Inštitút zdravotných analýz (IZA) je nezávislým analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR. Podieľa sa na strategických rozhodnutiach ministerstva, tvorbe podkladov pre dátovo podložené rozhodnutia v zdravotníctve a dohliada na zvyšovanie efektivity a kvality v zdravotníctve. IZA sa zaoberá rozpočtom verejného zdravotného poistenia, optimalizáciou siete nemocníc, implementáciou DRG v rámci CKS, mapovaním využívania zdravotnej starostlivosti na Slovensku, epidemiologickými analýzami a rôznymi ad hoc analýzami v zdravotníctve.
Táto metodika vznikla na základe požiadavky pracovnej skupiny k Akčnému plánu Zdravie k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Metodika slúži ako návod na vypracovanie pravidelných správ o rozdieloch v čerpaní zdravotnej starostlivosti a vo výskyte skupín ochorení medzi marginalizovanými rómskymi komunitami (MRK) a všeobecnou populáciou.
Mýty o rómskych dávkach a ich vplyv na verejné financie
Napriek zažitým stereotypom štúdia vyvracia mýtus, že Rómovia sú problémom verejných financií Slovenska. Celkové ročné fiškálne náklady „rómskych“ okresov nedosahujú ani jeden a pol mesiaca výdavkov Sociálnej poisťovne na starobné dôchodky, pričom zdroje vyplácané mnohodetným rodinám sú ešte marginálnejšie, dosahujúce len zlomok tejto sumy. Rómska problematika preto nie je fiškálnym ale sociálnym problémom, a v tejto rovine treba hľadať aj jej riešenia.
Štúdia RÓMOVIA a sociálne dávky prináša nasledovné fakty:
- Rodiny s viac ako 3 deťmi poberajú na dávkach v hmotnej núdzi a príplatkoch necelých 27 mil. eur ročne. Jedná sa o rovnakú sumu, akú vláda vyčlenila na stavbu Národného futbalového štadióna.
- Fiškálne náklady vyplácané do okresov s dvomi tretinami rómskej populácie tvoria 2,2 % verejných výdavkov (578 mil. eur). To je približne suma, ktorú podľa portálu plytvanie.sk štát každoročne neefektívne vynaloží pri verejnom obstarávaní alebo verejných transferoch.
- Vo forme dávky v hmotnej núdzi a príplatkov sa ročne všetkým poberateľom vypláca približne 270 mil. eur, čo predstavuje necelé 1 % všetkých verejných výdavkov.
- Rodiny s viac ako 3 deťmi poberajú prostredníctvom prídavku na dieťa a rodičovského príspevku 45 mil. eur ročne. Podobne ako v prípade dávky v hmotnej núdzi sa jedná o kvapku v mori verejných financií, keďže len v roku 2014 chýba štátu k vyrovnanému rozpočtu 45-násobok tejto sumy.
Zverejnenie videa a štúdie vyvolalo desiatky reakcií, ktoré často vyplývali z nedorozumenia či neochoty čítať štúdiu. Cieľom nebolo povedať, že problém neexistuje, ale že vysoké dane, či deficit máme z iných dôvodov. Mýty o rómskom probléme boli zhrnuté do samostatného textu.
Metodika výpočtu dávok pre rómske komunity
Slovenské úrady neevidujú poberateľov sociálnych dávok a transferov podľa ich etnicity. Presnú sumu jednotlivých dávok a prídavkov, ktorých príjemcami sú Rómovia, resp. rómske rodiny, preto nie je možné zistiť. Z tohto dôvodu bola zostrojená metodika, ktorá verejnosti prináša kvalifikovaný odhad a vnáša viac svetla do diskusie o rozsahu čerpania sociálnych dávok slovenskými Rómami.
Výsledkom je zavedenie troch kategórií, ktorým sa v štúdii venujeme:
- Za mnohodetnú rodinu považujeme rodinu, ktorá má 5 a viac detí. Mnohodetné rodiny sa často zvyknú v širokej verejnosti spomínať ako typický príklad rómskej rodiny odkázanej na sociálny systém.
- „15 okresov“ zahŕňa tie okresy, v ktorých sa nachádza aspoň 1 000 detí v rodinách s 5 a viac deťmi. Sú to teda okresy s najvyšším počtom mnohodetných rodín.
- „20 okresov“ zahŕňa okresy s najvyšším počtom obyvateľov rómskeho etnika. Zdrojom tohto rozdelenia je Atlas rómskych komunít. Na jeho základe môžeme konštatovať, že v týchto okresoch žijú viac ako 2/3 rómskej populácie na Slovensku (271-tisíc z 403-tisíc). Skupina „20 okresov“ zároveň zahŕňa všetky okresy, v ktorých podiel rómskeho etnika na celkovej populácii presahuje 20 %.
Metodika pre jednotlivé dávky:
- Dávka v hmotnej núdzi - o vyplatených dávkach v hmotnej núdzi (vrátane príplatkov) vedú Úrady práce presnú evidenciu rozdelenú na základe počtu detí poberateľa, a aj na základe okresu, v ktorom boli vyplatené. Tieto údaje pre všetky pozorované skupiny sú preto považované za presné.
- Prídavok na dieťa - o prídavku na dieťa vedú Úrady práce presnú evidenciu na základe počtu detí poberateľa, a aj na základe okresu, v ktorom sa prídavok poberá. Tieto údaje sú preto považované za presné.
- Rodičovský príspevok - o vyplatení príspevku vedú Úrady práce evidenciu rozdelenú na základe okresu, v ktorom poberateľ príspevok poberá. Údaje pre skupinu „15 okresov“ a „20 okresov“ sú preto presné. Pri výpočte sumy vyplatených príspevkov „mnohodetným rodinám“ sme predpokladali, že podiel mnohodetných rodín čerpajúcich príspevok je rovnaký ako podiel pripadajúci na „15 okresov“ v celoslovenskom porovnaní.
- Príspevok pri narodení dieťaťa - platí rovnaká metodika ako pre rodičovský príspevok.
- Príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa - o vyplatení príplatku vedú Úrady práce evidenciu rozdelenú na základe okresu, v ktorom poberateľ príplatok poberá. Údaje pre skupinu „15 okresov“ a „20 okresov“ sú preto presné. Mnohodetné rodiny nemôžu byť poberateľmi príplatku, keďže sa vypláca len na prvé 3 narodené deti.
- Invalidný dôchodok - o vyplatení invalidného dôchodku vedie Sociálna poisťovňa evidenciu rozdelenú na základe okresu, v ktorom poberateľ dôchodok poberá. Údaje pre skupinu „15 okresov“ a „20 okresov“ sú preto presné. Pri výpočte sumy vyplatených dôchodkov „mnohodetným rodinám“ sme predpokladali, že podiel mnohodetných rodín čerpajúcich dôchodok je rovnaký ako podiel pripadajúci na „15 okresov“ v celoslovenskom porovnaní. Predpokladali sme, že v každej mnohodetnej rodine žijú dvaja potenciálni poberatelia dôchodku, odhad preto môže byť nadhodnotený.
- Invalidný dôchodok z mladosti - o vyplatení invalidného dôchodku vedie Sociálna poisťovňa evidenciu rozdelenú na základe okresu, v ktorom poberateľ dôchodok poberá. Údaje pre skupinu „15 okresov“ a „20 okresov“ sú preto presné. V záujme jednoduchosti a prehľadnosti preto predpokladáme, že počet poberateľov v mnohodetných rodinách je totožný s počtom poberateľov v skupine „15 okresov“.
Sociálny a nie fiškálny problém
Rómska problematika nie je primárne fiškálnym problémom verejných financií Slovenska, ale skôr sociálnym problémom, ktorý si vyžaduje adekvátne riešenia na sociálnej úrovni. Štandardné verejné výdavky na sociálne dávky pre marginalizované rómske komunity tvoria marginálnu časť celkových verejných výdavkov.