Práceneschopnosť (PN) je situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky. Často sa však vynára otázka, či má zamestnávateľ právo vyplácať zamestnancovi odmeny, preplácať náhradné voľno alebo iné benefity počas trvania PN. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa v tejto situácii.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské počas PN
Zamestnanec, ktorý je dočasne práceneschopný, má po splnení určitých podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Náhrada príjmu počas dočasnej PN je upravená zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu počas prvých 10 dní trvania PN. Od 1. januára 2026 sa toto obdobie predĺži na 14 kalendárnych dní PN. Výška náhrady príjmu je určená percentuálnou sadzbou z denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca. Kolektívna zmluva môže upraviť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ.
- 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
- 4. - 10. deň (vrátane): 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nemocenské od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa trvania PN (od 15. dňa od 1. januára 2026) vypláca zamestnancovi nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ). Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Nárok na nemocenské trvá najdlhšie 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Špecifické prípady nároku na nemocenské:
- Povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe: Nárok na nemocenské vzniká od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.
- Zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti: Nemocenské je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ (DVZ) je kľúčový pre výpočet náhrady príjmu aj nemocenského. Vypočíta sa ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roka. V prípade, že nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo vzniklo v jeho priebehu, rozhodujúce obdobie sa určí individuálne.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského:
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ kalendárny rok 2024.
Výpočet DVZ:
Súčet vymeriavacích základov v roku 2024: 12 mesiacov * 1 000 eur = 12 000 eur
Počet dní rozhodujúceho obdobia (rok 2024): 366 dní
DVZ = 12 000 eur / 366 dní = 32,78 eur (zaokrúhlené)
Náhrada za 1. až 3. deň PN (25 % DVZ):
3 dni * (0,25 * 32,78 eur) = 3 * 8,195 eur = 24,59 eur
Náhrada za 4. až 10. deň PN (55 % DVZ):
7 dní * (0,55 * 32,78 eur) = 7 * 18,029 eur = 126,20 eur
V tomto prípade zamestnanec nemá nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne, pretože PN trvala len 14 dní.
Vyplácanie odmien a preplatenie náhradného voľna počas PN
Otázka vyplácania odmien počas PN je komplexná a závisí od konkrétnych okolností. Všeobecne platí, že ak ide o odmenu za prácu vykonanú pred vznikom PN, zamestnávateľ ju môže vyplatiť aj počas trvania PN. Dôležité je, aby zamestnávateľ vedel preukázať, že odmena sa vzťahuje na obdobie, kedy zamestnanec ešte pracoval.
Vyhlásenie zamestnávateľa
V prípade, že zamestnávateľ plánuje vyplatiť odmenu počas PN, je vhodné, aby vyhotovil písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie, že odmena sa vzťahuje na obdobie, kedy zamestnanec ešte pracoval. Toto vyhlásenie môže slúžiť ako dôkaz pre Sociálnu poisťovňu v prípade kontroly.
Vplyv odmeny na výpočet materskej
Ak zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odmenu počas PN, táto odmena sa môže započítať do výpočtu materskej dávky, ak spĺňa podmienky pre zahrnutie do vymeriavacieho základu. Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Mamina má nárok na výšku materského vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Vychádza to približne tak, že mamina po dobu takmer 8 mesiacov dostáva takmer rovnaký príjem akoby chodila do práce.
Preplatenie náhradného voľna počas PN
Podobný princíp platí aj pre preplatenie náhradného voľna za nadčasy počas PN. Ak zamestnanec nestihol vyčerpať náhradné voľno pred nástupom na PN, zamestnávateľ by mu ho mal preplatiť. Legislatíva hovorí, že zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa vypočítava „zo mzdy zaúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.“ Časovo je obdobie definované ako kalendárny štvrťrok.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN povinne pribudnúť aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zamestnanec už nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Zamestnávateľ sa o vystavení ePN dozvie prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v danom štáte.
Zmeny v platení PN od roku 2026
Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby aj poistenca. Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa. Druhou zmenou je rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí budú po novom disponovať priamym elektronickým prístupom k systému ePN, oprávnením vyžadovať doplňujúce lekárske správy a - v odôvodnených prípadoch - navrhovať ukončenie PN pri nečinnosti ošetrujúceho lekára. Reforma systému nemocenského poistenia od 1. januára 2026 je súčasťou širšieho konsolidačného rámca verejných financií prijatého zákonom č. 261/2025 Z. z. o opatreniach na zníženie deficitu verejných financií. Podľa § 144a ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2026 bude zamestnávateľ povinný poskytovať náhradu mzdy počas prvých 14 kalendárnych dní PN, pričom Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské dávky od 15. dňa.
Ďalšou zmenou je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky, či počas poberania otcovskej dávky. Po novom sa bude musieť z takejto odmeny odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne.
Práva a povinnosti zamestnanca počas PN
Počas PN má zamestnanec určité práva a povinnosti. Medzi jeho práva patrí nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské, a právo na vyplatenie odmien a preplatenie náhradného voľna za prácu vykonanú pred vznikom PN. Medzi jeho povinnosti patrí dodržiavanie liečebného režimu a informovanie zamestnávateľa o trvaní PN. Zamestnanec by mal čo najskôr oznámiť zamestnávateľovi svoj plánovaný návrat z PN.
Dodržiavanie liečebného režimu
Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Premlčanie nároku na výplatu dávky
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. V prípade, že si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.
tags: #vyplatenie #odmeny #pocas #pn