Dôchodky a sociálne zabezpečenie v čase vojny a kríz

V priebehu roku 2025 boli prijaté viaceré zmeny zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Zákon č. 150/2025 Z. z. upravuje okrem iného vytváranie Národných obranných síl, prípravu a použitie vojakov v zálohe, činnosť Žandárskeho zboru a brannú povinnosť.

Hlavným cieľom navrhovanej právnej úpravy je navýšenie počtov vojakov v zálohe, a to nielen o mladých ľudí, ale aj o špecialistov a odborníkov z civilného prostredia. Tvorcovia zákona počítajú s tým, že zvýšenie motivačného príspevku zatraktívni vstup do záloh, čím by sa mohol zvýšiť záujem o vstup do záloh zo strany zamestnancov najmä s nižším príjmom. Vstup do záloh je podmienený splnením určitých podmienok, a to najmä zdravotných a fyzických.

Vytváraním nových druhov záloh je zároveň potrebné vytvoriť novú štruktúru v rámci Ozbrojených síl Slovenskej republiky tak, aby mohli zabezpečovať nábor, výcvik, evidenciu, plánovanie výcviku a použitia záloh pri plnení úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom tento proces bude mať za následok len postupný nárast tvorby záloh. Neočakáva sa, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky budú v prvých piatich rokoch pripravené plnohodnotne pokrývať záujem o vstup do záloh, pričom ani samotné personálne kapacity a infraštruktúra Ozbrojených síl Slovenskej republiky neumožňuje hromadné prijímanie a výcvik záloh.

Mimo obdobia vojny a vojnového stavu budú vojaci operačných záloh a vojaci pohotovostných záloh plniť úlohy ozbrojených síl najmä pri riešení mimoriadnych udalostí, akými sú napríklad živelné pohromy, priemyselné havárie, teroristické útoky alebo hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky.

Registrovaní občania a vojaci v zálohe, ktorí pred zaradením do operačných záloh, pohotovostných záloh alebo branných záloh nevykonali niektorú z foriem vojenskej služby, vykonajú v prvom roku svojho zaradenia primárny vojenský výcvik v rámci určeného času pravidelného cvičenia alebo výcviku branných záloh. V nasledujúcich rokoch svojho zaradenia v operačných zálohách alebo pohotovostných zálohách potom absolvujú ďalší zdokonaľovací výcvik, odborný výcvik, odborný kurz alebo špecializačný kurz.

Motivačný príspevok za účasť na pravidelnom cvičení operačných záloh a pohotovostných záloh a výcviku branných záloh sa prejaví pozitívne zvýšením príjmu domácností vojakov operačných záloh, vojakov pohotovostných záloh a vojakov branných záloh. Ostatné náležitosti vojakov v zálohe budú mať tiež pozitívny sociálny vplyv na príjmy domácností týchto vojakov.

Dohodu o zaradení do pohotovostných záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru s registrovaným občanom alebo s vojakom v zálohe v deň nástupu na pravidelné cvičenie v kalendárnom roku, v ktorom má byť zaradený do pohotovostných záloh. Vypovedanie dohody o zaradení do operačných záloh a dohody o zaradení do pohotovostných záloh sa oznamuje doručením písomnej výpovede. Výpovedná lehota dohody o zaradení do operačných záloh a dohody o zaradení do pohotovostných záloh je 30 kalendárnych dní. Výpovedná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola doručená písomná výpoveď. Zákon č. 150/2025 Z. z. upravuje aj zánik uvedených dohôd.

Sociálne zabezpečenie vojakov

Na výsluhový dôchodok majú nárok policajti, vojaci a hasiči. Výkon sociálneho zabezpečenia vojakov riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a preberá na seba zodpovednosť za výkon zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Ten sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov. Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5% z tejto vypočítanej sumy.

Medzi obdobím 26. roku až 30. roku služby sa zvyšuje výsluhový dôchodok o 2% za každý rok, medzi 31. rokom až 35. rokom sa zvyšuje o 3% za každý rok. Od 36. roku služby sa dôchodok zvyšuje o 1% za každý rok. Je to teda výrazne iný systém, ako dôchodkový systém, ktorý má na starosti Sociálna poisťovňa. Nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby. Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody. Tie dosahujú 36,2%. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počíta s dotáciou vyše 57 miliónov eur.

Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný, a pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok. Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden a to ten, ktorý je vyšší. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.

Súdne spory a zmeny legislatívy

Sociálna poisťovňa bude mať zrejme ďalšie nečakané výdavky, ktoré sa môžu vyšplhať až do miliónov eur. Starobných dôchodkov sa totiž od nej domáhajú bývalí vojaci z povolania a policajti, ktorí pracovali v náročných a rizikových profesiách. Hoci expríslušníci týchto zložiek dnes poberajú výsluhové dôchodky z osobitného účtu ministerstva vnútra, pred jeho zriadením za nich zamestnávatelia poistenie odvádzali do všeobecného penzijného systému. Do uvedených termínov boli teda títo žiadatelia poistení ako bežní občania. Peniaze odvedené do prvého priebežného piliera sa im však vo výške výsluhových dôchodkov nezohľadnili. Sociálna poisťovňa nároky bývalých príslušníkov, ktorí počas služby patrili do rizikovej kategórie I. a II., zatiaľ uznať nechce. Súdne spory, ktoré voči nej jednotlivo vedú, však pravidelne prehráva.

Ako tvrdí podplukovník vo výslužbe Milan Kolen, Sociálna poisťovňa donedávna výsluhových dôchodcov, ktorí ju požiadali o starobnú penzijnú dávku za nezohľadnené obdobie, zavádzala. „Na žiadosti o priznanie starobného dôchodku dostávali zamietavé rozhodnutia. Mnohí vyslúžilci sa podľa neho s týmito rozhodnutiami zmierili. Tí žiadatelia, ktorí sa rozhodli o nepriznaný dôchodok zabojovať súdnou cestou, sú však od roku 2011 úspešní. „Len v posledných mesiacoch Najvyšší súd prinajmenšom v 40 rozsudkoch, ktoré sú verejne dostupné, rozhodol v ich prospech,“ píše Kolen.

Sociálna poisťovňa je v reakciách zdržanlivá. Odvoláva sa na stále platnú legislatívu, podľa ktorej tieto dôchodky nie je povinná priznať. Prezident Asociácie policajtov vo výslužbe Eduard Pokorný odhaduje, že by mohlo ísť približne o takmer tisícku výsluhových dôchodcov. „Súdilo sa ich zhruba 40 a všetci vyhrali súdy. Bola to diskriminácia. Na tento problém sme začali upozorňovať už asi pred dvoma rokmi,“ vraví. Ministerstvo práce chystá pre vyriešenie celej situácie zmenu zákonov.

Bývalí policajti a vojaci sa môžu tešiť na niekoľko stoviek eur, ktorými si prilepšia k dôchodku. V pobočke Sociálnej poisťovne by sa mali hlásiť tí, ktorí po priznaní výsluhového dôchodku odišli zo služby a pracovali aj v civile. Šéf poisťovne Dušan Muňko (Smer-SD) o tom rozhodol pre množiace sa rozsudky Najvyššieho súdu, podľa ktorých bolo nepriznávanie starobnej penzie v týchto prípadoch protiústavné. Podľa Pokorného sa zmena dotkne približne tisícky ľudí, ktorí dostanú v priemere 200-eurový dôchodok. Policajti a vojaci neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, ale do osobitných fondov, z ktorých potom dostávajú výsluhový dôchodok. Poisťovňa preto pre priznanie ďalšej penzie podľa zákona o sociálnom poistení požadovala najmenej 15 rokov platenia starobného poistenia. Najvyšší súd rozhodnutie odôvodnil článkom ústavy, podľa ktorého majú občania nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Trinásty dôchodok

S účinnosťou od 1. januára 2026 dochádza v poskytovaní trinásteho dôchodku k zásadnej zmene. Podľa nového prechodného ustanovenia zákona o sociálnom poistení sa v rokoch 2026 až 2028 zachováva suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku z roku 2024. Zároveň sa pre roky 2026 až 2028 zrušila povinnosť Sociálnej poisťovne zverejňovať na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy príslušných dôchodkových dávok na účely určenia sumy 13. dôchodku. V tejto súvislosti pripomíname, že v roku 2024 došlo k zásadným zmenám v poskytovaní 13. dôchodku. Trinásty dôchodok sa zaviedol ako nová dôchodková dávka (predtým bol štátnou sociálnou dávkou). Od 1. júla 2024 platí, že nárok na 13. dôchodok má poberateľ starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku, ak má nárok na výplatu dôchodku v novembri kalendárneho roka.

Najnižšia suma trinásteho dôchodku je podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 300 eur. To znamená, že ak bude priemerná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma trinásteho dôchodku bude vo výške 300 eur. V prípade súbehu nárokov na dva alebo viaceré trináste dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení alebo pri súbehu nárokov na dva alebo viaceré trináste dôchodky podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa vyplatí len jeden trinásty dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Na účely určenia sumy trinásteho dôchodku sa neprihliada na ďalšie dôchodkové príjmy (napríklad na dôchodok vyplácaný zo starobného dôchodkového sporenia).

Na základe ďalšej zmeny zákona o sociálnom poistení z novembra 2024 platí, že tým poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku, ktorých suma dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len „čiastkový dôchodok“), určí Sociálna poisťovňa sumu trinásteho dôchodku osobitným spôsobom. Poberateľovi čiastkového dôchodku sa suma trinásteho dôchodku určí ako súčin sumy trinásteho dôchodku (t. j. sumy 667,30 eura) a koeficientu, ktorý sa určí ako podiel počtu rokov dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a čísla 10. V prípade, ak napríklad poberateľ čiastkového dôchodku získal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky dôchodkové poistenie (ďalej len „poistenie získané na Slovensku“) v dĺžke jedného roka, suma jeho 13. dôchodku bude 66,80 eura. Plnú sumu trinásteho dôchodku budú môcť dosiahnuť len tí poberatelia čiastkového dôchodku, ktorí získali poistenie na Slovensku v rozsahu najmenej 10 rokov. V prípade, ak takýto dôchodca odpracoval na Slovensku najmenej 10 rokov, získa plnú sumu trinásteho dôchodku, t. j. 667,30 eura.

Naďalej platí, že ak poberateľovi čiastkového dôchodku vypláca tento dôchodok Sociálna poisťovňa v súbehu s dôchodkom od iného platiteľa dôchodku v Slovenskej republike, vyplatí trinásty dôchodok tento platiteľ dôchodku. Písomné rozhodnutie o určení sumy trinásteho dôchodku dostanú podľa zákona o sociálnom poistení len tí poberatelia čiastkového dôchodku, ktorých suma trinásteho dôchodku bude nižšia ako 667,30 eura.

Financie a investície v čase vojny

Dejiny bohatstva sú dejinami ľudstva. Je veľmi poučné sa pozrieť na to, ako sme bohatstvo budovali a ako strácali v priebehu druhej polovice 20. storočia, ako karty miešala najskôr vojna a potom represívne režimy a vlády. V nasledujúcich dvoch tabuľkách si môžete prečítať, ako sa darilo výnosom v štátoch po vojne.

Kým v prvej sledujeme krajiny na strane víťazov, v druhej tabuľke sú tie na strane porazených. V prvej tabuľke figurujú krajiny, ktoré počas vojny neboli zničené, ani okupované, neprekonali hyperinflačnú epizódu (hyperinflácia je extrémny prípad inflácie, vyjadrenej štvor- a viacciferným číslom, viac ako 1 000 percent) a nezažili občiansku vojnu. Druhá tabuľka sleduje porazené štáty. Neprekvapí, že čísla jednoznačne dokazujú, že vo vojne sa peniaze oplatí mať na strane víťazov, najmä ak ide o politicky stabilné krajiny bez hyperinflácie.

Tabuľka č. 1: Výnosy v % po inflácii (víťazné krajiny)

Tabuľka č. 2: Výnosy v % po inflácii (porazené krajiny)

Výnos očistený od inflácie počas uplynulých 100 rokov (vrátane dvoch vojen) v porazených krajinách (ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko) bol 4,2 percenta v akciách. Dlhopisy prerobili 0,3 percenta. Výsledky porazených štátov s realitou súvisia len rámcovo. Dôvodom bolo aj to, že niektoré akciové trhy vlády zatvorili, alebo diktovali podmienky ich fungovania nasilu. Medzi krajiny, ktorých akciové trhy sa museli kvôli zmene režimu úplne, alebo čiastočne zatvoriť, patria napríklad Československo, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, či Fínsko.

Kým pred vojnami bolo relatívne jasné, do čoho investovať, počas a po nich sa svet postavil na hlavu. Istoty v podobe zlata či nehnuteľností viac neplatili a ľudia sa museli prispôsobiť novým poriadkom. Prvým problémom v prípade zlata bolo nájsť dopyt, kupcov bolo pramálo. Čierny trh predstavoval priveľké riziko - nielen že vás mohli okradnúť, ale aj zabiť. Ešte väčším problémom však bola cena - keďže nebolo možné zlato predávať za jeho predvojnové ceny, museli ste ho predávať s veľkou zľavou. Ak by ste zlato nepotrebovali predávať, možno by ste ho nemali kam uložiť. Banky viac neboli bezpečné, v niektorých krajinách vlády prehľadávali depozitné sejfy a zlato vyvlastňovali. Najbezpečnejšie bolo uschovať zlato niekde, kde ste ho našli len vy.

Rovnako na tom bol aj trh s nehnuteľnosťami. Ak vás počas vojny či po nej označili za nepriateľa štátu, komunisti či nacisti vám mohli majetok úplne jednoducho zhabať a často nestačil ani pád režimu, aby ste ho získali naspäť. Nehnuteľnosť sa oplatilo vlastniť primárne pre pozemok, na ktorom bola postavená. Aj keď krajina prešla devastáciou, pozemok zostal. Dôležité bolo, aby vaša nehnuteľnosť nebola v sovietskej zóne.

Rýchla (a veľmi teoretická) odpoveď je, že samozrejme áno. Aj cez vojnu sú spôsoby, ako zbohatnúť - jedným z nich je napríklad využitie hyperinflácie vo váš prospech - napríklad prostredníctvom hypotéky. Samozrejme, skutočnosť je trocha iná. Zobrať si hypotéku počas vojnového stavu nie je také jednoduché, často to môže byť priam nemožné. Ak sa to však dá, funguje to veľmi jednoducho - peniaze vplyvom vysokej inflácie rýchlo strácajú hodnotu. Váš dlh sa tak znižuje. Ak by ste napríklad dlžili nominálne 100 000 €, ale množstvo peňazí v obehu by sa zdvojnásobilo, reálna hodnota vášho dlhu by bola len 50 000 €. Hyperinflácia takto môže váš dlh splatiť veľmi rýchlo.

Zaujíma vás, kedy trhy klesali? Prekvapivo, nie vždy pri negatívnych udalostiach. Najčastejšie klesali vtedy, keď nové správy o vojne boli horšie, ako tie predošlé. Vo vojnových a povojnových časoch ešte viac ako inokedy, totiž fungovala psychológia. Tak isto fungujeme aj dnes - dôležitejšie, ako to, či je dnešná správa zlá je to, či je to horšie, alebo lepšie ako včera. Ak je to horšie ako včera, a zajtra to bude horšie, ako dnes, v nejakom momente sa aj tí rozumnejší zľaknú a spravia zlé finančné rozhodnutie. Akciový trh, rovnako ako dav, býva omylný pri náhlych udalostiach. Niekedy ich ovplyvňuje konvenčná múdrosť alebo prílišné emócie. Na akciovom trhu neexistujú nemenné pravdy.

Najhoršia investícia do akcií bola štýlom „vyberiem si jednotlivé akcie“, čiže na štýl stock-pickingu. Osobne dúfam že tieto vedomosti nebudeme už nikdy potrebovať. Na druhej strane, okrem skúsenosti z čias kríz nám 20. storočie prinieslo aj ďalšie ponaučenia. História akciového trhu vždy a všade varuje, že žiadne podnikanie nie je večné. Existovali akcie, ktoré boli v 20. rokoch 20. storočia „blue chips“ (tzv. najkvalitnejšie spoločnosti tej doby) a nikdy sa nedostali z hospodárskej krízy. Indexové fondy a ich obsah sa pravidelne obnovujú a je to úplne prirodzené.

Zaujímavé dáta prináša napríklad štúdia od autorov Robert Wiggins, Tim Ruefli, ktorá obsahovala databázu 6 722 spoločností zo 40 odvetví povojnovej éry. Triedili spoločnosti s výnosmi trvajúcimi 10 alebo viac rokov v porovnaní s odvetvím, v ktorom pôsobili. Na základe dát zistili, že neexistuje žiadne jedno bezpečné odvetvie, ktoré by chránilo investora pred rizikom. Taktiež zistili, že iba 5 percent spoločností dosiahlo periódu skvelých výsledkov v období 10 alebo viac rokov. Zároveň len 1 percento spoločností dosiahlo konkurenčnú výhodu doby 20 rokov. Iba 3 spoločnosti dosiahli 50 rokov. Ďalším poučením môže byť aj fakt, že deflácia pomáha akciovým investorom. V rokoch 1930 - 1940 by ste na americkom akciovom trhu mali nonálne mínusové zhodnotenie. Keďže však bola v tom čase deflácia, v čistom reálnom zhodnotení bol výnos 1,9 percenta ročne. Z pohľadu komodít a investovania sme sa pozreli na zlato a nehnuteľnosti. V Európe počas druhej svetovej vojny bolo zlato najlepším aktívom na ukrytie, zachovanie bohatstva a udržanie určitej likvidity. Akcie, pozemky a nehnuteľnosti boli dobré na diverzifikáciu vášho majetku. Ich vlastnenie si však vyžadovalo dlhý časový horizont. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že staré finančné príslovie Daj všetky svoje vajíčka do jedného košíka a potom ho ochraňuj, je jednoznačný nezmysel.

Poistenie proti vojne

Niečo ako poistenie proti vojne v slovenských podmienkach neexistuje. Odborníci sa zhodujú, že ani vo svete nie sú podobné produkty bežné. Otázky krytia vojnových škôd vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu. Za viac ako mesiac bojov totiž okrem strát na životoch vzniklo aj množstvo materiálnych škôd. Inak povedané, akákoľvek škoda spôsobená vojnou, inváziou, vzburou, revolúciou, povstaním a štrajkmi poisťovne jednoducho nepreplatia. Dôvodom je hlavne udržateľnosť a samotný princíp poistenia. „Typ rizika, akým je poistenie majetku v čase vojnového konfliktu je však ťažko uchopiteľný. Vojnový stav dokáže spôsobiť na malom území majetkové škody veľkého rozsahu, z čoho vyplýva, že je štandardne nepoistiteľný a je vylúčený zo zaisťovacích zmlúv,“ vysvetľuje Š. Fajnor. V prípade poisťovacích produktov, ktoré by kryli aj následky vojny, by si musela poisťovňa nájsť zaisťovňu, ktorá by bola ochotná jej podobné produkty kryť. Zaisťovňa je totiž niečo ako poisťovňa poisťovní, ktorá im sčasti finančne kryje chrbát.

Podľa finančného analytika z OVB Allfinanz Slovensko treba pri problematike krytia vojnových škôd rozlišovať, o akú poistku ide. „Pri neživotnom poistení sa vo všetkých poisťovniach na vojnu a s ňou súvisiace udalosti uplatňuje výluka. Riaditeľ divízie neživotného poistenia z Finportalu ale poznamenal, že poisťovňa môže v ojedinelých prípadoch, ak ide o „veľmi významného klienta“, urobiť výnimku a časť zo škody na poistenom majetku klientovi nahradiť.

Iná situácia môže nastať pri životných poistkách. M. Búlik hovorí, že vojnu síce majú vo výlukách pri poistnom plnení zadefinovanú všetky poisťovne, ale sú medzi nimi odlišnosti. Rozhodujúce sú dohodnuté podmienky v zmluve. „Napríklad MetLife má v predaji poistky, ktoré v prípade vojnového konfliktu zo životného poistenia vylúčia len profesionálnych vojakov. Poisťovňa by dokonca hradila plnenie pozostalým aj v prípade Ukrajinca, ktorý má u nej poistku a musel by sa vrátiť bojovať na ochranu krajiny,“ hovorí analytik. Ďalšími poisťovňami, ktoré sú v rámci vojny a životného poistenia netypické, sú Kooperativa či Youplus. Napríklad prvá z nich hovorí o výlukách pri životnom poistení len pri priamych a nepriamych účastníkoch vojny. Medzi priamych patria vojaci, mobilizovaní občania či dobrovoľníci zapojení do vojny. M. Búlik vysvetľuje, že Kooperativa by tak napríklad v prípade strát na životoch civilistov poistné plnenie hradila ich príbuzným. „Ani poisťovňa Youplus si neuplatňuje výluku vojny paušálne na všetko.

Odborníci sa zhodujú, že pri bežných poistných udalostiach, akými sú napríklad menšie nehody vozidiel, by vojnová situácia nemala predstavovať problém. Rozhodujúcim faktorom napríklad je, či sa odohrala v oblasti, kde sa aktívne bojuje. Musí však prebehnúť štandardný proces dokazovania a predkladania povinných dokumentov. Podľa Š. Fajnora je tiež otázne, ako aktuálne fungujú vnútorné procesy poisťovní a nakoľko sú klienti schopní dodať všetky požadované podklady ako napríklad fotky či správu o nehode. Ľudia ich ale budú môcť nahlasovať aj potom, ako sa boje na Ukrajine skončia. Aj v tomto prípade ale bude ich riešenie závisieť od mnohých faktorov. „Dnes nie je zrejmé, aké bude politické a legislatívne usporiadanie krajiny a voči komu si bude v konečnom dôsledku klient svoje požiadavky uplatňovať,“ vysvetľuje Š. Fajnor.

Problémy s poistením sa v súčasnosti riešia aj na území Slovenska. Pre obmedzené fungovanie poisťovní na Ukrajine a ich vozidlá bez poistky, ktoré by spôsobili škodu na slovenských cestách, ešte do konca marca platí verejný prísľub Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP). SKP túto lehotu už nebude predlžovať. Preto majiteľom vozidla s ukrajinskou poznávacou značkou odporúča, aby si pri nej dojednali takzvané hraničné poistenie. Jedná sa len o povinné zmluvné poistenie, ktoré má územnú platnosť v rámci Európskej únie. Pozor by si mali dávať aj cestovatelia. V slovenských podmienkach totiž neexistuje ani cestovné poistenie proti vojne. Poisťovacie domy s varovaním pred vojnou či terorizmom v krajine pracujú vo výlukách. Ak niekto napriek tomu vycestuje do nebezpečnej krajiny, škody spôsobené vojnou mu z cestovnej poistky nikto nepreplatí.

tags: #vyplacaju #sa #dochodky #v #pripade #vojny