Zmeny navrhované v novom zákone o sociálnom poistení, ktorého cieľom je určovať sociálny status občanov, si vyžadujú podrobné preštudovanie. Návrh zákona, ktorý chce Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny presadiť tak, aby platil od januára 2004, je v pripomienkovom konaní.
Tento rozsiahly text má hlboký zásah do nášho života a ovplyvní nielen súčasných či budúcich poberateľov starobných dôchodkov. Zmeny sa dotknú aj poistného a poistných dávok nemocenského, invalidného, úrazového poistenia či poistenia v nezamestnanosti. Systém zásluhovosti, ktorý sa premieta do všetkých oblastí života, vyžaduje predvídať a myslieť na horšie časy.
Sociálne poistenie sa člení na:
- nemocenské poistenie
- dôchodkové poistenie (starobné a invalidné)
- úrazové poistenie
- poistenie v nezamestnanosti
Dôchodkové poistenie a civilná vojenská služba
Dôchodkové poistenie bude povinné pre zamestnancov, SZČO, vojakov základnej, mimoriadnej, prípravnej a civilnej vojenskej služby. Taktiež sa vzťahuje na osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa do 3 rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 6 rokov, prípadne mu takúto starostlivosť zabezpečia v domácom prostredí, a pre invalidných dôchodcov na účely starobného dôchodku.
Dobrovoľné poistenie (dôchodkové, v nezamestnanosti, úrazové, nemocenské či invalidné) si môže platiť každý občan po dovŕšení 16 rokov s trvalým pobytom v SR, povolením na trvalý alebo prechodný pobyt.
Nárok na nemocenské dávky však nebude mať vojak základnej, náhradnej, zdokonaľovacej, prípravnej, civilnej či mimoriadnej vojenskej služby. Nárok na nemocenské dávky by mal mať až po jej skončení (ak je stále chorý) alebo ak ochorie do 3 dní po jej skončení, ak medzitým nenastúpi do zamestnania.
Započítavanie doby civilnej služby do dôchodku
Podľa § 255 ods. 3 ZSP sa za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.
V období pred 1. januárom 2004 platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa „čo-to“ započítalo do výšky priznávaného dôchodku. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve.
Pre ilustráciu dopadu dĺžky poistenia na výšku dôchodku si predstavme dva scenáre pre rok 2019:
| Osoba | Hrubý príjem za rok | Počet mesiacov poistenia | Osobný mzdový bod |
|---|---|---|---|
| Pani Božena | 14 400 € | 12 | 1,0989 |
| Pani Bohumila (1 mesiac bez príjmu) | 13 200 € | 11 | 1,0074 |
Rozdiel v osobnom mzdovom bode je 0,0916, čo ukazuje, ako aj kratšie obdobie bez príjmu môže ovplyvniť budúci dôchodok.
Invalidný dôchodok a jeho podmienky
Invalidný dôchodok (ID) bude dostávať poistenec, ktorý je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho schopnosť pracovať klesla o vyše 33 % a bol predtým invalidne poistený. Táto podmienka sa nevzťahuje na invalidov po úraze. Inak sa budú posudzovať aj invalidi od narodenia.
Po nadobudnutí účinnosti nového zákona sa všetky invalidné dôchodky prekvalifikujú a čiastočné invalidné dôchodky sa zrušia. Invalidné dôchodky sa prestanú vyplácať aj občanom, u ktorých sa zistí, že ich miera poklesu pracovnej schopnosti je nižšia ako 33 %.
Výpočet invalidného dôchodku a práca
Výška invalidného dôchodku sa pri poklese pracovnej schopnosti od 33 do 66 % vypočíta tak, že priemerný osobný mzdový bod sa vynásobí súčtom rokov poistenia ku dňu získania nároku na ID a rokov, ktoré zostávajú do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnou dôchodkovou hodnotou a percentom poklesu pracovnej schopnosti.
Nový zákon ani invalidným dôchodcom nebude brániť v zárobkovej činnosti. Ak však bude pracovať invalidný dôchodca, ktorého pokles pracovnej činnosti je vyšší ako 66 %, zníži sa mu výška invalidného dôchodku o 34 %.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predpokladá, že prehodnotenie miery invalidity alebo invalidity všeobecne umožní do dvoch rokov výrazne znížiť odvodovú sadzbu na invalidné poistenie z navrhovaných 8 % aspoň o 2 až 3 percentá. Nárok na invalidný dôchodok nevznikne, ak PN alebo invalidita vznikla v dôsledku úmyselného trestného činu.
Poberatelia invalidného dôchodku a osobný mzdový bod
V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. prehodnoteného od 1. januára 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie, rovná 60 % z 1211 €, čo je suma 726,60 € (priemerná mzda zistená za rok 2021). Osobný mzdový bod je v takomto prípade 726,60 € / 1211 € = 0,6.
Pre poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. prehodnoteného od 1. januára 2004, sa vymeriavací základ rovná 40 % z 1211 €, čo je suma 484,40 €. Osobný mzdový bod je v takomto prípade 484,40 € / 1211 € = 0,4.
Súdne prípady a posudzovanie dôchodkov
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v súvislosti so starobným dôchodkom. Navrhovateľ, ktorý bol vojakom z povolania, žiadal o priznanie starobného dôchodku.
Z odôvodnenia vyplýva, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ako vojak z povolania získal 3 804 dní, t. j. 10 rokov a 154 dní. Vzhľadom na to, že v službe I. kategórie funkcií získal iba 10 rokov a 154 dní, nárok na starobný dôchodok vznikne až dovŕšením 62 rokov veku.
Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia odporkyne a zistil, že navrhovateľ žiadosťou z 22. mája 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Na základe údajov z Vojenského archívu - Centrálnej registratúry Trnava navrhovateľ vykonal od 3. augusta 1970 do 31. júla 1972 základnú vojenskú službu ako žiak Vojenskej strednej školy vo Vyššom delostreleckom učilišti Martin (v I. kategórii) a od 1. augusta 1972 do 31. decembra 1980 bol zamestnaný ako vojak z povolania v I. kategórii bez vylúčiteľných dôb.
K odvolacím námietkam navrhovateľa týkajúcim sa nezapočítania výkonu vojenskej služby a zníženia dôchodkového veku krajský súd uviedol, že vzhľadom na získané obdobie 10 rokov a 154 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií nárok na zníženie dôchodkového veku žiadateľovi nevznikol. Výpočet zníženia dôchodkového veku navrhovaný navrhovateľom nebol v súlade s platným právnym predpisom.