Nárok zamestnávateľa na preplatenie nákladov za kurz zamestnanca: Komplexný pohľad

Vzdelávanie zamestnancov je dôležitou súčasťou rozvoja každej organizácie. Zamestnávatelia často investujú do kurzov a školení pre svojich zamestnancov, aby zvýšili ich kvalifikáciu, produktivitu a celkovú hodnotu pre spoločnosť. Avšak, otázka, či má zamestnávateľ nárok na preplatenie nákladov za kurz zamestnanca, je komplexná a závisí od rôznych faktorov, ako sú legislatíva, interné pravidlá spoločnosti a dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty, ktoré ovplyvňujú nárok zamestnávateľa na preplatenie nákladov za kurz zamestnanca, s dôrazom na slovenskú legislatívu a relevantné ustanovenia Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov.

Vzdelávanie zamestnancov v kontexte slovenskej legislatívy

Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o dani z príjmov, upravuje oblasť vzdelávania zamestnancov a s tým súvisiace nároky a povinnosti zamestnávateľov. Pri posudzovaní výdavkov na vzdelávanie ako daňových výdavkov sa neprihliada len na daňovú úpravu výdavkov na vzdelávanie podľa ustanovení zákona o dani z príjmov, ale aj na súvisiace predpisy, ktoré upravujú konkrétne podmienky pre poskytovanie týchto nárokov, a to najmä Zákonník práce. Základnou všeobecnou podmienkou pre uznanie takýchto výdavkov je preukázanie ich súvislosti s vykonávanou činnosťou daňovníka, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy.

Podľa § 153 Zákonníka práce sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. ZDP nedefinuje pojmy „vzdelávanie“ a „rekvalifikácia“. Tieto pojmy sú zadefinované v iných právnych predpisoch. Ďalšie, resp. celoživotné vzdelávanie je vymedzené zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celoživotné vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Zákon o celoživotnom vzdelávaní sa nevzťahuje na prípravu špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť.

Prehlbovanie kvalifikácie

Prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov je sústavné udržiavanie, prehlbovanie a obnovovanie kvalifikácie potrebnej na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť zamestnanca na takomto vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý mu patrí mzda. Ak zamestnávateľ nariadi svojmu zamestnancovi účasť na takomto vzdelávaní a zamestnanec si túto povinnosť nesplní, takéto konanie zamestnanca možno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, z ktorého vyplývajú ďalšie prípadné následky.

V praxi ide najmä o rôzne „soft kurzy“, jazykové kurzy a pod., pri ktorých zamestnanec získa potrebné vedomosti a zručnosti na vykonávanie druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, pričom však nedochádza k zvýšeniu stupňa nadobudnutého vzdelania. Príkladom prehlbovania kvalifikácie je vyslanie mzdovej účtovníčky na školenie k ročnému zúčtovaniu zdravotného poistenia. V súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie vznikajú zamestnávateľovi 3 druhy výdavkov, ktoré sa zároveň považujú aj za daňové výdavky:

• Mzda zamestnanca za výkon práce.
• Úhrada poplatkov za školenia, kurzy a pod.
• Náhrada cestovných výdavkov, ak sa prehlbovanie kvalifikácie vykonáva na inom mieste, než je pravidelné pracovisko zamestnanca.

Zvyšovanie kvalifikácie

Zvyšovaním kvalifikácie je účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Ide o kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni, a to získavaním nových poznatkov, zvýšením stupňa vzdelania, získaním certifikátu a pod. Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie, zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Ak si zamestnanec z vlastnej iniciatívy chce zvýšiť kvalifikáciu, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či to zamestnancovi umožní. Ak zamestnávateľ vysloví súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca, musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu uvedenom v § 140 ods. 2 ZP.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie

Pretože súhlas zamestnávateľa so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca je spojený s vynaložením výdavkov zo strany zamestnávateľa, je v záujme zamestnávateľa, aby mu tieto náklady boli zo strany zamestnanca kompenzované odpracovaním určitého počtu rokov u zamestnávateľa, resp. úhradou nákladov vynaložených na zvýšenie jeho kvalifikácie. Zákonník práce v § 155 umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca. Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohodu je však možné uzatvoriť aj v prípade prehlbovania kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V dohode sa musí uviesť:

• druh kvalifikácie a spôsob jej získania,
• doba, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po skončení zvyšovania kvalifikácie, pričom táto doba nesmie prekročiť päť rokov. Doba by mala byť určená primerane podľa konkrétnych okolností ako doba získania / zvyšovania kvalifikácie, druh kvalifikácie, jej významu a pod.
• druhy nákladov, ktoré bude zamestnávateľ znášať, a ich celková suma. V zmysle judikatúry súdov celková suma nákladov zamestnávateľa môže byť vyjadrená iným než číselným vyjadrením určitej sumy. Zákonník práce neustanovuje maximálnu hranicu nákladov, ktoré zamestnávateľ vynaložil na pokrytie zvýšenia kvalifikácie zamestnanca.
• aké sú povinnosti zamestnanca, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa.

Povinnosť úhrady nákladov nevzniká v prípadoch, ak:

• pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. c),
• zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c),
• zamestnávateľ nevyužíval počas najmenej šiestich mesiacov v posledných 12 mesiacoch kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil.

Rekvalifikácia zamestnancov

Okrem prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie existuje aj pojem rekvalifikácia. Podľa § 154 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. Bližšie podmienky uskutočňovania rekvalifikácie a samotný pojem „rekvalifikácia“ definuje v § 44 a nasl. zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením pod pojmom „rekvalifikácia“ treba rozumieť „vzdelávanie a prípravu pre trh práce“.

Rekvalifikácia na účely zákona o službách zamestnanosti je teoretická alebo praktická príprava, ktorá umožňuje získať nové vedomosti a odborné zručnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie a záujemcu o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu rekvalifikácie sa vychádza z doterajšej úrovne vedomostí a odborných zručností uchádzača o zamestnanie, záujemcu o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových vedomostí a odborných zručností.

V súvislosti s rekvalifikáciou vznikajú rovnako zamestnávateľovi 3 druhy výdavkov, ktoré sa zároveň považujú aj za daňové výdavky za určitých zákonom splnených podmienok. Náklady zamestnávateľa vynaložené na rekvalifikáciu zamestnanca podľa zákona o zamestnanosti vo výške náhrady mzdy a ostatných nákladov bezprostredne súvisiacich s rekvalifikáciou sú daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a 6 zákona o dani z príjmov.

Daňové aspekty vzdelávania zamestnancov

Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) upravuje oblasť vzdelávania zamestnancov v dvoch ustanoveniach: v § 5 ods. 7 písm. a) z pohľadu zamestnanca a v § 19 ods. 2 písm. c) bode 3 z pohľadu zamestnávateľa.

• Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa.
• Podľa § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia. Do daňových výdavkov však možno uznať len výdavok zamestnávateľa na také vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnanca, ktoré súvisia s činnosťou zamestnávateľa a pracovným zaradením zamestnanca.

Príklady z praxe

1. Kurz anglického jazyka pre zamestnanca cestovnej agentúry:

   Zamestnávateľ - cestovná agentúra zaplatil zamestnancovi kurz anglického jazyka. Ak zamestnávateľ zaradil zamestnanca na oddelenie zahraničného obchodu a využíva jeho jazykové schopnosti pri obchodných rokovaniach so svojím zahraničným partnerom, ide o prehlbovanie kvalifikácie v súlade s potrebami zamestnávateľa. Náklady vynaložené zamestnávateľom na jazykový kurz zamestnanca sú náklady, ktoré súvisia s pracovným zaradením zamestnanca a s predmetom činnosti zamestnávateľa, preto podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 a § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov ide o výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. U zamestnanca je suma vynaložená zamestnávateľom na školenie oslobodeným príjmom podľa § 5 ZDP.

2. Kurz účtovníctva pre zamestnanca účtovníckej firmy:

   Zamestnanec účtovníckej firmy sa zúčastnil kurzu účtovníctva - zmeny v priebehu roka. Výdavky na kurz preplatil zamestnancovi zamestnávateľ. V tomto prípade ide o prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, ktoré zodpovedá potrebám zamestnávateľa pre výkon jeho činnosti. Výdavok zamestnávateľa na úhradu poplatku za školenie zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 ZDP, výdavky na stravné a cestovné sú daňovými výdavkami zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP vo výške stanovenej zákonom o cestovných náhradách a zamestnankyni patrí mzda za výkon práce, ktorá je u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP. U zamestnanca je suma vynaložená zamestnávateľom na školenie oslobodeným príjmom podľa § 5 ZDP. Mzda, ktorá patrí zamestnancovi za výkon práce, je u zamestnanca považovaná za príjem zo závislej činnosti.

3. Kurz anglického jazyka pre absolventku VŠ, ktorej firma jazyk nevyžaduje:

   Absolventka vysokej školy chce pokračovať v štúdiu anglického jazyka aj po nástupe do zamestnania. Pracuje v súkromnej firme, ktorá znalosť jazyka nevyžaduje, pretože ho k svojej činnosti ani nepotrebuje. V danom prípade nie je splnená podmienka na oslobodenie od dane z príjmov, lebo uvedené doškoľovanie nesúvisí s činnosťou alebo podnikaním zamestnávateľa. Sumu uhradenú zamestnávateľom za jazykový kurz je potrebné pripočítať k ostatným príjmom zamestnankyne zo závislej činnosti a zdaniť.

4. Preplatené vysokoškolské štúdium druhého stupňa:

   Aby bola splnená podmienka pre oslobodenie príjmu vo forme zamestnávateľom poskytnutého vzdelávania musí vysokoškolské štúdium súvisieť s podnikaním a činnosťou zamestnávateľa a členský pomer zamestnanca musí trvať nepretržite najmenej 24 mesiacov.

Podpora vzdelávania z úradu práce (Projekt „Nestrať prácu - vzdelávaj sa“)

Zamestnanci, ktorí sa chcú vzdelávať a rozvíjať svoje zručnosti, môžu získať preplatenie nákladov na kurzy v rámci projektu „Nestrať prácu - vzdelávaj sa“. Tento projekt je svojho druhu a je zameraný na záujemcov o zamestnanie, ktorí pociťujú potrebu alebo túžbu zmeniť svoje profesionálne smerovanie, ako aj na tých, ktorí sú zamestnaní a chcú si udržať konkurencieschopnosť na trhu práce. Preplatenie vzdelávania prebieha po úspešnom ukončení priamo poskytovateľovi vzdelávania na základe splnomocnenia vystaveného žiadateľom o príspevok.

Podmienky poskytnutia príspevku

Na to, aby úrad práce vzdelávanie preplatil, je potrebné splniť niekoľko podmienok. Úrad práce každú žiadosť posúdi. Aktuálne je možné podať iba jednu žiadosť o finančný príspevok na individuálne vzdelávanie a absolvovať jednu vzdelávaciu aktivitu v rámci celého obdobia implementácie národného projektu PPOK. V dohode sú uvedené podmienky poskytnutia príspevku, vrátane úspešného ukončenia vzdelávania.

Oznámenia o podmienkach sú zverejňované na webovom sídle MPSVR SR pre jednotlivé oblasti/témy vzdelávania samostatne. Súčasťou oznámení sú informácie o cieľových skupinách, ako aj všetky formuláre potrebné pre žiadateľa o príspevok. Cieľovú skupinu tvoria sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce a ďalšie skupiny odborných zamestnancov orgánov štátnej a verejnej správy v odvetvovej pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalších inštitúcií v odvetvovej pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Finančný príspevok je poskytovaný na profesijne orientované odborné vzdelávanie, najmä za účelom prehlbovania teoretických poznatkov a osvojovania praktických zručností, metód, techník a postupov pri práci s klientom, ale aj na vzdelávanie v ďalších oblastiach relevantných pre zamestnancov pracujúcich v oblasti sociálneho začlenenia.

Oprávnení žiadatelia môžu absolvovať odborné vzdelávanie v príslušných témach u nimi vybraného poskytovateľa vzdelávania v rámci územia SR. MPSVR SR nezverejňuje a nesprostredkúva žiadateľom informácie o poskytovateľoch vzdelávania, nevstupuje do ich výberu a nekomunikuje s nimi vo fáze ich výberu.

Pri výbere poskytovateľa vzdelávania platí, že poskytovateľ vzdelávania je inštitúciou v systéme celoživotného vzdelávania (§4 zákona č. 292/2024 Z. z.). Od 1. januára 2026 budú môcť zamestnanci, ktorí požiadajú o finančný príspevok, absolvovať vzdelávanie iba v certifikovanej vzdelávacej inštitúcii zapísanej v Registri certifikovaných vzdelávacích inštitúcií.

Postup podania žiadosti o príspevok

Pre ilustráciu postupu podania žiadosti o príspevok uvádzame skúsenosti absolventky, ktorá mala záujem o počítačový kurz zameraný na administratívne nástroje vo firemnom prostredí (Word, Excel a PowerPoint s ohľadom na funkcie Microsoft 365).

1. Zistenie informácií a výber školiacej firmy:

   Najskôr je potrebné zistiť okruh poskytovaných služieb a nájsť školiacu firmu, ktorá vie vyškoliť v oblasti záujmu a ktorá je podporovaná úradom práce. Školiaca firma poskytne podrobné informácie o získaní dotácie a prihlásení sa na ÚRADE PRÁCE.

2. Registrácia na úrade práce:

   Následne je potrebné zaregistrovať sa na úrade práce ako záujemca o vzdelávanie. Úrad práce má predpísané tlačivo, ktoré je potrebné podpísať a doručiť. Odporúča sa najskôr si nájsť školiteľov a potom sa registrovať.

3. Vyplnenie žiadosti:

   Na základe evidencie úrad práce poskytne tlačivá žiadosti, v ktorej je potrebné uviesť kontaktné údaje, informácie o oblasti vzdelávania, prínosoch školenia, dôvodoch dôležitosti a vplyve na trh práce. Žiadosť obsahuje dve časti - časť pre záujemcu o vzdelávanie a časť pre školiacu organizáciu. Odporúča sa osobná návšteva úradu práce pre správne vyplnenie.

4. Odovzdanie žiadosti a posúdenie úradom práce:

   Vyplnený dokument sa odovzdá na úrad práce. Úrad práce má zákonnú lehotu 30 dní pre posúdenie rozsahu, obsahu a toho, či konkrétna zmluva zapadá do okruhu aktuálne poskytovaných a uhrádzaných školení, či má na to dostatok finančných prostriedkov. Až po vyhodnotení úrad práce vyzve záujemcu k podpisu zmluvy, v ktorej sa žiadateľ zaväzuje, že školenie bude ukončené do konkrétneho dňa.

5. Absolvovanie kurzu a úhrada:

   Po podpise zmluvy je možné osloviť školiacu organizáciu a dohodnúť sa na podmienkach, začiatku a rozvrhu školenia. Pri podpise zmluvy jedným dokumentom žiadateľ splnomocňuje úrad práce pre úhradu faktúry. Po skončení kurzu je potrebné doručiť úradu práce faktúru vystavenú na meno žiadateľa, certifikát ako doklad o ukončení kurzu a žiadosť o preplatenie. Dôležité je dodržať termíny, inak vzdelávanie nemusí byť preplatené. Po skontrolovaní všetkých doručených dokumentov úrad práce preplatí školiacej firme faktúru.

6. Vyradiť sa z evidencie záujemcov o vzdelávanie:

   Po skončení vzdelávania úrad práce odporúča opäť sa vyradiť z evidencie záujemcov o vzdelávanie, pretože ďalšie vzdelávanie môže mať iné špecifické podmienky.

tags: #ma #zamestnavatel #narok #na #preplatenie #nakladov