Komplexná rehabilitácia vykĺbeného lakťa: od diagnostiky po plné zotavenie

Bolesť lakťa môže byť nepríjemným spoločníkom, ktorý obmedzuje bežné aktivity. Či už ide o následok úrazu, preťaženia alebo ochorenia, dôležité je porozumieť príčine a zvoliť správny prístup k liečbe a rehabilitácii. Tento článok sa zameriava na problematiku vykĺbeného lakťa, jeho liečbu a rehabilitačné cvičenia. Vykĺbenie lakťového kĺbu je časté zranenie, ku ktorému dochádza najmä pri páde na vystretú ruku. Tento úraz sa prejavuje silnou bolesťou, opuchom, obmedzením pohyblivosti a deformitou lakťa. Môže byť sprevádzaný ďalšími poraneniami, ako sú zlomeniny, poškodenie väzov, ciev alebo nervov. Liečba môže byť konzervatívna alebo chirurgická, podľa závažnosti vykĺbenia, a vykonávajú ju traumatológovia a ortopédi.

Anatómia lakťového kĺbu

Lakeť je komplexný kĺb, ktorý spája ramennú kosť (humerus) s dvoma kosťami predlaktia - lakťovou (ulna) a vretennou (radius). Kĺb je miesto spojenia dvoch alebo viacerých kostí, aby tak bol možný pohyb v končatine. Pohyb v lakti umožňujú vzájomné spojenia medzi týmito kosťami. V prípade lakťového kĺbu hovoríme o komplexnom a závesnom kĺbe, v ktorom sa prepájajú tri kosti: ramenná kosť (humerus), lakťová kosť (ulna) a vretenná kosť (radius). Ramenná kosť pripája rameno k lakťu a tvorí vrchnú časť závesného kĺbu. Dolná časť kĺbu je tvorená dvoma kosťami, vretennou a lakťovou. Kĺbové puzdro sa nachádza okolo lakťového kĺbu a je lubrikované kĺbnou tekutinou. Povrch každej kosti pokrýva chrupavka, ktorá chráni kosť pred opotrebením. Ďalej sú to svaly a väzy, ktoré samotný pohyb umožňujú a zabezpečujú jeho ohybnosť. Tieto svaly však okrem samotného pohybu v lakťovom kĺbe umožňujú aj pohyb ruky a prstov. Ohnutie a vystretie končatiny v lakti umožňuje spojenie kosti ramennej a lakťovej a súbežne sú pohyby aj medzi ramennou a vretennou kosťou. Spojenie medzi ramennou a vretennou kosťou a spojenie medzi vretennou a lakťovou kosťou napomáha v rotácii zápästia a je základom supinácie a pronácie (t.j. otáčanie ruky dlaňou nahor a nadol).

Vykĺbenie lakťa: príčiny a prejavy

Vykĺbenie lakťa nastáva, keď sa kosti tvoriace lakťový kĺb v dôsledku úrazu dostanú do chybnej pozície. Je to pomerne časté poranenie, najmä u detí. Typicky k nemu dochádza pri páde na ruku vystretú v lakti. U dospelých je najbežnejšou príčinou vykĺbenia lakťa pád. Nebezpečné je hlavne dopadnutie na ruky vystreté v lakti. V takom prípade je riziko násilného rozpojenia kostí z kĺbového spojenia. Vykĺbenie prakticky vždy vedie k poraneniu väzov a kĺbového puzdra. Približne v 40 % prípadov je vykĺbenie sprevádzané zlomeninami lakťovej alebo vretennej kosti predlaktia. Okrem toho môže v dôsledku vykĺbenia dôjsť k poraneniu nervov a ciev prechádzajúcich tejto oblasti. Zlomenina lakťa je častým zranením u detí. Predstavuje 5 až 7% zo všetkých detských zlomenín. Je to typický úraz detských ihrísk. Deti majú na rozdiel od dospelých vynikajúcu schopnosť hojenia.

Prejavy vykĺbeného lakťa:

• Náhle vzniknutá prudká bolesť.
• Opuch (edém) lakťa.
• Zmena normálneho tvaru kĺba, viditeľná deformita.
• Lakeť má výrazne obmedzenú pohyblivosť, jeho ohýbanie aj vystieranie sú v tejto situácii nemožné.
• Často nie je možná ani supinácia a pronácia ruky (otočenie ruky dlaňou hore a dole).
• Kĺb býva na dotyk veľmi citlivý.
• Zmena dĺžky - predĺženie alebo skrátenie postihnutej končatiny v porovnaní so zdravou končatinou.
• Nervovocievne poranenie - pri vykĺbení môže dôjsť k poraneniu niektorého z nervov ruky (nervus medianus, nervus radialis, nervus ulnaris), čo sa prejaví poruchou citlivosti a hybnosti v oblasti predlaktia a dlane. Spôsobí to mravčenie ruky a iné poruchy citlivosti na predlaktí a ruke.
• Poranenie ciev (arteria brachialis, arteria ulnaris, arteria radialis) sa prejaví stratou pulzu na periférii a vznikom akútnej končatinovej ischémie. V iných prípadoch sa môžu poškodiť krvné cievy, ktoré vyživujú hornú končatinu. To môže vyvolať extrémnu bolesť a spôsobiť nezvratné poškodenie ruky.
• Kompartmentový syndróm.

Typy vykĺbenia lakťa:

• Predná dislokácia: Toto je najbežnejší typ, pri ktorom sú kosti predlaktia (vretenná a lakťová) vytlačené dopredu zo svojej normálnej polohy.
• Zadná dislokácia: Pri tomto type sú kosti predlaktia zatlačené dozadu.
• Mediálna dislokácia: V tomto prípade je lakeť vykĺbený smerom k vnútornej strane ramena.
• Laterálna dislokácia: V tomto prípade je lakeť vykĺbený smerom von z ramena.

Diagnostika vykĺbeného lakťa

Stanovenie diagnózy väčšinou nebýva problémom. V priebehu vyšetrenia chirurg alebo ortopéd vyšetria hornú končatinu. Všímajú si pri tom bolestivosť, zmenu rozsahu pohybov a deformáciu kĺba. Diagnostika vykĺbenia lakťového kĺbu sa diagnostikuje na základe anamnézy úrazu, klinického vyšetrenia a zobrazovacích metód. Pri fyzikálnom vyšetrení je dôležité vyšetriť inerváciu a cievne zásobenie periférie. Prvou úlohou lekára je posúdiť prietok krvi a nervovú funkciu ruky, vylúčiť sprievodné zlomeniny a určiť, či je vykĺbenie "jednoduché" (iba väzy) alebo "zložité" (zlomenina-vykĺbenie). Pri jednoduchom vykĺbení bez sprievodnej zlomeniny je postačujúce röntgenové vyšetrenie. V prípade komplexných vykĺbení, pri ktorých dochádza k sprievodným zlomeninám, si vyžadujú CT vyšetrenie. Ak sa bolesť objaví bez predošlého úrazu a vylúči sa aj preťaženie z pohybu či manuálnej práce, lekár musí vykonať krvné testy, aby mohol vylúčiť alebo potvrdiť zápal.

Liečba vykĺbeného lakťa

Vzhľadom na hroziace komplikácie by liečba vždy mala byť čo najrýchlejšia. Liečba vykĺbení lakťového kĺbu spočíva v repozícii a fixácii lakťového kĺbu.

Konzervatívna liečba

Niektoré typy vykĺbenia sa do pôvodnej polohy upravia samy. Vo väčšine prípadov je však nutné upravenie polohy kostí odborníkom. Pri "jednoduchej" dislokácii je štandardom uzavretá repozícia, krátka imobilizácia a skoré cvičenia. Po úspešnej repozícii sa zhodnotí stabilita kĺbu. Ak je kĺb stabilný, aplikuje sa zadná dlhá dlaha v polohe ~90° na 3 - 7 dní, po ktorej nasleduje včasná aktívna mobilizácia pod dohľadom lekára/fyzioterapeuta. Obnovenie normálneho tvaru kĺba sa najčastejšie robí pomocou sadry, teda končatina sa znehybní. Konzervatívna liečba bolesti lakťa spočíva v úprave režimu a tiež podávaní liekov na zmiernenie zápalu, bolesti a opuchu, prípadne studené obklady. Ak nie je pre človeka možné dodržiavať úplný kľudový režim, môže nosiť ortézu a využíva sa aj kinesiotaping. Bolesť zmierni aj kompresný obväz.

Farmakologická liečba

Okrem toho lekár môže odporučiť lieky proti bolesti s protizápalovým účinkom (napríklad ibuprofen). Zmierňujú bolesť a zmenšujú zápal v poškodenej oblasti. NSA - nesteroidné antiflogistiká, ktoré vynikajúco účinkujú pri zápale, opuchu a bolesti. Často sa používa Flector na vnútorné použitie v podobe prášku rozpustnom vo vode, alebo vo forme masti. Ďalej gél Ozonicon®, Voltaren, Aescin, Ibalgin a mnohé iné. Najlepšie je poradiť sa v lekárni, alebo s ošetrujúcim lekárom. Lieky v tomto prípade dokážu pomôcť s nepríjemnými symptómami ako je bolesť, zápal či opuch, avšak predstavujú len barličku, ktorá podporuje každodenné fungovanie človeka. Dôležitou súčasťou liečby je aj oddych, v prípade potreby aj fixácia lakťa a následne vhodná rehabilitácia a cvičenie.

Injekčné liečby bolesti lakťa

Ďalšou možnosťou liečby bolestí lakťa je injekčné podanie účinných látok priamo do kĺbu. Najčastejšie ide o kortikosteroidy a tiež kyselinu hyalurónovú.

• Kortikosteroidy: Kortikosteroidy, steroidy alebo kortikoidy patria medzi najbežnejšie používané imunomodulačné látky. Používajú sa prevažne pre svoje protizápalové a imunosupresívne (potláčajú imunitu) účinky. Využitie kortikosteroidov je pomerne široké, pretože účinkujú na rôzne ochorenia rôznych orgánov a tkanív. V prípade lakťového kĺbu sa predpisujú, ak je bolesť výsledkom zápalového ochorenia.
• Kyselina hyalurónová: Táto látka je v posledných rokoch často skloňovaná hlavne v kozmetickom priemysle, kde je súčasťou mnohých omladzovacích výrobkov. Svoje uplatnenie si však nájde aj v medicíne nakoľko je veľmi účinná aj pri problémoch s kĺbmi v dôsledku vyššieho veku či opotrebenia. Vekom sa znižuje obsah vody v tele, pretože strácame kolagén a kyselinu hyalurónovú, ktorá vodu na seba viaže. Z toho dôvodu nám ochabuje pokožka a začnú bolieť aj kĺby, ktoré strácajú synoviálnu tekutinu - mazivo, ktoré chráni povrch kostí. Kvôli tomu sú kĺby tuhšie a menej pružné. Chrupavky sa stenčujú a šľachy sa skracujú a strácajú flexibilitu. Kyselina hyalurónová sa síce tvorí v našom tele, s pribúdajúcim vekom však jej tvorba začne ubúda a preto ju možno vpraviť do kĺbu priamo, injekčne.

Chirurgická liečba

Operačná intervencia je potrebná pri vykĺbeniach spojených so zlomeninami, pri poranení ciev, pri zlyhaní zatvorenej repozície, pri nestabilite kĺbu. Indikácie pre chirurgický zákrok sú irepozibilná dislokácia, pretrvávajúca instabilita po redukcii, interponované/voľné fragmenty, sprievodné zlomeniny, otvorená trauma a poranenia ciev a nervov. V niektorých prípadoch je nutná repozícia lakťového kĺbu. Repozícia lakťového kĺbu znamená „návrat“ všetkých štruktúr lakťového kĺbu na pôvodné miesto. Tento úkon sa robí v celkovej anestéze. V prípade, že konzervatívna liečba neprinesie požadovanú úľavu, možno pristúpiť k chirurgickému riešeniu. Častou metódou je artroskopia, ktorou sa ošetruje kĺb cez malé kožné rezy (väčšinou 1 cm dlhé) za pomoci artroskopickej kamery (resp. optiky) a širokej škály artroskopických inštrumentov. Artroskopia lakťového kĺbu sa používa v nasledovných prípadoch: tenisový lakeť (epikondylitída), kontraktúra lakťa, ošetrenie poškodenej chrupavky, artroskopická synovektómia, debridement pri artróze kĺbu, artroskopická biopsia a tiež diagnostická artroskopia.

Rehabilitácia po vykĺbení lakťa

Kľúčom k dobrému výsledku po vykĺbení lakťa je skorá mobilizácia. Mierne problémy s pohybom v lakti sú bežné do pol roka, kedy sa hoja mäkké tkanivá, potom by sa mala plná hybnosť prinavrátiť, viacerým pacientom však pretrvávajú problémy s pohyblivosťou lakťového kĺbu dlhšie obdobie, aj roky. „Sú prípady, že sa pacient nevedel učesať, alebo si bez problémov vložiť jedlo do úst a tomuto sa snažíme vyhnúť,“ upozornil primár v Slovenskej televízii. Pacient si môže pri hojení dopomôcť aj vitamínmi D a vápnikom, ale skorá rehabilitácia je kľúčom k úspechu. „S rehabilitáciou treba začať čo najskôr, ideálne pod vedením skúseného fyzioterapeuta, ten pacientovi vysvetlí, že treba ísť aj cez bolesť.“

Fázy rehabilitácie:

• Ochranná fáza (prvých 48 - 72 hodín): Odpočinok, zavesenie/dlaha podľa predpisu, studené obklady na 10 - 15 minút 3 - 4-krát denne, analgetiká podľa predpisu.
• Skorá mobilizácia: Hneď ako vám lekár dá súhlas, začnite s ľahkými, aktívnymi pohybmi v prijateľnom rozsahu niekoľkokrát denne - krátkymi a častými, bez trhania alebo zaťažovania ruky.
• Posilňovanie: Do konca 2. - 4. týždňa sa pridávajú izometrické cviky na biceps/triceps a ľahké kinematické cvičenia s uzavretým reťazcom.
• Návrat k aktivite: Športy zahŕňajúce hádzanie/nosenie váhy paží sa postupne zavádzajú po obnovení sily/kontroly a po zistení nestability testami (zvyčajne 8 - 12 týždňov pri jednoduchých vykĺbeniach; dlhšie pri zložitých). Doba zotavenia po vykĺbení lakťa sa zvyčajne pohybuje od 6 do 12 týždňov, v závislosti od závažnosti vykĺbenia a akýchkoľvek súvisiacich zranení. Ihneď po ošetrení vykĺbeného lakťa sa lakeť zvyčajne imobilizuje pomocou ortézy alebo popruhu, aby sa podporilo hojenie. Fyzikálna terapia sa často odporúča na obnovenie sily, flexibility a rozsahu pohybu. Väčšina ľudí sa môže vrátiť k bežným aktivitám v priebehu niekoľkých týždňov, ale úplné zotavenie, vrátane návratu k športu alebo zdvíhaniu ťažkých bremien, môže trvať dlhšie.

Cviky na rehabilitáciu lakťa:

Nasledujúce cviky môžu byť súčasťou rehabilitačného programu po vykĺbení lakťa. Vždy sa poraďte so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom predtým, ako začnete s akýmkoľvek cvičebným programom.

• Aktívna flexia a extenzia: Jemné ohýbanie a vystieranie lakťa v bezbolestnom rozsahu.
• Pronácia a supinácia: Otáčanie predlaktia dlaňou nahor (supinácia) a nadol (pronácia).
• Izometrické cvičenia: Zatlačenie ruky proti stene alebo inému pevnému objektu bez pohybu v kĺbe.
• Kinematické cvičenia s uzavretým reťazcom: Cvičenia, pri ktorých je ruka v kontakte s povrchom, napríklad tlačenie proti stene.

Dôležité upozornenia:

• Dbajte na správnu starostlivosť o pokožku pod obväzom/ortézou, udržiavajte ju suchú a vykonávajte cvičenia na zápästie a ramená (stláčanie loptičiek, mobilita ramena), aby ste znížili opuch a predišli "zamrznutiu" okolitých kĺbov.
• Ak pociťujete narastajúcu bolesť/necitlivosť/chlad v ruke, zvýšený opuch, "trhanie" kĺbu (prudká deformácia), horúčku alebo výtok z rany (po operácii), okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.
• Nepokúšajte sa si lakeť "nastaviť" sami.

Prevencia bolesti lakťa

Prevencia je základ pri každej aktivite a dokážete vďaka nej predísť mnohým starostiam. Ak chcete bolestiam a ťažkostiam s lakťovým kĺbom predchádzať, urobte nasledovné preventívne opatrenia:

• Poctivé zahriatie a rozcvičenie sa pred športovou aktivitou.
• Vhodná technika vykonávania daného športu.
• Posilňovanie svalových skupín na ruke a predlaktí.
• Vynechanie cvikov, ktoré by lakeť zaťažovali nadmerne.
• Kompenzovať jednostrannú záťaž.
• Dôkladná a pravidelná regenerácia.

Vitamíny, suplementy a výživa pre zdravé lakte

Podporiť zdravie svojich kĺbov môžete aj pomocou doplnkov stravy. Vitamíny, minerály, zdravé tuky a ďalšie látky, môžu podporiť stav tkanív a teda aj ich funkčnosť.

• Omega 3 mastné kyseliny: Majú protizápalové vlastnosti, čo môže výrazne pomôcť pri liečbe stavov zahŕňajúcich chronický zápal, najmä reumatoidnej artritídy, ktorá spôsobuje bolesť kĺbov. Vedecké štúdie preukázali vplyv omega 3 mastných kyselín aj na pevnosť kostí tým, že zvýšia množstvo vápnika v kostiach, čo pôsobí ako prevencia proti osteoporóze a znižuje sa aj pravdepodobnosť výskytu bolesti kĺbov a naopak zvýšenie sily úchopu. Prirodzene sa nachádzajú hlavne v rybách, alebo si ich možno doplniť vhodnými doplnkami výživy.
• Kolagén: Je proteín, ktorý sa prirodzene nachádza v kĺbovej chrupavke a ďalších spojivových tkanivách. Pozitívne vplýva aj na stav pokožky, ktorej dodáva hydratáciu a vypnutý vzhľad. Možno ho užívať vo forme prášku rozpustného vo vode.
• Vápnik: Je nevyhnutnou zložkou kostí a zubov, no takisto zohráva nezastupiteľnú rolu pri správnom prenose nervových vzruchov či sťahovaniu svalov.
• Vitamín D: Vplýva na funkciu imunitného systému, normálnu funkciu štítnej žľazy a svalov a takisto je dôležitou súčasťou zdravia kostí, keďže prispieva k optimálnemu vstrebávaniu a využitiu vápnika a fosforu.

tags: #vyklbeny #laket #rehabilitacia