Sluchové postihnutie: Komplexný pohľad na definíciu, diagnostiku a možnosti kompenzácie

Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov a jeho porucha môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca, najmä ak sa objaví v detstve. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) radí sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia, hneď po mentálnom postihnutí.

Sluchové postihnutie je úplná alebo čiastočná strata sluchu a obmedzená možnosť vnímania sluchových podnetov. Toto postihnutie sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia jeho vzniku.

Na Slovensku je evidovaných 5 - 7 % populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na sluchové postihnutie u detí, od jeho definície a typov, cez diagnostiku a možnosti kompenzácie, až po komunikačné stratégie a špecifiká vo vzdelávaní.

Vymedzenie pojmu sluchové postihnutie a základné definície

Sluchové postihnutie je všeobecný termín, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy straty sluchu. Môže byť vrodené alebo získané počas života. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t.j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť. Patológia sluchových funkcií a sluchových porúch je oblasť, ktorá sa zaoberá príčinami, prejavmi a diagnostikou sluchových problémov.

Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie. Zriedkavo im sluchová schopnosť úplne chýba.

Typy sluchového postihnutia:

• Nedoslýchavosť: Ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom.
• Úplná hluchota: Prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom.

Väčšina sluchovo postihnutých má zvyšky sluchu. Aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne, aj keď načúvací prístroj zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, neodstraňuje úplne narušenie sluchu.

Stupne sluchových porúch podľa WHO

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila medzinárodnú škálu stupňov sluchových porúch, ktoré sa merajú v decibeloch (dB). Je to informácia o tom, aká veľká musí byť sila zvukového podnetu, aby vyvolala vnímanie zvukov vrátane reči.

Je však dôležité poznamenať, že stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem nej rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu.

Mýty a predstavy o sluchovom postihnutí

Nezainteresovaní ľudia si často o nepočujúcich myslia, že sú úplne hluchí a nič nepočujú. O nedoslýchavých je zase mienka, že s nimi treba hovoriť nahlas a zreteľne. Stretneme sa aj s názorom, že s človekom so sluchovým postihnutím už netreba „nič špeciálne podniknúť“, ak má načúvací aparát - že počuje a vníma normálne. To je však chybná predstava. Slúchadlo síce zlepšuje kvalitu aj kvantitu sluchového vnímania, ale neodstráni úplne narušenie sluchu.

Vplyv sluchového postihnutia na vývin dieťaťa

Hluchota patrí medzi najťažšie zmyslové poškodenia a má výrazné následky na psychiku človeka. Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie.

Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa môže mať závažné následky:

• Oneskorený vývin reči.
• Omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností.
• Narušené sociálne vzťahy a emocionálny vývin.

Slabo počujúce dieťa má výrazne obmedzené vnímanie sluchových podnetov z okolia, nepočuje ohlasy okolo seba, a tým nemá vytvorené podklady pre rozvoj reči. Dieťa získava menej informácií, jeho skúsenosti sú chudobnejšie, myslenie jednoduchšie, viazne chápanie abstraktných pojmov. Nedostatok komunikačných možností obmedzuje aj sociálny kontakt dieťaťa. Deti so sluchovým postihnutím majú menšiu slovnú zásobu, majú problémy pri nadviazaní kontaktov v prostredí počujúcich. Sebaovládanie nepočujúcich detí je nezrelé, afektívne prejavy sú bez zábran, časté sú emocionálne výbuchy.

Príčiny sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané. Štatistiky uvádzajú, že až 80% porúch sluchu je vrodených. Ak k poruche sluchu dôjde ešte pred narodením alebo v období raného detstva pred nástupom reči, ide vždy o veľmi ťažké postihnutie, ktoré je však kompenzovateľné.

Prenatálne príčiny (pred narodením):

• Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov (napr. Alportov syndróm, Pendredov syndróm, Usherov syndróm, Klippel-Feil syndróm). Väčšina progresívnych strát sluchu je zdedená.
• Choroby matky počas tehotenstva: Najmä v prvom trimestri, ako sú osýpky, čierny kašeľ, rubeola a diabetes.

Perinatálne príčiny (počas a krátko po pôrode):

• Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu.

Postnatálne príčiny (po narodení):

• Infekčné choroby: Napr. meningitída alebo mumps.
• Neurologické poruchy.
• Lieky: Niektoré lieky, ktoré sa dávajú deťom v čase, keď sú veľmi choré, môžu spôsobiť poruchu sluchu alebo ju zhoršiť.
• Hluk: Nadmerne hlasité zvuky v dospelosti môžu spôsobiť pomalé zhoršovanie sluchu.
• Zápaly ucha.

Typy porúch sluchu

Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:

1. Prevodová porucha sluchu: Príčina je v prevodovej časti sluchového aparátu, teda vo vonkajšom alebo strednom uchu. Problémy vo vonkajšom alebo strednom uchu bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.
2. Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poruchou v kochlei (slimáku) alebo sluchového nervu. Kochlea obsahuje jemné vláskové bunky, ktoré premieňajú zvuk na elektrické impulzy odovzdávané do sluchového nervu. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí.
3. Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
4. Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
5. Sluchová neuropatia: Porucha sluchu, kde síce kochlea nie je poškodená a prijíma zvuky v poriadku, avšak signál, ktorý z nej odchádza, je zmätočný, prípadne nie je v poriadku so sluchovým nervom. Lekári presne nevedia, čo spôsobuje sluchovú neuropatiu. Načúvacie prístroje väčšinou nepomáhajú ľuďom so sluchovou neuropatiou, pretože len zosilňujú zvuk, nie ho robia čistejším.
6. Centrálna porucha sluchu: Porucha, keď sa dieťa správa, ako keby bolo nepočujúce, napriek tomu, že jeho ucho funguje správne. Mozog má problém porozumieť, čo je zvuk, a nesprávne interpretuje signály, ktoré dostáva z ucha. Pri nej sa nepoužívajú načúvacie prístroje a kochleárne implantáty.
7. Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho. Niektoré deti sa s ňou narodia (genetická príčina), iní ju získajú počas života (choroba, zápal). Ľudia s jednostrannou poruchou sluchu počujú dobre vo väčšine situácií, pretože majú jedno ucho zdravé, ale môžu mať problémy rozumieť reči, keď je okolo nich veľa hluku.
8. Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje až k praktickej hluchote.
9. Kolísajúca porucha sluchu (fluktuujúca): Sluch sa mení, niekedy je lepší, inokedy horší. Spôsobovať ju môžu zápaly, ušný maz, ochorenia. U detí je fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu málo známa, klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu.
10. Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
11. Syndromatická porucha sluchu: Je taká porucha, ktorá prichádza ako súčasť nadradeného syndrómu, spoločne s inými poruchami alebo prejavmi (napr. Alportov syndróm, Pendredov syndróm, Usherov syndróm, Klippel-Feil syndróm).

Diagnostika sluchového postihnutia

Pre dieťa s poruchou sluchu je najdôležitejšia včasná diagnostika. Poruchu je potrebné zachytiť čo najskôr, najlepšie ešte v období pred nástupom reči - teda do troch rokov veku dieťaťa. Skorá diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia na vývin dieťaťa.

Rodičia by mali už pri najmenšom podozrení navštíviť odborného lekára - foniatra (audiológa), ktorý dnes dokáže poruchu sluchu diagnostikovať aj vo veľmi ranom štádiu vývinu dieťaťa. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram.

Veľkým varovným signálom pre rodiča je najmä skutočnosť, ak dieťa po období prirodzeného džavotania prestane ďalej komunikovať a reagovať na rečové podnety z okolia, alebo ak na rečové, zvukové podnety reaguje atypicky, alebo sa prestane rozvíjať jeho reč, dieťa nereaguje na svoje meno a pod.

Dieťa, ktoré má identifikovanú poruchu sluchu ešte pred nástupom reči, t.j. v tzv. prelingválnom veku, má najlepšie vyhliadky na odbornú pomoc a následné osvojenie si hovoreného jazyka a komunikácie. Prvá liečebná intervencia by mala ideálne nastať už v období okolo 6. mesiaca života. Tri roky sú už hranica, kedy je dieťa schopné naučiť sa ešte plnohodnotne komunikovať. Čím skôr dôjde k sluchovej stimulácii dieťaťa, tým lepšie sú jeho vyhliadky.

Novorodenecký skríning sluchu

Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu. S cieľom čo najviac znížiť následky hluchoty na raný vývin detí sa zaviedol celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených alebo patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.

Metódy diagnostiky sluchu

Moderná diagnostika využíva širokú škálu metód a techník, ktoré umožňujú presné určenie sluchovej straty:

• Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukové podnety. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať.
• Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha.
• Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha a pozostáva z tympanometrie a vyšetrenia reflexu m.
• Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.

Kompenzačné pomôcky a metódy

Ak sa porucha sluchu nedá odstrániť liekmi alebo operáciou, na jej kompenzáciu sa používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.

Načúvacie prístroje

Sú to individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Majú zdroj energie z batérií a robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. Pri prevodovej poruche sluchu sa používajú aj stredoušné implantáty alebo implantáty kostného vedenia.

Načúvací prístroj je prvou kompenzačnou pomôckou, ktorú sluchovo postihnutý dostáva zo zdravotnej poisťovne na základe lekárskeho odporúčania foniatra. Dieťa má v prípade potreby nárok na jeden prístroj na každé ucho. Problémom načúvacích prístrojov je, že zosilňujú všetky zvuky okolia, čo môže byť v hlučnom prostredí nepríjemné.

Kochleárny implantát (KI)

Je neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. Je vhodný pre nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku, a pre nepočujúce deti, ktoré ho získali v prelingválnom období. Nevýhodou je, že ide o operatívny zákrok a príjemca musí byť vhodný z medicínskeho aj psychologického hľadiska. Kochleárny implantát má tie isté nedostatky ako bežný načúvací prístroj.

Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti a skladá sa z prijímača-stimulátora a zväzku elektród, ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.

Pri rozhodovaní o KI sa zohľadňujú nasledovné faktory:

• Etiológia (príčina) poruchy sluchu.
• Vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu.
• Vznik a trvanie poruchy sluchu.
• Stupeň poruchy sluchu.
• Anatomické podmienky.
• Prostredie a motivácia (dieťaťa a rodiny).
• Spôsob komunikácie.
• Iná pridružená choroba alebo postihnutie.

Ďalšie pomôcky a prístupy

• Komunikačné a signalizačné pomôcky: Pomáhajú pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky (napr. FM systémy).
• Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči.
• Manuálne pomôcky: Prstová abeceda, fonematický manuálny systém (pomocné artikulačné znaky), ústno-ručný systém.

Formy komunikácie u sluchovo postihnutých

• Artikulovaná (orálna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie si orálnej reči je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia a kontroly vlastného prejavu.
• Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom je zrak. Podmienkou prijateľného porozumenia je vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Sluchovo postihnutý človek využíva odpozorovanie kiném (= pohyb úst pri artikulácii) a obmedzenú sluchovú percepciu. Oboje je psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce.
• Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky, preto ľahko dochádza k zámene. Odzeranie je možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte. Odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
• Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných polohami a pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné a otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú.

Špecifiká vo vzdelávaní detí so sluchovým postihnutím

Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich.

Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať:

• V špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety).
• V špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú).
• V každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky.

Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností. Väčšina žiakov má ťažkosti so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku. Nepočujúci žiak má právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.

Špecifické predmety

Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín:

1. skupina predmetov:

• Komunikačné zručnosti (KZ): Nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami, rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií.
• Individuálna logopedická intervencia (ILI): Podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania.
• Slovenský posunkový jazyk: Osvojenie základných pravidiel používania slovenského posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností.

2. skupina predmetov:

• Dramatická výchova: Vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického umenia.
• Rytmicko-pohybová výchova: Vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzikoterapie.
• Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia).
• Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať žiaci so sluchovým postihnutím zdravotnú TV (ZTV) - ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.

tags: #vymedzenie #pojmu #sluchove #postihnutie