Práceneschopnosť (PN) predstavuje situáciu, kedy zamestnanec alebo poistenec nemôže dočasne vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Počas PN má nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy, aby bol aspoň čiastočne finančne zabezpečený. Tento článok sa zameriava na podmienky vyplácania PN so zohľadnením špecifík Žilinského kraja, a to ako pre zamestnancov, tak aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).
Čo je to PN a sick day?
Je dôležité rozlišovať medzi PN (práceneschopnosťou) a sick day. PN (práceneschopnosť) je dočasná neschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Sick day je voľno, ktoré si zamestnanec môže vziať pri miernych zdravotných problémoch, a to bez predkladania potvrdenia od lekára. Ide o benefit, ktorý nie je upravený v Zákonníku práce, ale často býva súčasťou moderných firemných benefitov. Väčšinou ide o 1-5 dní ročne, ktoré môže zamestnanec využiť podľa potreby.
Rozdiely medzi sick day a PN
Rozdiel medzi sick day a PN-kou (práceneschopnosťou) je zásadný - a týka sa najmä legislatívy, dĺžky, spôsobu dokladovania a vyplácania náhrady príjmu. Sick day nie je upravený zákonom, zatiaľ čo PN-ka je (Zákonom o sociálnom poistení a Zákonníkom práce). Pri PN je potrebné mať potvrdenie od lekára (čiže vyžaduje návštevu lekára a vystavenie PN), a to už od prvého dňa jej čerpania. Ak máte možnosť využiť sick day, je dobré si ho zobrať vtedy, ak máte iba mierne príznaky ochorenia a nechcete v kolektíve šíriť chorobu. Niekedy sa stáva, že sa necítite psychicky/mentálne fit, tak aj toto môže byť dôvodom zobrať si sick day. Naopak, ak máte chrípku, úraz a pod. je lepšie riešiť návštevu u lekára a dodržať odporučenú liečbu v domácom prostredí.
Podmienky nároku na PN pre zamestnancov
Pre získanie nároku na nemocenské dávky počas PN musia byť splnené určité podmienky. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia, alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
Výška a vyplácanie nemocenských dávok pre zamestnancov
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 kalendárnych dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 4. do 10. dňa PN: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
Denný vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia. Príklad výpočtu DVZ: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ. Ak mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, tieto dni sa odpočítajú z 365. Príklad: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN: 25% z DVZ. Zamestnanec dostane od 4. do 14. dňa PN: 55% z DVZ.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 platí povinnosť vystavovať ePN pre všetkých lekárov. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
Povinnosti zamestnanca pri ePN
- Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
- Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
- Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
- Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
- Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
- Nahlasovať Sociálnej poisťovni obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
PN pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)
Nemocenské poistenie nie je pre SZČO do dosiahnutia určitej hranice príjmov povinné. Ak sa však SZČO rozhodne pre dobrovoľné nemocenské poistenie, musí si ho platiť sama.
Nárok na nemocenské pre SZČO
Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí.
Podmienky čerpania dávok pre SZČO
Nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia. Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Tehotenské pre SZČO
Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Materské pre SZČO
V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu.
Ošetrovné pre SZČO
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného, dieťaťa alebo inej osoby, ktorej zdravotný stav si to vyžaduje. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.
Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO
Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ.
Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Ošetrovné pri uzavretí školy
Ošetrovné je možné získať aj v prípade, ak dôjde k uzavretiu školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb. V takomto prípade žiadosť vypĺňa samotný poistenec, nie lekár. Sociálna poisťovňa zdôrazňuje, že ide o bežný postup v prípade, keď dôvodom žiadosti nie je choroba dieťaťa, ale uzatvorenie zariadenia z prevádzkových alebo hygienických dôvodov. Žiadosť možno podať elektronicky prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne alebo klasicky poštou. Poistenec musí len uviesť údaje o dieťati a škole či škôlke, ktorá bola uzavretá. Rodičov to môže čakať najmä v jesenných a zimných mesiacoch. Už na začiatku októbra tohto roka bolo prerušenie výchovno-vzdelávacieho procesu hlásené v desiatich zariadeniach. Uzavretých bolo päť materských škôl - po jednej v každom kraji okrem Trenčianskeho, Banskobystrického a Košického kraja. Ďalej išlo o štyri základné školy, dve v Bratislavskom a dve v Prešovskom kraji, a jednu strednú školu v Žilinskom kraji.
Výška ošetrovného v roku 2025
Ošetrovné sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu. Pre zamestnancov je týmto základom hrubá mzda, z ktorej platia sociálne odvody. Pre živnostníkov a dobrovoľne nemocensky poistené osoby je to ich stanovený vymeriavací základ. Výška ošetrovného predstavuje 55 percent denného vymeriavacieho základu a vypláca sa už od prvého dňa. Maximálna suma ošetrovného v tomto roku dosahuje 51,72 eura denne. To znamená, že za 14 dní, počas ktorých sa vypláca klasické krátkodobé ošetrovné, môže poistenec dostať najviac 724 eur. Sociálna poisťovňa vypláca dávky spravidla do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, za ktorý ošetrovné patrí. Ošetrovné teda prichádza s mesačným oneskorením, podobne ako iné dávky sociálneho poistenia.
Maximálna dávka od januára stúpne
Maximálna suma ošetrovného sa určuje podľa maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa každoročne prepočítava z priemernej mzdy v hospodárstve. Keďže priemerná mzda za minulý rok dosiahla 1 524 eur, od januára sa zvýši aj horný strop vyplácanej dávky. Pri OČR sa neberie do úvahy aktuálna výplata počas mesiaca čerpania, ale príjmy z predchádzajúceho roka, z ktorých sa odvádzali poistné. Preto ten, kto chce mať vyššiu dávku v budúcnosti, musí mať už teraz dostatočne vysoký vymeriavací základ. Aby poistencovi vznikol v budúcom roku nárok na maximálnu OČR, musí jeho mesačný príjem dosahovať aspoň dvojnásobok priemernej mzdy, teda 3 048 eur v hrubom. Rovnaká hranica platí aj pre živnostníkov a dobrovoľne poistených - na maximálnu dávku dosiahnu len v prípade, že poistné odvádzajú z tejto sumy. Výška dávky zostáva 55 percent z denného vymeriavacieho základu, no len do zákonom stanoveného stropu. Od januára bude maximálne denné ošetrovné 55,11 eura. Keďže krátkodobá OČR sa vypláca najviac 14 dní, maximálna suma pri plnom vyčerpaní bude 771,54 eura. Túto hranicu dosiahnu najmä poistenci s vysokými príjmami, väčšina zamestnancov a SZČO dostane menej. Zamestnanec s hrubou mzdou okolo 1 200 eur si môže pri dvojtýždňovej OČR prilepšiť o niečo viac než 300 eur. Živnostník platiaci minimálne odvody dostane približne 180 eur za rovnaké obdobie.
Slováci vo veľkom využívajú elektronickú PN, najčastejšie v Prešovskom a Žilinskom kraji
V prvom polroku 2024 využilo službu elektronickej práceneschopnosti až 358 760 Slovákov, pričom na PN boli niektorí z nich aj viackrát. Jej priemerná dĺžka bola takmer 45 dní. Od januára do júna boli najčastejšie práceneschopní obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Informoval o tom hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr. „V prvom polroku 2024 bolo do Sociálnej poisťovne doručených 460 363 ePN, z toho bolo 426 348 na účely sociálneho poistenia, čiže vznikol nárok na vyplatenie dávky nemocenské,“ uviedol Martin Kontúr. Dodal, že pri zamestnancoch prvých desať dní hradí zamestnávateľ. Samostatne zárobkovo činným osobám vzniká nárok na nemocenskú dávku už od prvého dňa PN-ky. Poisťovňa spresnila, že priemerná výška nemocenskej dávky bola v prvom polroku 2024 viac ako 411 eur. „Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenského v roku 2024, maximálna denná výška nemocenského predstavuje sumu vyše 47 eur, čo je pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 462 eur,“ priblížila. Z údajov poisťovne tiež vyplýva, že najkratšiu dobu trvania jednej dočasnej PN-ky mali okresy Rožňava, Revúca a Banská Bystrica.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec určité povinnosti, ktorých dodržiavanie je kontrolované. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom. V prípade porušenia liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa uložiť sankcie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zneužívanie PN a kontrola nezamestnaných
Od začiatku roka zaznamenávajú úrady práce vo všetkých okresoch Slovenska rastúci počet maródujúcich nezamestnaných. Podľa úradov to vyvolala najmä novela zákona o zamestnanosti, ktorá od januára sprísnila podmienky vedenia v evidencii. Miera práceneschopnosti však niekde rastie aj s počtom voľných pracovných miest, ktoré nezamestnaní ľudia nechcú prijať. Predstavitelia úradov práce sa zhodujú, že práve sprísnený režim evidencie a nechuť pracovať pre obec je hlavným dôvodom nárastu chorobnosti, zväčša špekulatívnej. Jeden spôsob úniku ponúka takzvaná ochranná lehota. Trvá najviac 42 kalendárnych dní od ukončenia zamestnania. Keď počas nej nezamestnaný zostane dočasne PN, má nárok na nemocenskú dávku zo Sociálnej poisťovne (SP). Zneužívanie PN uľahčuje i chýbajúca dôsledná kontrola dodržiavania liečebného režimu a spôsobilosti pracovať, a teda opodstatnenosti péeniek.
Doplnkové poistenie práceneschopnosti
Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť.
4 spôsob vyplácania - Pn-ky.........
tags: #vyplacanie #pn #v #zilinskom #kraji