Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľov na Slovensku. Slúži na realizáciu sociálnej politiky podniku v oblasti starostlivosti o zamestnancov a pre podnikateľa predstavuje dlhodobý záväzok voči jeho zamestnancom. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na sociálny fond (SF), jeho definíciu, tvorbu, použitie a súvisiace právne aspekty.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov. Zákon má objasniť túto problematiku pre zamestnávateľov, zamestnancov, ako aj pre odbornú verejnosť. Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Je definovaný ako fond, ktorý zamestnávateľ vytvára pre svojich zamestnancov na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Kto má povinnosť tvoriť sociálny fond?
Tvoriť sociálny fond je povinnosťou každého zamestnávateľa pôsobiaceho na území Slovenskej republiky bez ohľadu na svoju právnu formu a na počet zamestnancov. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To zahŕňa napríklad zamestnanca v služobnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, ale aj príspevkové a rozpočtové organizácie, občianske združenia atď. Povinnosť tvoriť sociálny fond majú všetci zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Podnikajúca fyzická osoba (FO) má povinnosť tvoriť sociálny fond rovnako ako podnikajúca právnická osoba (PO), ak zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pomere, t. j. ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Naopak, sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, ako sú spoločníci s. r. o. alebo osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti). Sociálny fond sa netvorí ani z odmeny konateľa s. r. o., ak však konateľ má pracovnú zmluvu a je zamestnancom spoločnosti, v tomto prípade sa odmeny konateľa zahŕňajú do základu a je povinnosťou tvoriť sociálny fond.
V akej výške sa tvorí sociálny fond?
Sociálny fond je tvorený tromi základnými typmi prídelov:
Povinný prídel: Základný prídel do fondu, ktorého výška je určená zákonom.
Ďalší prídel: Prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
Ďalšie zdroje: Dary, dotácie, príspevky a prídel z použiteľného zisku.
Povinný prídel do Sociálneho fondu
Povinný prídel predstavuje percentuálny podiel zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Minimálna výška povinného prídelu je 0,6 % zo základu. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel až do výšky 1 % zo základu. Ak nie sú splnené tieto podmienky, tvorí povinný prídel do fondu 0,6 % zo základu. Tvorba sociálneho fondu do výšky 1 % základu závisí len od splnenia daňových a odvodových povinností zamestnávateľa v predchádzajúcom roku a nie je potrebné, aby u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia.
Príklad: Podnikajúca fyzická osoba splnila v roku 2011 všetky podmienky, t. j. dosiahla zisk a splnila si aj všetky daňové a odvodové povinnosti. U podnikateľa nepôsobí odborová organizácia, t. j. nemá uzavretú kolektívnu zmluvu. Ak sa podnikateľ rozhodne, že bude v roku 2012 tvoriť SF povinným prídelom vo výške 1 % z úhrnu hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, môže tak postupovať. Zákon o sociálnom fonde pri povinnom prídele do SF nestanovuje, aby povinná tvorba SF až do výšky 1 % bola dohodnutá v kolektívnej zmluve. Možnosť zvýšeného prídelu pri povinnej tvorbe SF až do výšky 1 % z hrubých miezd má aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, ak splnil podmienky.
Ďalší prídel do Sociálneho fondu
Ďalší prídel môže byť tvorený:
vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú určité podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo základu.
Ďalší prídel podľa prvého bodu (kolektívna zmluva) a druhého bodu (doprava) sa navzájom vylučujú a nemožno ich kombinovať.
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Tento prídel sa tvorí najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok, ak zamestnanec spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Príklad: Ak sa tvorí SF v roku 2012, berie sa do úvahy nominálna mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2010. Podľa ŠÚ SR priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v roku 2010 bola 769 €, t. j. pre účely príspevku na dopravu zamestnanca sa bude v roku 2012 posudzovať suma 384,50 €. Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného).
Ďalšie zdroje fondu
Ďalšími zdrojmi fondu môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Zamestnávateľ, ktorý dosiahol zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi zo zisku; tým však nezaniká povinnosť tohto zamestnávateľa tvoriť sociálny fond z hrubých miezd zamestnancov. Je potrebné oddelene sledovať sociálny fond tvorený zo zisku účtovnej jednotky, a to za účelom preukázania jeho čerpania pre zamestnancov, ktoré je oslobodené od dane z príjmov ako podiel zo zisku vyplatený cez sociálny fond. Prídel do SF z použiteľného zisku je možné uskutočniť až po schválení ročnej účtovnej závierky spoločnosti a schválení rozdelenia zisku.
Základ pre výpočet prídelu do Sociálneho fondu
Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušné obdobie. V prípade ročného prídelu je základom súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. V prípade mesačného prídelu je základom súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru mzdy a platu.
Čo sa považuje za mzdu alebo plat pre účely SF?
Ak zamestnávateľ zamestnancov odmeňuje podľa Zákonníka práce, podľa ustanovenia § 118 ods. 2 sa za mzdu považuje peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemajú charakter mzdy.
Do základu sa nezahŕňajú ani odmeny za prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti).
Príklady zahrnutia/nezahrnutia plnení do základu SF:
13. a 14. plat: Zahrnutie týchto plnení do základu závisí od zdroja, z ktorého boli vyplatené.
Odmena pri životnom jubileu: Ak je poskytnutá zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu, nezahŕňa sa do základu.
Časový harmonogram tvorby a zúčtovania SF
Fond sa tvorí mesačne najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť do piatich dní po výplatnom termíne, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Potrebný špeciálny bankový účet?
Zamestnávateľ môže tvorbu a čerpanie sociálneho fondu viesť na osobitnom účte v banke alebo na bežnom bankovom účte, pričom sa analyticky sleduje účet sociálneho fondu. Zákon neukladá povinnosť viesť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte. Mnoho bánk však ponúka vedenie účtu sociálneho fondu bez poplatkov.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne používať samostatný bankový účet, je potrebné, aby sa na konci každého kalendárneho mesiaca, kedy sú zaúčtované všetky účtovné prípady týkajúce sa sociálneho fondu, zistilo, o akú sumu sa sociálny fond zvýšil alebo znížil. Tento rozdiel sa potom odvedie z bežného bankového účtu na účet sociálneho fondu - jednou sumou a len raz za mesiac. Jednoduchším riešením je nepoužívanie samostatného bankového účtu.
Ako je možné čerpať sociálny fond?
Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde. Spôsoby použitia sociálneho fondu sú závislé predovšetkým od toho, či je alebo nie je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva. Ak je uzatvorená kolektívna zmluva, prostriedky sa potom využívajú na účel v nej stanovený. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.
Vo všeobecnosti je možné príspevky zo sociálneho fondu poskytovať na:
stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi;
dopravu do zamestnania a späť (nejde o čerpanie ďalšieho prídelu do fondu, nemusia byť splnené žiadne podmienky);
rekreácie a služby (napr. masérske, kadernícke, kozmetické), ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily;
účasť na kultúrnych a športových podujatiach (zakúpenie permanentiek, úhrada výdavkov za vstupenky napr. do divadla, na plaváreň a pod.);
sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky;
doplnkové dôchodkové sporenie nad rámec zákonných príspevkov;
zdravotnú starostlivosť (napr. príspevky na úhradu výdavkov na preventívne prehliadky, na očkovanie a pod.);
ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov (napr. dary ku dňu matiek, vianočné kolekcie, balíčky deťom zamestnancov ku dňu detí, príspevok pri narodení dieťaťa, odmena k životnému výročiu zamestnanca).
Zdaňujú sa príspevky zo sociálneho fondu?
Zdaniteľné peňažné i nepeňažné príjmy z prostriedkov sociálneho fondu sa zdaňujú preddavkovo so sadzbou dane 19 %. Zákon o dani z príjmov však vymenúva tie, ktoré sú od dane oslobodené, resp. nie sú predmetom dane.
Ide napríklad o hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov, hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom (alebo jeho manželke a deťom). Od dane je oslobodený aj príspevok na stravovanie poskytnutý v nepeňažnej forme zo sociálneho fondu. Poskytnutý príspevok na stravovanie v peňažnej forme, aj keď je poskytnutý zo sociálneho fondu, je však zdaniteľným príjmom zamestnanca. Plnenia zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. Príjem zo sociálneho fondu sa započítava do hrubých príjmov zamestnanca aj na účely posúdenia nároku na daňový bonus. Keďže zdaňovanie je vykonávané preddavkovo, tieto príjmy sú súčasťou ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neuplatňuje. Ak podnik uhrádza faktúru napríklad za športové podujatie zo sociálneho fondu, nie je možné uplatniť si DPH na vstupe.
Zdravotné a sociálne odvody z príspevkov zo sociálneho fondu
Plnenia zo sociálneho fondu sú rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti, a to tak pre daňové účely, ako pre účely platenia odvodov do Sociálnej a zdravotných poisťovní. Od 1. 1. 2011 v rámci legislatívnych zmien, ktoré sa zamerali na zjednotenie daňových zákonov so zákonmi o sociálnom a zdravotnom poistení sa vymeriavacím základom na platenie sociálnych a zdravotných odvodov stal príjem zamestnanca zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti. Vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne a zdravotné poistenie pre zamestnancov a zamestnávateľov sa teda rozšíril o príjmy zdaňované podľa zákona o dani z príjmov, napr.:
odstupné a odchodné, plnenia poskytnuté po skončení pracovného pomeru, odmeny pri jubilejnom výročí;
náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť;
príspevok zo sociálneho fondu;
príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely;
iné nepeňažné benefity zamestnanca.
Za zamestnanca sa podľa zákona o sociálnom poistení nepovažuje osoba s nepeňažným príjmom z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti (napr. poskytnutie darčekov bývalým zamestnancom). Povinné poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, nie je možné uhradiť zo sociálneho fondu. Poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Účtovanie Sociálneho fondu
Pri účtovaní sociálneho fondu je potrebné dodržiavať zákon o účtovníctve a príslušné opatrenia Ministerstva financií SR. Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
V mzdových softvéroch je potrebné správne nastaviť mzdové zložky pre tvorbu sociálneho fondu. Pri vytváraní novej mzdovej zložky (napr. "Tvorba SOFO") je potrebné v mzdovom číselníku správne nastaviť vymeriavací základ, t.j. ktoré mzdové položky sa majú započítavať a ktoré odpočítavať.
tags: #vymeriavaci #zaklad #na #socialny #fond