Sociálny pracovník ako terapeut: Komplexný pohľad na profesiu a špecializáciu

Sociálna práca je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie a špecifické zručnosti. V rámci nej existujú rôzne profesie, medzi ktoré patria sociálny pracovník a sociálny terapeut. Hoci sa tieto dve pozície často zamieňajú, majú odlišné zameranie, kompetencie a požiadavky na vzdelanie.

Cieľom tohto článku je stručne zhrnúť základné informácie o psychoterapii ako samostatnej oblasti teórie a praxe, v ktorej sa utvára priestor pre uplatnenie aj sociálnych pracovníkov. Logicky usporiadame a sprehľadníme tieto informácie s ohľadom na aktuálnu situáciu v Slovenskej republike.

Sociálna práca a legislatíva na Slovensku

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom.

Kvalifikačné predpoklady pre sociálnu prácu

Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie v sociálnej práci. Kvalifikačné predpoklady sa líšia v závislosti od pozície:

• Sociálny pracovník: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
• Asistent sociálnej práce: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Sociálny pracovník: Vzdelanie, zručnosti a kompetencie

Sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je kvalifikovaný na poskytovanie komplexnej sociálnej práce. Ich vzdelanie im umožňuje vykonávať širokú škálu činností, vrátane:

• Odborné poradenstvo: Poskytovanie odborného poradenstva v oblasti dávok a príspevkov, náhradného výživného, dotácií na stravu a školské potreby, štátnych sociálnych dávok a poradenstvo občanom v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
• Rozhodovanie v správnom konaní: Získavanie a spracovávanie podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach, sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií. Vydávanie rozhodnutí v správnom konaní v prvom stupni, overovanie skutočností potrebných na posúdenie nároku na výplatu sociálnych dávok a vykonávanie kontrolnej činnosti hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok.
• Spolupráca s inštitúciami: Úzka spolupráca so zahraničnými inštitúciami vo veci rodinných dávok a príspevkov poskytovaných podľa koordinačných nariadení EÚ, so súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a verejnoprávnymi inštitúciami.
• Kontrolná činnosť: Sledovanie hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok, kontrola náležitostí dokladov nevyhnutných pre ich platnosť v rámci posudzovania štátnych dávok, vykonávanie kontrol poskytovaných služieb, vrátane kontrol priamo v teréne.
• Administratívne činnosti: Spracovávanie, resp. vybavovanie korešpondencie a jej evidencia, vedenie požadovanej prevádzkovej dokumentácie, agend, evidencie, štatistík a pod., zabezpečovanie, príprava a zostavovanie podkladov, vzorov a pod.

Rôznorodosť rolí sociálneho pracovníka

Pracovná náplň sociálneho pracovníka je veľmi rôznorodá a závisí od špecializácie, pracovného prostredia a cieľovej skupiny. Sociálny pracovník je odborník, ktorý sa na profesionálnej úrovni zaoberá pomocou a pomáhaním.

• Asistent sociálnej práce: Poskytuje informačné a poradenské služby na úrovni základného sociálneho poradenstva a vykonáva odborné činnosti, ktoré mu umožňuje príslušná legislatíva. Samostatne vykonáva sociálnu rehabilitáciu. Pod gesciou sociálneho pracovníka vyhľadáva, oslovuje a motivuje na spoluprácu klienta.
• Opatrovateľ alebo poskytovateľ sociálnych služieb: Pomáha klientom v ich bežnom živote pri zabezpečovaní dôležitých činností.
• Sprostredkovateľ služieb: Pomáha klientom získať kontakt s potrebnými sociálnymi zariadeniami, prípadne s inými zdrojmi pomoci.
• Učiteľ sociálnej adaptácie: Pomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy.
• Poradca alebo terapeut: Pomáha klientom získať vhľad na ich postoje, pocity, spôsoby konania so zámerom napomôcť ich osobnostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu správaniu.
• Prípadový manažér: Usiluje sa o zaistenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociálnych a zdravotných potrieb.
• Manažér pracovnej náplne v zariadení: Organizuje a plánuje prácu, načasovanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovania.

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov

Psychologická príprava sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre efektívny výkon ich povolania. Zahŕňa rôzne aspekty, ako:

• Sociálny pracovník ako osobnosť
• Sociálny pracovník ako odborník v interakcii s inými
• Sociálny pracovník ako psychoterapeut
• Sociálny pracovník ako pedagóg
• Sociálny pracovník ako manažér
• Sociálny pracovník ako vedec

Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými by mal byť teda aj sociálno-psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.

Sociálny pracovník ako psychoterapeut a poradca

Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. Patrí sem:

• Poskytovanie rád v akejkoľvek oblasti, ktorej sa sociálny či psychologický problém týka.
• Poskytovanie informácií v oblasti sociálnej, právnej, pracovnej a pod. na zorientovanie klienta v danej problematickej oblasti.
• Usmerňovanie správania za účelom získania možných sociálnych výhod zo strany rôznych organizácií, nadácií, bánk a pod.
• Učenie s cieľom získať novú kvalifikáciu, nové vedomosti, zručnosti za účelom znovuzaradenia sa do spoločnosti a získania nového zamestnania.
• Zmena systému práce klienta.
• Poradenstvo, ktorého podstata spočíva vo vysvetlení problému, postihnutia jeho jadra, vysvetlenia úlohy klienta pri riešení daného problému a v spoločnom hľadaní samotného riešenia problému.

Sociálny pracovník ako pedagóg

Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.

Sociálny terapeut: Špecializácia a terapeutické prístupy

Zatiaľ čo sociálny pracovník sa zameriava na poskytovanie sociálnej pomoci a poradenstva, sociálny terapeut sa špecializuje na poskytovanie terapeutickej intervencie jednotlivcom, rodinám a skupinám s cieľom zlepšiť ich psychické zdravie a sociálne fungovanie.

Vzdelanie a špecializácia

Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore sociálna práca. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať na sociálnu terapiu. Toto ďalšie vzdelanie môže zahŕňať:

• Špecializačné vzdelávacie programy: Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
• Psychoterapeutický výcvik: Absolvovanie komplexného psychoterapeutického výcviku v uznávanom terapeutickom smere (napr. kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia).
• Supervízia: Pravidelná supervízia s skúseným psychoterapeutom, aby sa zabezpečila kvalita poskytovanej terapie a etické štandardy.

Terapeutické prístupy: Sociálni terapeuti využívajú rôzne terapeutické prístupy a techniky, aby pomohli klientom riešiť ich problémy.

Sociálna terapia a intervencia v sociálnej práci

Sociálna terapia je činnosť zameraná na obnovenie, ozdravenie, zmiernenie alebo zlepšenie určitého sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza. Jej cieľom je odstránenie porušenej rovnováhy medzi klientom a prostredím. Je to metóda sociálno-výchovného pôsobenia na klienta s cieľom dosiahnuť nápravu pomerov v jeho osobnom živote. Najčastejšie sa realizuje prostredníctvom konkrétnej formy sociálnej pomoci. Mobilizuje individuálne zdroje klienta, zdroje v jeho okolí a vytvára nové možnosti pre klienta. Najčastejšie sa používa pri práci so skupinou ako metóda práce u abstinujúcich alkoholikov, pri liečbe drogových závislostí, patologického hráčstva, pri práci s dlhodobo nezamestnanými osobami, s osobami so zdravotným postihnutím.

Typy sociálnej terapie podľa prístupu:

1. Rodinná terapia: Zameraná na zlepšenie väzieb v rodine.
2. Realitná terapia: Orientuje sa na klienta s problematickým správaním.
3. Kognitívno-behaviorálna terapia: Využíva sa pri závislostiach.
4. Naratívna terapia: Terapia umožňuje klientovi vyrozprávať sa z problémov.

Techniky sociálnej terapie:

• Terapeutický rozhovor
• Terapeutické skupiny
• Behaviorálna terapia
• Rozbor problémovej situácie
• Naratívna terapia
• Systematická terapia
• Realitná terapia

Etapy sociálnej terapie:

1. Sociálne diagnostikovanie - zisťovanie príčin, na základe ktorých vznikol sociálny problém, zámerným rozhovorom (životná história klienta). Sociálny problém hodnotíme na základe rozhovoru, pozorovaním klienta v prostredí, posudkom a správou odborníkov - zmapovanie potenciálu klienta.
2. Plán sociálnej terapie - týka sa dvoch stránok:
   1. vonkajšej - všetky objektívne prekážky v živote jednotlivca alebo skupiny,
   2. vnútornej - nedostatok síl prekonať prekážku alebo sa jej prispôsobiť.
3. Sociálna terapia - je založená na interakcii klienta a sociálneho pracovníka, základom je osobný kontakt, spôsob komunikácie ale aj prostredie, je to konkrétna práca s rodinou, klientom. Rozhovor - cieľom je:
   • informovať klienta o sociálnej situácii a možnostiach nápravy,
   • informovať klienta o následkoch neprimeraného postoja a spôsoboch,
   • poukazovať na zlepšenie sociálnej situácie a znovu hovoriť o tých, ktorých sklamal.
4. Vyriešenie problému, zmiernenie konfliktov medzi klientom a spoločnosťou, ukončená pre nezáujem klienta, smrť.

Niektorí klienti si vyžadujú sledovanie po dobu tzv. adaptácie na novú sociálnu situáciu, môže nastať tzv. kritické obdobie, zlyhanie klienta, preto sociálny pracovník udržuje kontakt s klientom a povzbudzuje ho. Sledovanie klientov slúži tiež na overenie správnosti sociálnej diagnostiky a terapie a to po dobu, pokiaľ sa o nich vedie evidencia. Kedy ukončiť terapiu záleží väčšinou na sociálnom pracovníkovi.

Sociálna intervencia

Sociálna intervencia je plánovaný koordinovaný postup pri riešení problému. Je to celý súbor metodických postupov. Z pohľadu sociálnej práce ide o priame zasahovanie do spôsobov konania jednotlivcov, skupiny alebo komunity. Sociálna intervencia by nemala byť nikdy vnímaná ako obmedzujúca forma zasahovania sociálneho pracovníka do integrity jedinca, klient by sa nemal cítiť ako osoba, ktorá je úplne odkázaná na pomoc druhého.

Rozlišujeme:

1. Sociálnu, bežnú intervenciu: Ktorá je určená k prípadu, kde je možné postupné, pokojné riešenie.
2. Krízovú intervenciu: Ktorá si vyžaduje sociálneho pracovníka, ktorý je vzdelaný a prakticky obratný, keďže sa uskutočňuje v nepredvídateľných situáciách. Používa sa, ak môže dôjsť k ohrozeniu jedinca.

Vzťah medzi sociálnym pracovníkom a klientom

Sociálny pracovník je odborník - profesionál na profesionálnej úrovni, ktorý sa zaoberá pomocou a pomáhaním. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať sociálnu funkčnosť svojich klientov, prispieva k rozvoju potenciálu klientov a tak minimalizuje sociálne riziká. Spôsob, akým je uskutočnená interakcia (vzťah) medzi sociálnym pracovníkom a klientom má zásadný význam pre riešenie sociálneho problému klienta. Dôležité je, aby medzi oboma vznikol pozitívny profesionálny vzťah - pre dôveru klienta, ale aby boli zároveň dodržané určité hranice medzi oboma. Dôležité je taktiež, či sociálny pracovník svojho klienta riadi (direktívny prístup) alebo podporuje (nedirektívny prístup).

Vnútorné znaky partnerského vzťahu sú:

• zachovanie podstaty vzťahu (sociálny pracovník je usmerňujúci, pomáhajúci a klient pomoc očakáva a prijíma),
• rovnosť - partnerstvo (vedenie klienta k svojpomoci, rešpektovanie klienta ako jedinečnú osobnosť, komplexný prístup ku klientovi a rešpektovanie všetkých práv klienta).

Sociálny pracovník si klientov nevyberá, jeho úlohou je pomôcť každému, kto pomoc potrebuje.

Hranice medzi pomáhajúcim a klientom

Je dôležité, aby si sociálny pracovník zachoval hranice medzi sebou ako individualitou a klientom. Je nutné, aby vedel vysloviť výhrady voči neúmerným požiadavkám svojho klienta, čím zabráni zneužívaniu zo strany klienta. Voči manipulácii sa môže sociálny pracovník chrániť asertivitou a podpísanou dohodou.

• Nadmerná pomoc: Nadmernou pomocou zo strany sociálneho pracovníka porušujeme hranice a to tým, že sa snažíme robiť všetko za klienta.
• Obetovanie sa pre klientov: Sociálny pracovník sa správa ku klientovi ako k osobe neschopnej vlastnej autonómie, osobne závislej na starostlivosti sociálneho pracovníka.

Hlavným problémom porušovania hraníc je splývanie, keď sociálny pracovník začne problémy svojho klienta považovať za vlastné. Často to býva založené na súcite, a preto je dôležité rozlišovať medzi empatiou a súcitom. Pri empatii si dokážeme predstaviť, precítiť čo klient prežíva, ale zostávame sami sebou. Pri súcite sa s klientom stotožníme. Opačným problémom je nepriepustnosť hraníc, ktorý sa môže vyskytnúť u sociálneho pracovníka, no častejšie zo strany klienta. Prejavuje sa silným odstupom a chladným prístupom, ale v skutočnosti ide iba o snahu zakryť vlastnú citlivosť a zraniteľnosť.

Klinická sociálna práca

Klinická sociálna práca bola Federáciou klinických sociálnych pracovníkov (Clinical Social Work Federation, 1997) definovaná ako obstaranie alebo zabezpečenie služieb týkajúcich sa duševného zdravia, pre diagnostiku, liečbu a prevenciu duševných porúch, emocionálnych porúch a porúch správania u jednotlivcov, rodín a skupín. Ťažiskom klinickej sociálnej práce je poskytovať liečbu duševného (mentálneho) zdravia v sociálnych a resocializačných zariadeniach, na klinikách, ako aj v súkromnej praxi. Klinickí sociálni pracovníci/čky tak poskytujú služby zamerané na duševné zdravie pre jednotlivcov a rodiny.

Dnes sa už v každom zariadení sociálnych služieb sociálni pracovníci/čky stretávajú s klientom, u ktorého je diagnostikovaná skleróza multiplex, demencia, Alzheimerova choroba, schizofrénia, Parkinsonova choroba a iné psychické choroby, anebo ide o rôzne typy závislostí. V resocializácii je dôležitá tímová práca a samozrejme ďalšie vzdelávanie. Pri psychiatrických diagnózach je dôležitá spolupráca s ostatnými klinickými odborníkmi. Teoreticky je nutné vychádzať z eklektického prístupu. Metódy je potrebné vnímať ako veľmi individuálne - spoznať anamnézu, vytvoriť plán rozvoja s ostatnými zainteresovanými odborníkmi. Teda zvoliť prácu „na mieru“ s klientom.

tags: #socialny #pracovnik #ako #terapeiut