmové skupiny. Oba prístupy teda majú svoje výhody aj limity. Slovenský model je inkluzívnejší, rakúsky finančne udržateľnejší a lepšie cielený na skutočnú núdzu.

tags: #vyrovnavaci #prispevok #v #rakusku