Starnutie obyvateľstva je fenoménom, ktorý zásadne ovplyvňuje štruktúru a fungovanie celej spoločnosti. Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí demografickým zmenám, ktoré so sebou prinášajú nielen výzvy, ale aj nové príležitosti. Jednou z odpovedí na tento vývoj je koncept aktívneho starnutia, ktorý zdôrazňuje potrebu podporovať starších ľudí v oblasti zdravia, vzdelávania, spoločenskej participácie a bezpečnosti. Cieľom nie je len predĺženie života, ale najmä zlepšenie jeho kvality aj v pokročilom veku.
Starnutie obyvateľstva predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Slovensko nie je výnimkou - podľa údajov Štatistického úradu SR počet obyvateľov vo veku 65+ neustále rastie. V reakcii na túto skutočnosť sa v súčasnosti čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií. Svetová zdravotnícka organizácia definuje aktívne starnutie ako proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí počas ich starnutia (WHO, 2022).
Aktívne starnutie na Slovensku predstavuje strategický prístup k starnutiu populácie, ktorý sa zameriava na podporu zdravia, participácie a bezpečnosti starších ľudí s cieľom zlepšiť ich kvalitu života. Mestský úrad v Nitre vypracoval Program aktívneho starnutia v Nitre na roky 2023 - 2030. Je strategickým dokumentom, ktorý si kladie za cieľ podporiť seniorov v aktívnom a dôstojnom živote, zlepšiť ich zdravie, sociálne väzby a celkovú kvalitu života.
Jednou z kľúčových oblastí aktívneho starnutia je celoživotné vzdelávanie. Seniori sa čoraz častejšie zapájajú do vzdelávacích kurzov, univerzít tretieho veku, či komunitných aktivít. Univerzity tretieho veku na Slovensku predstavujú významnú možnosť edukácie pre starších dospelých, ktoré umožňujú ich osobnostný rozvoj a integráciu do spoločenského života.
Na Slovensku funguje 17 univerzít tretieho veku, ktoré ponúkajú štúdium v rôznych oblastiach od jazykov po psychológiu. Okrem nich zohrávajú dôležitú úlohu aj osvetové strediská, ktoré na základe zákona o kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečujú výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity zamerané na rôzne cieľové skupiny vrátane seniorov. Tieto strediská organizujú prednášky, kurzy, tvorivé dielne, podujatia podporujúce občiansku angažovanosť a medzigeneračný dialóg. Takéto programy nielen rozvíjajú mentálnu kondíciu starších osôb, ale zároveň významne prispievajú k ich sociálnej inklúzii a kvalite života (Gracová, Selecký, 2017; Zákon č. 189/2015 Z. z.).
Vzdelávanie seniorov prináša prínosy nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť, keďže podporuje ich psychickú, fyzickú aj sociálnu pohodu (Duffková, Urban, Dubský, 2018). Obsah vzdelávania by mal byť flexibilný a reflektovať aktuálne spoločenské a prírodné zmeny (Krystoň, 2011). Úspešné vzdelávanie si vyžaduje poznanie potrieb starších dospelých, keďže ide o dobrovoľnú činnosť prispievajúcu ku kvalite života (Holczerová, Dvořáčková, 2014).
Záujmové vzdelávanie seniorov je súčasťou aktivít univerzít tretieho veku a predstavuje dôležitú formu neformálneho vzdelávania v staršom veku. Podľa Šeráka (2009) ide o rôzne aktivity, ktoré umožňujú jednotlivcom rozvíjať sa kreatívne vo voľnom čase, pričom zohľadňujú ich osobné záujmy. Záujmové vzdelávanie napomáha sebarealizácii, posilňuje pocit zmysluplnosti a subjektívnej spokojnosti (Kupcová, 2014).
Aktívne starnutie sa v posledných rokoch stáva dôležitou témou v kontexte demografických zmien na Slovensku. Starnutie populácie so sebou prináša výzvy, ale aj príležitosti, najmä ak sú seniori zapojení do spoločenského života a majú prístup k zmysluplným aktivitám. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré sa aktívne podieľajú na tvorbe a realizácii programov podporujúcich aktívny spôsob života starších ľudí.
Napríklad v Nitrianskom kraji zohrávajú významnú úlohu pri podpore aktívneho starnutia seniorov osvetové strediská (v Nitre, v Leviciach, v Topoľčanoch). Tieto inštitúcie organizujú rozmanité kultúrne, vzdelávacie a komunitné aktivity, ktoré majú za cieľ aktivizovať starších obyvateľov, podnecovať ich záujem o nové vedomosti a znižovať riziko sociálnej izolácie.
Krajské osvetové stredisko (KOS) v Nitre ponúka širokú škálu aktivít zameraných na rôzne oblasti kultúry a vzdelávania. Seniori sa môžu zapojiť do programov v oblastiach ako astronómia, slovo a divadlo, fotografia a film, folklór, hudba, spev, tanec, remeslá a výtvarné umenie. Regionálne osvetové stredisko (ROS) v Leviciach sa zameriava na organizáciu kultúrnych podujatí, festivalov, súťaží, tvorivých dielní a výstav. Tieto aktivity sú prístupné aj seniorom, ktorí sa tak môžu aktívne zapájať do komunitného života, rozvíjať svoje záujmy a nadväzovať nové sociálne kontakty (Roslevice.sk, 2025). Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch ponúka programy v oblastiach výtvarného umenia, fotografie, filmu, divadla, folklóru, hudby a spevu.
Aktívne starnutie predstavuje moderný a inkluzívny prístup k problematike starnutia, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého životného štýlu, celoživotného vzdelávania a spoločenskej angažovanosti starších ľudí. Príklady z praxe, ako sú programy univerzít tretieho veku či rôznorodé aktivity osvetových stredísk v Nitrianskom kraji, dokazujú, že aj v seniorskom veku možno žiť plnohodnotne, aktívne a zmysluplne. Tieto iniciatívy nielen prispievajú k osobnostnému rozvoju a psychickej pohode jednotlivcov, ale zároveň posilňujú solidaritu medzi generáciami a znižujú riziko sociálnej izolácie.
Vzdelávanie starších ľudí je prostriedkom, vďaka ktorému môžu seniori oddialiť starnutie. Napriek tomu, že edukácia v staršom veku je zložitejšia ako v mladšom, je aj v tomto veku prínosom. Dôležité je si uvedomiť, že vzdelanie je dobrovoľné a v staršom veku je dominantná logická pamäť. Edukatívne aktivity v tejto etape majú niekoľko funkcií. Edukácia neznamená len získavanie nových poznatkov, ale aj získavanie nových kontaktov, nadväzovanie nových priateľstiev a prekonávanie pocitu osamelosti. Vzdelávanie, získavanie nových informácií, nadobúdanie nových zručností rozvíja osobnosť človeka.
V rámci Európy a Slovenska rozoznávame niekoľko typov vzdelávacích programov a projektov. V zahraničí sú rozšírené popri riadnom štúdiu na univerzitách, rôzne druhy sezónnych vzdelávacích kurzov, rôzne programy. Rozšírené sú aj poznávacie zájazdy seniorov so vzdelávacím charakterom zamerané na históriu, prírodné krásy.
Univerzity tretieho veku (UTV) - ktorá je najznámejšou edukatívnou možnosťou pre starých ľudí. Prvá Univerzita tretieho veku bola založená v Toulouse vo Francúzsku v roku 1973 Pierom Vellasom. Myšlienka sa veľmi rýchlo rozšírila a v roku 1975 vznikla Medzinárodná asociácia Univerzít tretieho veku. Prvá Univerzita na Slovensku vznikla na Univerzite Komenského v Bratislave roku 1990. Dnes je na Slovensku z celkového počtu 920 tisíc dôchodcov zapojených do ďalšieho vzdelávania na UTV 6205 starších študentov. Seniori majú možnosť vybrať si vzdelávanie na 13 UTV a vzdelávacie cykly trvajú obvykle 4-6 semestrov na úrovni práce vysokej školy.
Spojenie "tretí vek" sa používa ako spoločný názov pre životné obdobie po 60. roku veku človeka. Termín vychádza z členenia ľudského obdobia na 3 životné etapy - detstvo a mladosť, dospelosť a staroba.
Okrem univerzít tretieho veku existujú aj Akadémie tretieho veku - ide o formu združovania seniorov, ktorých základná orientácia je vzdelávacia. Vzdelávacie cykly sú 1 a viacsemestrálne, ale i krátkodobé cykly k aktuálnym otázkam. Kluby dôchodcov vytvárajú priestor pre stretávanie sa seniorov, vyplnenie voľného času, na styk rovnako starých ľudí, ktorých spájajú spoločné záujmy. Seniorské centrá vytvárajú podmienky na využitie potenciálu v bežných podmienkach a v prospech spoločnosti, ďalej sprostredkovávajú vedomosti a zručnosti tým, ktorí to potrebujú.
Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (NPAS) sa venuje podpore vzdelávania seniorov, pričom identifikuje digitálnu gramotnosť ako oblasť, v ktorej má Slovensko výrazné rezervy, najmä u ľudí nad 75 rokov. Tento dokument stanovuje strategické ciele zamerané na legislatívnu podporu celoživotného vzdelávania, zvýšenie informovanosti seniorov o vzdelávacích možnostiach a rozvoj ich kompetencií s ohľadom na pracovný trh.
Hoci nie je problematika vzdelávania starších ľudí nová, vždy otvára nový priestor pre konštruktívnu diskusiu o tom, akým smerom sa uberať ďalej v edukácii seniorov. V povedomí širokej odbornej i laickej verejnosti sú azda najznámejšie univerzity tretieho veku, ktorých dlhoročná história a popularita sú zárukou ich ďalšej existencie a perspektívneho smerovania. Aké však majú možnosti edukácie starší ľudia, ktorí ostatné roky svojho života prežívajú v sociálnych zariadeniach, sa neraz stáva okrajovou otázkou. Azda nie je potrebné pripomínať, že stratou sebestačnosti, prípadne inštitucionalizáciou seniori naďalej zostávajú indivíduami s rôznorodými potrebami, záujmami a niekedy aj životnými ašpiráciami. Uspokojovanie potrieb staršieho človeka sa stáva jedným z predpokladov kvalitnejšieho života, i keď je sprevádzaný viacerými obmedzeniami (zdravotné, sociálne, ekonomické a i.) a problémami.
V tejto súvislosti sa venuje pozornosť edukácii seniorov v sociálnych zariadeniach (t. j. otázke inštitucionalizácie seniorskej edukácie) a hodnoteniu jej (predpokladaného) vplyvu na kvalitu života klientov. Ďalšou kľúčovou otázkou je profesionalizácia rezidenciálnej seniorskej edukácie. Odborné edukačné aktivity a všetky s nimi súvisiace činnosti by mali byť vykonávané na profesionálnom základe, nie intuitívne a sporadicky, čo nás núti uvažovať nad možnosťami ich odborného zabezpečovania. Práve tu nachádzame priestor pre uplatnenie (sociálnych) andragógov ako kvalifikovaných pracovníkov (nielen) pre oblasť edukácie starších ľudí.
Kvalita života sa stáva často traktovaným pojmom ostatnej doby. Je multidimenzionálnym pojmom, ktorý má viacero významových dimenzií, a to materiálnu (existenciálnu), psychologickú, kultúrno-antropologickú, morálnu, sociologickú, medicínsku, estetickú a i. Z uvedeného teda vyplýva, že na kvalitu života (nielen) seniorov možno nazerať optikou viacerých vied či vedných disciplín. Okrem pojmu kvalita života sa v odbornej literatúre môžeme stretnúť s ďalšími súvzťažnými, prípadne synonymne chápanými pojmami, ako napr. sociálna pohoda, pocit pohody, individuálny stav pohody, sociálny blahobyt, ľudský rozvoj, životná úroveň, šťastie, zdravie, bohatstvo, spokojnosť a i.
Faktom ale zostáva, že pohoda a spokojnosť v rôznych oblastiach života predstavujú spoločný menovateľ väčšiny definícií kvality života, a zároveň sú kľúčovými zložkami indikátorov individuálnej kvality života. „Kvalitu života je možno chápať ako rozdiel medzi očakávaním a tým, čo človek v skutočnosti v živote dosiahne. Čím menší je rozdiel, tým je vyššia kvalita života. Čím menej je človek schopný dosiahnuť svoje očakávania, tým horšia je kvalita jeho života.“ Samotnú kvalitu života je potrebné vždy skúmať a popisovať v konkrétnych historických, ekonomických, politických, teritoriálnych, ako aj filozofických, duchovných a sociokultúrnych podmienkach. Štandardné či dokonca nadštandardné saturovanie materiálnych potrieb človeka nemusí v zásade predurčovať jeho skutočnú kvalitu života. Je dôležité doceniť všetky stránky osobnosti, pretože kvalita života seniora nezávisí iba od toho, či má čo jesť, čo si obliecť a kde skloniť hlavu, ale tiež od toho, akým spôsobom napĺňa ďalšie roky svojho života, kde ich prežíva, s kým ich prežíva, ako kvalitne ich prežíva atď.
Je potrebné kvalitu života (seniorov) „hodnotiť z perspektívy rôznych väzieb, ktoré sú porovnateľné s hierarchiou potrieb človeka“. Existuje špecifická skupina faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu života človeka. K nim radia vek, pohlavie, rodinnú situáciu, polymorbiditu, dosiahnuté vzdelanie, hodnotový systém človeka, ekonomickú situáciu, kultúru a i.
Súčasné výskumy subjektívnej kvality života sa orientujú na tri kľúčové oblasti, a to 1/ celková spokojnosť so životom, 2/ spokojnosť s parciálnymi oblasťami života (rodina, práca, bývanie, sebarealizácia a pod.) a 3/ hľadanie najvýznamnejších faktorov, ktoré podmieňujú vznik subjektívneho pocitu kvalitného a zmysluplného života a hľadanie vzťahu medzi danými faktormi.
Predmetom záujmu sa stáva edukácia ako konkrétny profesijný nástroj (sociálneho) andragóga, pomocou ktorého možno ovplyvniť spokojnosť seniorov s vlastným životom, resp. kvalitu ich života.
Do problematiky funkčne zapadajú i zistenia, ktoré identifikovali faktory, ovplyvňujúce kvalitu života seniorov, žijúcich v rezidenciálnych podmienkach, medzi ktoré radia sebahodnotenie, funkčný potenciál v societe, akceptáciu zmenených životných podmienok, resp. adaptačno-adjustačný faktor spätý s pobytom v zariadení a efektívne spracovanie straty. Domnievame sa, že viaceré oblasti možno ovplyvňovať aj prostredníctvom cielenej seniorskej edukácie v sociálnych zariadeniach.
Kvalite života seniorov sa v ostatnej dobe venovalo mnoho autorov, ktorí ju približujú z viacerých zorných uhlov pohľadu (napr. psychologický, medicínsky, sociologický, ekonomický, edukačný atď.). Akiste možno hodnotiť tento prístup ako opodstatnený, keďže kvalitu prežívaného života v starobe ovplyvňuje mnoho indikátorov, či skôr faktorov. V prieskumoch sa sleduje práve vplyv edukácie na kvalitu života seniorov, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach.
Prvotné výsledky empirického bádania možno nájsť v dizertačnej práci, ktorá zisťovala, ako vplýva vytvorený program spolupráce detských domovov a zariadení pre seniorov na kvalitu života seniorov. Programy podobného druhu považujeme za isté nástroje medzigeneračného učenia, ktorých využitie v praxi je viacstranné, a to nielen vo vzťahu k deťom a seniorom, ale tiež k celej spoločnosti. O viacerých výhodách medzigeneračných programov pre všetky zainteresované strany sa bližšie zmieňujú, okrem iných, aj autori.
Zistilo sa, či vplýva kooperačný program na zvýšenie frekvencie pozitívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP 1 a zníženie frekvencie negatívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorských klientov sociálnych zariadení. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že spolupráca detí a seniorov z rezidenciálnych zariadení nezvýšila kvalitu života seniorov a ani frekvenciu pozitívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorov. Uvádzané výsledky výskumu mohli do značnej miery ovplyvniť aj externé netestované premenné, ako napr. adaptačná stratégia, životné ašpirácie a očakávania, spôsob inštitucionalizácie seniorov, osobnostné premenné, časový faktor a ďalšie. Pozitívom však je, že prostredníctvom aplikovaného kooperačného programu sa znížila frekvencia negatívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorov.
Účasť seniorov na spoločných stretnutiach rôznorodo trávených spolu s deťmi z inštitucionálnej starostlivosti, prípadne z priľahlých škôl, resp. školských zariadení, môže byť obohatením pre obidve zúčastnené strany. Seniorom sa tak naskytá príležitosť komunikovať s deťmi, hrať sa s nimi, čítať im, pomáhať im pri domácich úlohách, chodiť s nimi na prechádzky a ihriská, tráviť s nimi dni voľna, čiastočne sa o ne aj starať, odovzdávať im lásku, skúsenosti a porozumenie, ktoré deťom z detských domovov často chýbajú.
Prostredníctvom aktivít podobného charakteru je možné docieliť opätovné zmobilizovanie vnútorných síl starších ľudí, a najmä ich osobnostného potenciálu. Seniori by vďaka týmto stretnutiam získali nové sociálne roly a nadobudli pocit zodpovednosti, ako aj spoločenskej a individuálnej užitočnosti.
V marci 2013 bol na základe dostupného výberu uskutočnený prieskum v dvoch zariadeniach sociálnych služieb, resp. v zariadeniach pre seniorov, ktoré sú ich integrálnou súčasťou, v pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý klientom odovzdali a niektorým tiež pomohli vyplniť pracovníci zariadení, v ktorých sa prieskum uskutočňoval. Dotazník obsahoval pätnásť položiek, z ktorých prvých päť bolo zameraných na získanie základných údajov o respondentoch. Pre potreby predkladanej štúdie boli vyhodnotené vybrané položky dotazníka, ktorého návratnosť bola 100 %. Celkový počet respondentov bol 50, z toho bolo 36 žien (72 %) a 14 mužov (28 %).
Cieľom prieskumu bolo, okrem iného, zistiť, či majú v súčasnosti seniorskí klienti oslovených sociálnych zariadení potrebu ďalej sa vzdelávať a v čom vidia seniorskí klienti oslovených sociálnych zariadení význam vzdelávania vo vyššom veku pre samých seba. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že len 24 % všetkých respondentov má v súčasnosti potrebu ďalej sa vzdelávať, zatiaľ čo až 72 % všetkých respondentov túto potrebu vôbec nevykazuje. Seniori odôvodňovali svoj nezáujem o vzdelávanie (vysokým) vekom (11 respondentov), zdravotnými dôvodmi (4 respondenti), zabúdaním (1 respondent) a vôbec absenciou tejto potreby (1 respondent).
| Hodnotenie zdravotného stavu | Počet respondentov | Percentuálne zastúpenie |
|---|---|---|
| Výborný | 0 | 0% |
| Dobrý | 10 | 20% |
| Priemerný | 25 | 50% |
| Slabý | 15 | 30% |
| Veľmi slabý | 0 | 0% |
Celkový (ne)záujem, či skôr potreba starších ľudí v rezidenciálnej starostlivosti ďalej sa vzdelávať môže byť determinovaný/á viacerými faktormi, napr. okolnosťami, za ktorých boli seniori (dobrovoľne alebo nedobrovoľne) inštitucionalizovaní, dosiahnutým stupňom vzdelania, profesijnou a inými sociálnymi rolami, ktoré seniori v minulosti zastávali, prostredím, z ktorého do zariadenia prišli, životnými ašpiráciami, národnou mentalitou, samotnou osobnosťou, adaptačnou stratégiou ... a v neposlednom rade i zdravotným stavom seniorov.
Prostredníctvom štrnástej otázky v dotazníku sa zisťovalo, aký má význam vzdelávanie v starobe pre samotných klientov. Viaceré vedecké práce z problematiky geragogiky explicitne uvádzajú, v čom spočíva potenciál edukácie seniorov a pre seniorov. Žiaľ, i odborná verejnosť neraz polemizuje o tom, či, do akej miery a za akých podmienok je edukácia v starobe prínosná.
