V podnikateľskej praxi je síce najčastejšou obavou list od súdneho exekútora, no netreba zabúdať na skutočnosť, že o naše nezaplatené pohľadávky voči štátu, konkrétne voči daňovému či colnému úradu, obci alebo mestu, sa musia starať poverené štátne orgány a samosprávy. Nezaplatené dane voči daňovému úradu, colnému úradu či obci sú povinné vymáhať poverené orgány výlučne podľa presne stanoveného zákonného postupu. Neaplikuje sa tu známy Exekučný poriadok paušálne pri každom druhu daňového nedoplatku.
Tento príspevok má slúžiť ako prehľad informácií o daňovej exekúcii pre daňového dlžníka a zároveň ako podrobný sumár o daňovom exekučnom konaní pre pracovníkov daňových úradov a zamestnancov obecných úradov, na ktorých obce vznášajú požiadavku vymáhať nezaplatené dane z nehnuteľností, miestne poplatky za komunálne odpady či daň za ubytovanie. Stíhať platiť všetky peňažné záväzky je povinnosťou každého. Platenie prostriedkov do verejných rozpočtov (formou daní, odvodov či poistného) je pre každého, zvlášť pre podnikateľa, zásadnou a neopomenuteľnou povinnosťou.
Existuje celý mechanizmus systému vyrubovania povinných platieb, ich kontrolovania a napokon i vymáhania. Vymáhanie nastupuje v okamihu, kedy sme si nesplnili dobrovoľne to, čo nám ukladá daňový zákon. V prípade vzniku daňových nedoplatkov sa realizuje vymáhanie ich úhrady v rámci daňového exekučného konania.
Čo je daňové exekučné konanie?
Daňové exekučné konanie je konanie, v ktorom daňový úrad, colný úrad alebo obce a mestá ako správcovia daní z úradnej moci vymáhajú daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené ich rozhodnutiami, exekučné náklady a hotové výdavky. Daňové exekučné konanie je procesný postup určený zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 1. 3. 2004.
Vymáhanie daňových nedoplatkov v réžii vymenovaných orgánov verejnej moci prostredníctvom ich exekučných oddelení je prísne a striktne riadené pravidlami určenými v ZSDP (§ 73 ZSDP). Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, smie postupovať v daňovom exekučnom konaní výlučne podľa ZSDP a neuplatňuje pri vymáhaní daňových nedoplatkov Exekučný poriadok a ani Správny poriadok.
Odlišný režim platí pre obce a mestá. Pre obec znamená úsporu nákladov, keď pristúpi k vymáhaniu daňových nedoplatkov sama presne podľa ZSDP a nebude vymáhať nedoplatky na miestnych daniach a miestnych poplatkoch prostredníctvom exekútora. Kompetencia obce vymáhať špecifikované miestne dane a miestny poplatok procesným postupom podľa ZSDP je daná prostredníctvom § 102 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, pretože toto ustanovenie hovorí, že pokiaľ v zákone nie je ustanovené inak, na konanie sa vzťahuje tento všeobecný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.
Nadväzne prostredníctvom § 1a písm. a) ZSDP sa daňou rozumie daň podľa osobitných zákonov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.
Zákon o správnom konaní (Správny poriadok) ako právna norma, ktorá síce podobne ako ZSDP spoločne patria do širšieho odvetvia slovenského právneho poriadku - správneho práva, nemá oporu v právnej úprave na aplikovanie pri vymáhaní daňových nedoplatkov prostredníctvom daňového exekučného konania.
Daňová exekúcia vs. Daňové exekučné konanie
Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Nadväzne na Ústavou SR zakotvenú povinnosť orgánov verejnej moci konať len na základe zákona a v jeho medziach musí správca dane v rámci daňového exekučného konania zistiť, overiť a preveriť množstvo skutočností nevyhnutne potrebných pre zákonné vedenie daňového exekučného konania. Daňové exekučné konanie nie je to isté ako daňová exekúcia; daňová exekúcia je užším pojmom a zároveň je podriadená daňovému exekučnému konaniu.
Premlčanie daňovej pohľadávky
Pre istotu je hneď na začiatku potrebné pamätať aj na premlčanie práva na výber a vymáhanie daňovej pohľadávky v zmysle § 69 ZSDP. Ak správca dane vykoná úkon na výber daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roka, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
Ak správca dane tieto lehoty opomenul a vykonáva daňovú exekúciu, neznamená to, že ju musí obratom skončiť bez toho, aby vymohol daňový nedoplatok od daňového subjektu. V takomto prípade na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový dlžník môže odvolať (§ 69 ods. 4 ZSDP).
Súbeh exekúcií a prednosť daňovej pohľadávky
Na písomné alebo telefonické dožiadanie súdnemu exekútorovi, ako aj z odpovede daňového dlžníka alebo platiteľa mzdy daňovému dlžníkovi na výzvu je možné dozvedieť sa o prípadnom súbehu exekúcií. Čo sa týka exekúcií vedených súdnym exekútorom na nehnuteľný majetok daňového dlžníka, o tomto sa má možnosť dozvedieť správca dane z verejných registrov, konkrétne z Katastra nehnuteľností Slovenskej republiky, v prvotnom štádiu priamo z jeho internetovej podoby prístupnej na webovej stránke www.katasterportal.sk.
Prednosť daňovej pohľadávky správcu dane pred ostatnými nedoplatkami daňového subjektu je výhodou, na ktorú treba zvlášť u obce pamätať. Črtá sa tak rýchly a nenákladný spôsob vymoženia daňového nedoplatku od daňového dlžníka, preto nemá zvlášť obec čo váhať a treba sa pustiť do daňového exekučného konania.
Majetok vo vlastníctve tretích osôb a BSM
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Takouto treťou osobou môže byť napríklad vlastník kovoobrábacieho stroja, ktorý prenechal daňovému dlžníkovi toto zariadenie na dočasné užívanie. Rovnako je treťou osobou a zároveň osobou, ktorá je oprávnená domáhať sa vylúčenia majetku z daňovej exekúcie, napr. manžel daňového dlžníka, pokiaľ daňová exekúcia je vedená na majetok vo výlučnom vlastníctve druhého z manželov (napr. zdedený alebo darovaný osobný automobil druhého manžela, ktorý nie je daňovým dlžníkom).
Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Rozhodnutie o vylúčení majetku z daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe, ktorá si uplatnila na majetok svoje právo a zároveň na takýto majetok ZSDP nepripúšťa vykonanie exekúcie.
Majetok v BSM (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov) môže byť predmetom daňovej exekúcie. „Ohľadne darov obom manželom za trvania manželstva možno z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka vyvodiť, že veci nadobudnuté za trvania manželstva dedením alebo darom oboma manželmi nestávajú sa predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale podielového vlastníctva.“
„V prípade, kedy kúpna cena nehnuteľností bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť túto nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúcou z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí či nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak teda v danej veci účastníci ako manželia písomnou a registrovanou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov len jedných rodičov a výlučne len synovi, resp. dali rodičia peniaze obom synovi aj neveste, platí, že nadobudli syn a nevesta byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, lebo nič nebránilo tomu, aby uzavrel kúpnu zmluvu syn sám alebo jeho rodičia, ktorí mohli potom previesť byt do výlučného vlastníctva synovi darovaním.“ (rozsudok NS ČR č. k. 22 Cdo 1796/2000)
„Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzené rovnakými právami druhého. Nemôže preto jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou. Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa manželia môžu v trojročnej lehote na jeho vysporiadaní dohodnúť alebo môžu podať návrh na súd (§ 148 a nasl. Občianskeho zákonníka). Rovnako musí správca dane prihliadnuť aj na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom za trvania manželstva z dôvodov stanovených Občianskym zákonníkom (napr. v prípade, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť). I v takomto prípade na základe právoplatného rozsudku súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrú manželia dohodu o vysporiadaní BSM, na ktorú musí správca dane pri vymáhaní daňového nedoplatku prihliadať. Správca dane prihliadne k vysporiadaniu, ak k nemu došlo už pred vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. V takomto prípade manžel daňového dlžníka nebude účastníkom daňového exekučného konania.
Záložné práva a exekučné konanie
V rámci prípravy na daňovú exekúciu sa musí správca dane vysporiadať s prípadným zistením, že na majetok daňového dlžníka bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, t. j. v prospech záložného veriteľa. Ak na predmete daňovej exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov, správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom dane.
Nemožnosť obnovenia pôvodného stavu
Možnosť obnoviť stav a vzťahy k majetku do podoby, v akej boli pred daňovým exekučným konaním, nie je právne možná, a to práve z dôvodu zakotvenia tohto dôležitého právneho princípu v ZSDP. Nemožnosť obnovenia pôvodného stavu na úkor daňového dlžníka je takou vážnou skutočnosťou, že celý procesný postup pracovníkov oddelenia daňového exekučného konania v rámci daňového exekučného konania musí byť dôsledne pripravený, musí vychádzať z úplného zistenia všetkých zákonných predpokladov na vedenie daňového exekučného konania.
Pokiaľ by správca dane viedol daňové exekučné konanie a predovšetkým realizoval daňovú exekúciu protiprávne, t. j. v rozpore so ZSDP, vzniká daňovému dlžníkovi právo domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a/alebo nezákonným rozhodnutím správcu dane voči Ministerstvu financií SR v súlade a za splnenia zákonných podmienok stanovených v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.
Konkurz a reštrukturalizácia
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. V súvislosti s daňovým exekučným konaním správca dane musí vopred skúmať, okrem doposiaľ špecifikovaných podmienok pre začatie a vedenie daňového exekučného konania, či daňový dlžník nie je v konkurze alebo v reštrukturalizácii.
Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu stávajú splatnými. Konкурzný správca sa dokonca považuje za daňový subjekt. Preto od toho okamihu má či už daňový úrad, alebo obec komunikovať výlučne s týmto správcom namiesto osoby samotného daňového dlžníka.
Vyhlásenie konkurzu na majetok daňového dlžníka je účinné zverejnením v Obchodnom vestníku; zverejnením tejto informácie v Obchodnom vestníku je táto informácia účinná a záväzná i pre tretie osoby; viac informácií je účelné hľadať na internetovej stránke www.ovsr.sk. Podľa § 199 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa v prípade doručovania prostredníctvom Obchodného vestníka považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Ani obci ako správcovi miestnych daní daňového dlžníka v konkurze konkurzný súd nedoručí v listinnej podobe uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok daňového dlžníka!
Pre zmenu v správaní správcu dane je určujúce až vyhlásenie konkurzu na majetok daňového dlžníka, nepostačuje teda len začatie konkurzného konania (alebo reštrukturalizačného konania). Tieto lehoty sa nedajú predĺžiť a nedá sa ani odpustiť ich zmeškanie, preto musí byť správanie správcu dane u takýchto daňových subjektov zvlášť obozretné.
Exekučné náklady a hotové výdavky
Hotové výdavky správcu dane môžu spočívať napríklad v úhrade nájomného (napr. za priestory, v ktorých boli zložené hnuteľné veci odobraté daňovému dlžníkovi), odmeny uhradené znalcom (znalečné), ktorí vyhotovili znalecké posudky na určenie trhovej ceny hnuteľných vecí, ktoré sa majú odpredať za účelom uhradenia daňového nedoplatku, poistné zaplatené za účelom poistenia veci, ktorá je predmetom daňovej exekúcie a podobne. Ďalej v praxi bežne ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16,59 € a najviac 16 596,95 € v obidvoch prípadoch.
Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša správca dane. Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.
Nakladanie s vymoženými prostriedkami
V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie, poukazovať na osobitný exekučný účet. Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku, exekučných nákladov a hotových výdavkov, postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane.
Musíme si upratať aby sme mohli odísť 🤦♂️ Balenie a odloženie 4m pre pohodlnejšie odchod lanovkou.
Kľúčovými osobami v daňovom exekučnom konaní, a to už v samotnom štádiu jeho začatia, okrem samozrejme už vymenovaných správcov daní, sú daňoví dlžníci. Daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Práve táto splatná a neuhradená daň alebo jej časť je základom pre začatie daňového...