Právne aspekty starostlivosti o maloleté dieťa po smrti oboch rodičov

Smrť oboch rodičov predstavuje pre maloleté dieťa mimoriadne ťažkú životnú situáciu. Slovenská legislatíva upravuje postupy a mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv a záujmov týchto detí. Cieľom je zabezpečiť im vhodné prostredie pre výchovu a vývoj, ako aj správu ich majetku.

Právny rámec starostlivosti o maloleté deti

Základným právnym predpisom, ktorý upravuje rodinné vzťahy na Slovensku, je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"). Tento zákon definuje práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom, ako aj spôsoby náhradnej starostlivosti v prípade, že rodičia nemôžu alebo nechcú svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti.

Dohovor o právach dieťaťa v čl. 7 ods. 1 uvádza, že „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a v čl. 18 ods. 2. Z tohto pohľadu je dôležité, aby súd pri rozhodovaní bral do úvahy najlepší záujem dieťaťa. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Rozhodovanie súdu po smrti rodičov

Ak zomrú obaja rodičia maloletého dieťaťa, súd začne konanie o určení poručníka a o náhradnej osobnej starostlivosti. V tomto konaní súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Pokiaľ žije už iba jeden rodič, dieťa by malo byť primárne zverené jemu. U tohto rodiča však musia byť splnené podmienky na to, aby bol objektívne spôsobilý na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa. S dieťaťom by mal mať vytvorený vzťah, mal by mať záujem o jeho výchovu, mal by byť schopný dieťa materiálne zabezpečiť a pod. Nie je pritom rozhodujúce to, že rodičia pred smrťou spolu nežili v jednej domácnosti.

Ak zomrie jeden z rodičov a druhý rodič je stále nažive, tento je povinný sa o dieťa postarať. Súd by otcovi dieťa do starostlivosti nezveril iba za predpokladu, že tento by o starostlivosť oň nejavil žiadny záujem, resp. nebol by schopný sa oň postarať. V takomto prípade súd uprednostňuje zverenie detí najbližším príbuzným, ak títo majú o to záujem, v opačnom prípade dieťa zverí do náhradnej osobnej starostlivosti.

Tým, že sa zmenili pomery (matka zomrela), je odôvodnená zmena rozhodnutia. Zákon síce výslovne neustanovuje povinnosť požiadať súd o zmenu, pretože Vy ste svoje práva nestratili, len sa upravil ich výkon, avšak je vhodnejšie vzhľadom na to, že vo veci konal súd, mať o zmene starostlivosti doklad. Preto sa odporúča podať na súde návrh na zmenu rozhodnutia, ktorým bolo dieťa zverené matke a odôvodniť ho zmenou pomerov.

Kolízny opatrovník

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Môže sa napríklad aj stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Postavenie účastníka konania oprávňuje kolízneho opatrovníka zúčastňovať sa na pojednávaniach a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje. Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice.

Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.

Náhradná osobná starostlivosť

V konaní o náhradnej osobnej starostlivosti súd skúma, kto z príbuzných alebo iných osôb má záujem a je schopný sa o dieťa postarať. Súd pritom berie ohľad na najlepší záujem dieťaťa. Všeobecne je však možné skonštatovať, že právna úprava je nastavená tak, že starostlivosť rodinných príbuzných je uprednostnená pred náhradnou osobnou starostlivosťou iných než príbuzných a tiež pred ústavnou starostlivosťou. To znamená, že ak existujú príbuzní, ktorí sú ochotní a schopní sa o dieťa postarať, súd im dieťa zverí do starostlivosti prednostne.

Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jeho starých rodičov umožňuje inštitút náhradnej osobnej starostlivosti zakotvený v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. Účelom náhradnej starostlivosti celkovo je nahradiť „osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (§ 44 ods. 1 ZR). Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy, ak sa rodičia maloletého dieťaťa nechcú, resp. nemôžu o svoje dieťa dočasne starať. Subjektívne príčiny takéhoto rozhodnutia môžu spočívať v alkoholizme, narkománii rodičov, v ich nezáujme o maloleté dieťa a v jeho zanedbávaní. Objektívnymi príčinami pre nariadenie dočasnej náhradnej osobnej starostlivosti sú dlhotrvajúca choroba rodičov, väzba jediného žijúceho rodiča, dlhodobý pobyt v zahraničí a pod. Náhradná starostlivosť „môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (§ 44 ods. 3 ZR).“

Podľa § 45 ods. 1 ZR „Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 ods. 2 ZR „Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.“ Starí rodičia, ktorým je maloleté dieťa zverené do ich osobnej starostlivosti, sú zároveň povinní „vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia (§ 45 ods. 4 ZR).“ Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok však môžu len v bežných veciach (§ 45 ods. 4 ZR).

Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti takisto nebráni jeho rodičom, ktorí sú stále jeho zákonnými zástupcami, stýkať sa s ich dieťaťom a vykonávať ostatné rodičovské práva a povinnosti, no „len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 6 ZR).“ Náhradná osobná starostlivosť tiež nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti voči maloletému (§ 45 ods. 7 ZR).

Právo starých rodičov na styk s dieťaťom

Novela zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. prináša výslovné uvedenie práva starých rodičov sa prostredníctvom súdu domáhať určenia styku starých rodičov s dieťaťom aj v prípade detí narodených mimo manželstva, resp. manželov, ktorí spolu nežijú.

Pôvodné ustanovenie § 36 ods. 1 zák. o rodine hovorilo: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.“

Novela zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. toto ustanovenie dopĺňa nasledovne: „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.“ Starí rodičia sú prirodzene blízkymi osobami dieťaťa, avšak súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne, t.j. takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v rodine.

Starí rodičia sa môžu so svojím návrhom na úpravu styku s dieťaťom obrátiť na príslušný súd a žiadať, aby im súd určil dni a čas, počas ktorých sú s dieťaťom oprávnení sa stretávať. Po úspešnom návrhu starých rodičov môže znieť rozhodnutie súdu takto: „Súd upravuje styk starých rodičov s maloletým dieťaťom tak, že starí rodičia sú oprávnení sa s maloletým stretávať každý druhý víkend v mesiaci v čase od 09.00 hod. v sobotu do 16.30 hod. v nedeľu a každý rok v čase od 27. decembra 09.00 hod. do 30. decembra 19.00 hod. Starí rodičia sú oprávnení v uvedené dni a hodiny prevziať maloleté dieťa pred bytom matky a povinní v určenom čase odovzdať dieťa matke pred jej bytom.“

Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z. k tomu uvádza: „Z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je každé jedno dieťa jedinečné. Potreba (možnosť) zohľadniť okolnosti každého prípadu je garantovaná pružnosťou a adaptabilitou pojmu záujem dieťaťa. Osobný kontext, situácia a potreba dieťaťa majú byť pri posudzovaní najlepšieho záujmu rozhodným kritériom. Výbor vo všeobecnom komentári prízvukuje, že pri posudzovaní najlepšieho záujmu sa má prihliadať najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dotknutého dieťaťa. Ide o charakteristiky ako vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, príslušnosť k menšinovej skupine, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, ako aj sociálny kontext, v ktorom dieťa žije. Do úvahy by mali byť brané okolnosti ako prítomnosť, či absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s biologickou alebo náhradnou rodinou, prostredie, v ktorom dieťa žije a pod. Z vyššie uvedených dôvodov návrh čl. 5 neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. Výpočet kritérií uvedený v písmenách čl. 5 v abecednom poradí neznamená prioritu niektorého z nich. Bude vždy na posúdení súdu, ktorý z nich v konkrétnom prípade preváži a ktorý súd vyhodnotí ako východiskový.“

Poručníctvo

Okrem zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd ustanoví aj poručníka. Poručník je osoba, ktorá zastupuje dieťa a spravuje jeho majetok. Poručníkom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba (napr. obec).

Práva a povinnosti poručníka

Poručník má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rozsiahle práva a povinnosti. Je povinný sa o dieťa starať, zabezpečovať jeho výchovu a vzdelávanie, spravovať jeho majetok a zastupovať ho v právnych úkonoch. Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu svedomito a v záujme dieťaťa.

Kontrola výkonu poručníctva

Na výkon poručníctva dohliada súd. Súd pravidelne kontroluje, či poručník riadne vykonáva svoje povinnosti a či spravuje majetok dieťaťa v súlade so zákonom.

Dedičské konanie

Po smrti rodičov dieťaťa prebehne dedičské konanie. Dedičské konanie sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.

Dedenie zo zákona

Ak zomrelý nezanechal závet, dedí sa zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú zostavené tak, aby prednostné dedičské právo mali dedičia v priamom (vertikálnom) rade - deti, vnuci. Dedenie v priamom rade má oproti dedeniu v druhom rade výhodu v podobe daňových úľav. Zákon o dani z príjmov hovorí, že ak dedič v prvom rade alebo niektorý z manželov predá nehnuteľnosť, ktorú zdedil, neplatí z nej daň z príjmu. Ak je to tak, potom Vaše deti v zmysle ust. Občianskeho zákonníka sú zákonnými dedičmi všetkého majetku Vášho partnera ako otca Vašich detí. Vy ako jeho partnerka a matka detí nie ste zákonným dedičom po partnerovi, lebo ste neboli manželia.

Pokiaľ Vaša dcéra chce zanechať všetok svoj majetok svojim deťom, nie je potrebné, aby spisovala závet. Pokiaľ neexistuje závet, dedí sa zo zákona. Jej dcéry sú v tzv. prvej dedičskej skupine, teda dedia ako prvé. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.“

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Často sa však stáva, že závet nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Stáva sa to i preto, že poručiteľ (osoba, ktorá závet spísala), nerešpektovala právo neopomenuteľných dedičov. To znamená, že do závetu nezahrnula osoby, ktoré z neho nemožno vynechať. Neopomenuteľní dedičia sú jeho deti a vnuci, ak už deti nežijú. Ak ich vynechá (a legálne ich nevydedí), je závet neplatný.

V závete môžete jednoznačne určiť, vlastníctvo k akým veciam (prípadne aj určiť, že predmetom závetu je nakladanie so všetkým majetkom poručiteľa) má na akú osobu prejsť. V opačnom prípade by sa prechod vlastníctva k Vášmu majetku alebo majetku Vášho priateľa v prípade smrti spravoval ustanoveniami o dedení zo zákona, kde sú v prvej skupine zákonnými dedičmi manžel a deti poručiteľa. Ak má Váš priateľ z predchádzajúcich vzťahov alebo s Vami deti, dedili by v prvej skupine len tie a Vy ako priateľka by ste nezdedili nič. Ak deti nemá, prichádzali by ste do úvahy ako dedička v druhej dedičskej skupine, avšak len za predpokladu, že ste s poručiteľom žili najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ak ste sa z tohto dôvodu aj starali o spoločnú domácnosť alebo ste bola odkázaná výživou na poručiteľa. V druhej dedičskej skupine sú ale aj poručiteľovi rodičia. Ak Váš priateľ nemá deti, v danom prípade nie je nijako limitovaný pri nakladaní s majetkom pre prípad smrti. Rovnako ani Vy. Z uvedeného dôvodu môžete zriadiť závet v ktorejkoľvek forme (vlastnou rukou, v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice - možno Vám odporučiť práve formu notárskej zápisnice, čím sa vyhnete prípadným chybám pri spisovaní závetu, ktoré by mohli spôsobiť jeho neplatnosť a rovnako závet spísaný formou notárskej zápisnice notár priamo zaeviduje do centrálneho notárskeho registra závetov) a môžete v ňom vymedziť, či sa týka všetkých vecí, ktoré budú tvoriť dedičstvo, alebo len niektorých (napr. Taktiež je dôležité uviesť, že nie je možné zriadiť spoločný závet, ale každý z Vás musí závet zriadiť samostatne, hoci by ste si v nich chceli prípadný majetok odkázať navzájom. V prípade, ak by jeden z Vás mal deti (či už zo súčasného alebo z predchádzajúcich vzťahov), musel by do závetu zahrnúť aj svoje deti - neopomenuteľných dedičov (za predpokladu, že neboli vydedení), keďže podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Tabuľka dedičských skupín

Dlhy poručiteľa

Veľmi nepríjemnou súčasťou dedičského konania môže byť dedenie dlhov. Bez ohľadu na to, čo zomrelý mal, či ide o dedenie hotovosti, bytu, peňazí z druhého piliera, auta alebo dlhov, všetok majetok ide do dedičského konania ako jeden celok. Preto sa vždy na začiatku zistí rozsah majetku a dlhov poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Dlhy sa po poručiteľovi dedia len do výšky hodnoty zdedeného majetku a taktiež existuje možnosť odmietnuť dedičstvo. Z uvedeného vyplýva, že za dlhy Vášho otca budú zodpovedať všetci dedičia až do výšky ceny nadobudnutého dedičstva a to spoločne s Vašou matkou.

Správa majetku maloletého dieťaťa

V prípade, ak maloleté dieťa zdedí majetok, je potrebné zabezpečiť jeho riadnu správu. Rodič, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, je povinný spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka.

Podľa § 33 ods. 1 ZR „Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka;“. O ustanovení majetkového opatrovníka rozhoduje súd ex offo, t. j. aj bez návrhu ak sa o ohrození záujmov dieťaťa dozvie zo svojej činnosti, ale aj z podnetu kohokoľvek. Majetkový opatrovník je osoba, ktorá vykonáva správu majetku dieťaťa pod dohľadom súdu v zásade do plnoletosti dieťaťa.

Môže sa ním stať len fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, teda aj určité morálne, charakterové vlastnosti. V krajom prípade to môže byť aj obec alebo iná právnická osoba. V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. Podanie návrhu na ustanovenie majetkového opatrovníka a rozhodnutie o jeho ustanovení však prichádza do úvahy až po prípadnej smrti Vašej dcéry, za predpokladu, že naozaj dôjde k reálnemu ohrozeniu majetku maloletých detí a preukáže sa, že pozostalý rodič nie je schopný (zavinene alebo nezavinene) tento majetok ochrániť a riadne s ním hospodáriť v záujme detí.

Druhou možnosťou je podať súdu podnet na obmedzenie rodičovských práv a povinností otca maloletých detí vo vzťahu k správe ich majetku. Podľa § 38 ods. 1 ZR „Súd obmedzí rodičovské práva a povinnosti, ak rodič riadne nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti, a to najmä ak sa nestará o maloleté dieťa alebo ak nezabezpečuje jeho výchovu.“ Prax však dospela k názoru, že uvedené ustanovenie nevystihuje všetky možné zanedbania rodičovských povinností, ku ktorým môže v živote dôjsť a ktoré by mohli mať za následok potrebu ich obmedzenia, a prikláňa sa k názoru, že ako dôvod obmedzenia rodičovských práv a povinností je treba chápať aj zanedbávanie, resp. nie riadny výkon aj napr. správy majetku dieťaťa a hospodárenia s ním. Z toho vyplýva, že súd aj bez návrhu (ale aj na návrh) môže rozhodnúť, že obmedzuje rodičov - v tomto prípade by šlo o jediného žijúceho rodiča - vo vzťahu k správe majetku dieťaťa, t. j. že tento rodič už ďalej nebude vykonávať správu majetku dieťaťa. Ostatné rodičovské práva a povinnosti (t. j. osobná starostlivosť a zastupovanie) by mu zostali zachované, takisto aj vyživovacia povinnosť.

Či už sa rozhodnete pre možnosť ustanovenia majetkového opatrovníka alebo pre podnet na obmedzenie rodičovských práv a povinností, výsledkom, v prípade úspechu, by bolo, že pozostalý rodič by nevykonával správu majetku detí, ale túto by vykonávala súdom určená osoba - opatrovník. Pre obidve možnosti ale platí, že reálne musí nastať situácia, kedy by bola riadna správa zdedeného majetku detí a riadne hospodárenie s ním skutočne ohrozené. Je potrebné ešte uviesť, teda aj ak rodič v plnom rozsahu spravuje majetok svojho maloletého dieťaťa a nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (§ 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“). Tu môže ísť napr. o prípad nakladania s nehnuteľnosťou - prípad kúpy, predaja, darovania. Ak by rodič v mene dieťaťa chcel takýto prevod uskutočniť, potrebuje na to schválenie súdu, inak je tento právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom.

Správca dedičstva

V zmysle § 175a a nals. Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení správca dedičstva je osoba, ktorá vystupuje v dedičskom konaní iba počas jeho trvania. Jeho úlohou je po dobu konania o dedičstve robiť úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva. Správcu dedičstva ustanovuje sám súd, a to v prípade, ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, a to aj bez návrhu. Rozsah úkonov, ktoré je správca dedičstva oprávnený počas dedičského konania robiť, je vymedzený takisto súdom.

Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo osôb blízkych poručiteľovi, ale môže ním byť aj notár, pokiaľ dedičstvo priamo neprejednáva. Za správcu možno ustanoviť samozrejme iba toho, kto s ustanovením súhlasí. Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú správu o svojej činnosti a následne súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu, ktoré platil dedič, ktorý nadobudol dedičstvo (ak je dedičov viacero, platia tieto trovy pomerne). Z vyššie uvedeného navyše vyplýva, že funkcia správcu dedičstva je len funkciou dočasnou a je obmedzená na trvanie dedičského konania.

Striedavá starostlivosť ako možnosť?

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie.

Za splnenia horeuvedených podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom. Striedavá osobná starostlivosť rodičov na rozdiel od spoločnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy aj vtedy, ak aspoň jeden z rodičov má záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, ak súd vec vyhodnotí tak, že sú splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť, zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a súčasne určí, v akých intervaloch rodičia zabezpečujú starostlivosť o dieťa.

Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení do dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti. Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk. Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať.

Sociálna podpora a dávky

Existuje viacero typov sociálnej podpory, ktoré sú k dispozícii po smrti rodičov. Ak dieťaťu nevznikne nárok na sirotský dôchodok (alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo výška takého dôchodku po jednom rodičovi je nižšia ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa), potom nastupuje náhradné výživné od štátu. Sirotský dôchodok je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Je irelevantné, či boli rodičia dieťaťa zosobášení pre vznik nároku na sirotský dôchodok.

Osobitnou situáciou je podľa zákona o sociálnom poistení to, keď matka dieťaťa zomrie. Môže ísť napríklad o smrť v súvislosti s pôrodom. V tomto prípade je oprávnenou osobou (tzv. iný poistenec) aj otec dieťaťa.

Pokiaľ partner zomrel a Vy ste s deťmi ostali sama, Vaše deti v zmysle ust. Občianskeho zákonníka sú zákonnými dedičmi všetkého majetku Vášho partnera ako otca Vašich detí. Vy ako jeho partnerka a matka detí nie ste zákonným dedičom po partnerovi, lebo ste neboli manželia.

Peňažné nároky zamestnanca

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Pracovný pomer smrťou zamestnanca zaniká automaticky.

Živnostenské oprávnenie

Podľa § 57 ods. 1 živnostenského zákona: Živnostenské oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva. Prebehne dedičské konanie. Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) /t.j. manžel/manželka, deti a dedičia zo zákona, ak nie je takýchto osôb/. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve.

Dôchodky a poistenia

Ak rodič dostával materské, dávku v nezamestnanosti, invalidný dôchodok - dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Nárok na vdovský/vdovecký dôchodok má IBA pozostalý manžel/manželka. Ale upozorňujeme, že ho dostávate 2 roky po smrti zomrelého manžela, ak:

• sa staráte aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok alebo ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané
• ste invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %
• ste vychovala aspoň tri deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006)
• dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti (táto podmienka sa uplatňuje najskôr od 1. augusta 2006)

Nárok na tento typ dôchodku zaniká ihneď uzatvorením ďalšieho manželstva. Sirotský dôchodok je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Je irelevantné, či boli rodičia dieťaťa zosobášení pre vznik nároku na sirotský dôchodok.

Poistenie pre prípad smrti - kontaktujte poisťovňu, kde mal zomrelý uzatvorenú životnú poistku.

tags: #starostlivost #o #malolete #deti #po #smrti