Strata zubov u seniorov na Slovensku nie je len estetický problém, ale aj potenciálny indikátor celkového zdravia a dlhovekosti. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko straty zubov. Bezzubosť, alebo úplná strata zubov, je stav, ktorý môže mať významný dopad na kvalitu života seniorov. Ovplyvňuje nielen ich schopnosť jesť a hovoriť, ale aj ich sebavedomie a sociálne interakcie. Tento článok sa zaoberá príčinami bezzubosti u seniorov, jej dôsledkami na ich zdravie a kvalitou života a možnosťami prevencie.

Príčiny bezzubosti u seniorov
Strata zubov u seniorov je multifaktoriálny problém, ktorý je ovplyvnený kombináciou faktorov:
- Zanedbaná ústna hygiena: Nedostatočné alebo nesprávne čistenie zubov vedie k hromadeniu zubného povlaku a kameňa, čo spôsobuje zubný kaz a ochorenia ďasien.
- Zubný kaz a ochorenia ďasien: Neliečený zubný kaz a ochorenia ďasien, ako je gingivitída a paradentóza, sú hlavnými príčinami straty zubov. Baktérie v ústach produkujú kyseliny, ktoré poškodzujú zubnú sklovinu a spôsobujú zápal ďasien, čo vedie k uvoľňovaniu a strate zubov.
- Nedostatočná dostupnosť zubnej starostlivosti: Nízky socioekonomický status a obmedzený prístup k zubnej starostlivosti môžu viesť k zanedbávaniu preventívnych prehliadok a liečby zubných problémov.
- Spoločné rizikové faktory: Strata zubov a mnohé chronické ochorenia majú spoločné príčiny, ako sú fajčenie, cukrovka, nízky socioekonomický status či zlý prístup k zdravotnej starostlivosti.
- Genetická predispozícia: Niektorí ľudia sú geneticky náchylnejší na zubný kaz a ochorenia ďasien.
- Úrazy a zranenia: Úrazy a zranenia v oblasti ústnej dutiny môžu viesť k poškodeniu alebo strate zubov.
- Niektoré ochorenia a lieky: Niektoré ochorenia, ako je cukrovka a osteoporóza, a niektoré lieky môžu zvyšovať riziko straty zubov.
S pribúdajúcim vekom je udržiavanie zdravia ústnej dutiny čoraz náročnejšie. Seniori sa často stretávajú s bežnými zubnými problémami, ako sú zubný kaz, ochorenia ďasien a rakovina ústnej dutiny.
Zubný kaz
Zubný kaz je medzi seniormi rozšíreným problémom. Starnutie môže viesť k zníženiu produkcie slín, ktoré sú nevyhnutné na neutralizáciu kyselín a odplavovanie častíc potravy.
- Príznaky: Opatrovatelia by mali sledovať príznaky zubného kazu, ako je citlivosť na horúce alebo studené, bolesť počas žuvania alebo viditeľné diery v zuboch.
- Liečba: Ak sa objavia príznaky zubného kazu, je veľmi dôležitá rýchla zubná starostlivosť.
- Prevencia: Prevencia zubného kazu zahŕňa správnu ústnu hygienu vrátane čistenia zubov fluoridovou pastou a pravidelného používania zubnej nite.
Ochorenia ďasien
Ochorenia ďasien postihujú až 70 % dospelých ľudí vo veku nad 65 rokov. Typickými pre túto chorobu sú chronické a opakujúce sa zápaly. Náchylné na ukladanie „zlých“ baktérií sú predovšetkým priestory medzi zubami.
- Príznaky: Medzi prvé príznaky ochorenia ďasien patria červené, opuchnuté ďasná, ktoré ľahko krvácajú.
- Liečba: Zápal ďasien sa často dá zvrátiť zlepšením ústnej hygieny a profesionálnym čistením.
- Prevencia: Dobrá ústna hygiena vrátane pravidelného čistenia zubov kefkou, zubnou niťou a návštev zubného lekára sú kľúčové pri prevencii ochorenia ďasien.

Rakovina ústnej dutiny
Rakovina ústnej dutiny predstavuje významné zdravotné riziko pre seniorov, najmä pre tých, ktorí fajčia alebo konzumujú alkohol.
- Príznaky: Opatrovatelia by si mali dávať pozor na príznaky, ako sú nehojace sa rany, hrčky, pretrvávajúca bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním a nevysvetliteľné krvácanie z úst.
Ako opatrovateľ môžete pochopením a riešením týchto zubných problémov pomôcť zlepšiť kvalitu života vášho klienta. Spoločnosť Atena podporuje opatrovateľov poskytovaním zdrojov, rád a pomoci počas ich profesionálnej cesty.
Dôsledky bezzubosti
Strata zubov má ďalekosiahle dôsledky na zdravie a kvalitu života seniorov:
- Zhoršená výživa: Strata zubov znižuje efektivitu žuvania, čo vedie k chudobnejšej strave (mäkšie, menej vláknité potraviny) a následne k nedostatku živín. Nedostatočný príjem živín môže viesť k oslabeniu imunitného systému, zvýšeniu rizika chronických ochorení a celkovému zhoršeniu zdravia.
- Problémy s trávením: Nedostatočne rozžutá potrava môže zaťažovať tráviaci systém a viesť k tráviacim problémom, ako je nadúvanie, zápcha a poruchy vstrebávania živín.
- Problémy s rečou: Strata zubov môže ovplyvniť výslovnosť a zrozumiteľnosť reči, čo môže viesť k problémom s komunikáciou a sociálnou izolácii.
- Znížené sebavedomie: Strata zubov môže viesť k zníženému sebavedomiu a pocitu menejcennosti, čo môže ovplyvniť sociálne interakcie a kvalitu života.
- Infekcie v ústach a ich šírenie: Baktérie z chorých ďasien môžu preniknúť do krvného obehu a ovplyvniť cievny systém, čím prispievajú k rozvoju aterosklerózy, srdcových ochorení či mŕtvice.
- Zvýšené riziko úmrtnosti: Zaujímavé je aj zistenie, že počet funkčných zubov, teda tých, ktoré sa používajú pri žuvaní, vrátane zubných náhrad, môže byť lepším ukazovateľom úmrtnosti ako samotný počet prirodzených zubov. Treba zdôrazniť, že strata zubov sama osebe pravdepodobne nespôsobuje smrť, skôr odráža prítomnosť iných ochorení alebo úbytok telesných funkcií.
Súvislosť medzi ochoreniami ďasien a Alzheimerovou chorobou
Vedci bijú na poplach, tvrdia totiž, že škodlivé baktérie z ďasien dokážu urýchliť vznik Alzheimerovej choroby. Pri tomto druhu ochorenia dochádza k strate pamäti, ťažkostiam s orientáciou v čase a priestore. Mnohí sa domnievajú, že nesprávne čistenie zubov môže mať za následok nanajvýš vznik zubného kazu alebo zápalu. Vedátori však prichádzajú s novým zistením, ktoré sa týka najmä starších generácií ľudí.
Podľa nového výskumu, ktorý zverejnil web sciencedaily.com, škodlivé baktérie z ďasien súvisia s výskytom látky amyloid beta v mozgomiechovom moku. Spomínaná látka (biomarker) je kľúčom pri zisťovaní Alzheimerovej choroby. „Podľa dostupných poznatkov sa ukazuje súvislosť medzi nevyváženými bakteriálnymi kolóniami v ústnej dutine a biomarkermi, ktoré spôsobujú Alzheimerovu chorobu u zdravých starších ľudí,“ vysvetľuje docentka zubného lekárstva z NYU College of Dentistry Angela Kamer. Ako ďalej zdôrazňuje, ústa sú podľa nej domovom škodlivých baktérií, ktoré podporujú zápaly.
Pre Alzheimerovu chorobu sú typické dva proteíny. Prvým z nich je už spomínaný amyloid beta, ktorý sa postupne zhlukuje do takzvaných plakov a predpokladá sa, že je spúšťačom Alzheimerovej choroby. Druhý proteín s názvom tau sa hromadí v nervových bunkách a vytvára takzvané spletence.
Vedci, samozrejme, opierajú svoje zistenie o dôkladný výskum. Študovali takmer 50 zdravých ľudí nad 65 rokov. Každý z nich sa podrobil stomatologickému vyšetreniu a odberu bakteriálnych vzoriek spod ďasien. Na základe tohto výskumu tak určili mikroorganizmy, o ktorých je známe, že sú škodlivé pre zdravie ústnej dutiny. Ich názvy viac napovedia zubným lekárom, pre laikov je dôležitý najmä fakt, že pôsobia kontraproduktívne nielen pre ďasná, ale aj mozog. Naopak, odborníci predpokladajú, že zdravé baktérie pomáhajú udržiavať rovnováhu v ústnej dutine, znižujú zápal a dokonca chránia pred Alzheimerovou chorobou. Vedci veria, že v tomto prípade nie je dôvod na paniku. Udržiavanie zdravia zubov a ďasien nie je žiadnou vedou a vyžaduje si pravidelné čistenie a kontrolu u zubného lekára.
Prevencia bezzubosti
Prevencia je kľúčová pre udržanie zdravých zubov a predchádzanie bezzubosti.
- Správna ústna hygiena: Pravidelné a dôkladné čistenie zubov dvakrát denne s použitím zubnej kefky a zubnej pasty s fluoridom. Dôležité je čistiť všetky povrchy zubov, vrátane medzizubných priestorov.
- Používanie zubnej nite a medzizubných kefiek: Zubná niť a medzizubné kefky pomáhajú odstraňovať zubný povlak a zvyšky jedla z medzizubných priestorov, kam sa zubná kefka nedostane.
- Pravidelné zubné prehliadky: Pravidelné návštevy zubného lekára umožňujú včasné odhalenie a liečbu zubných problémov, ako je zubný kaz a ochorenia ďasien.
- Zdravá strava: Obmedzenie konzumácie sladkých a kyslých potravín a nápojov, ktoré prispievajú k vzniku zubného kazu. Dôležitý je dostatočný príjem vitamínov a minerálov, ktoré sú dôležité pre zdravie zubov a ďasien.
- Nefajčiť: Fajčenie zvyšuje riziko ochorení ďasien a straty zubov.
- Kontrola chronických ochorení: Dôkladná kontrola chronických ochorení, ako je cukrovka, môže pomôcť predchádzať zubným problémom.
- Včasná liečba zubných problémov: Včasná liečba zubného kazu, ochorení ďasien a iných zubných problémov môže zabrániť ich progresii a strate zubov.
- Fluoridácia: Používanie fluoridových prípravkov, ako sú zubné pasty s fluoridom a fluoridové ústne vody, posilňuje zubnú sklovinu a chráni ju pred zubným kazom.
- Osveta a vzdelávanie: Zvyšovanie povedomia o dôležitosti ústnej hygieny a prevencie zubných ochorení prostredníctvom osvetových kampaní a vzdelávacích programov. Začala sa celoslovenská roadshow, ktorú organizuje Slovenský spolok študentov zubného lekárstva (SSŠZL) s cieľom prinášať prevenciu ústneho zdravia priamo medzi ľudí - mimo tradičných ambulancií. Hlavné heslo znie: „Keď neprídu pacienti do ambulancie, musia vyjsť lekári do ulíc“. V tejto chvíli už prebieha 13. ročník projektu, ktorý pomáha vyškoliť veľké množstvo ľudí v 20 slovenských mestách.

Možnosti liečby bezzubosti
V prípade straty zubov existuje niekoľko možností liečby, ktoré môžu zlepšiť funkciu žuvania, reč a estetiku:
- Zubné náhrady: Zubné náhrady, ako sú snímateľné protézy a fixné mostíky, nahrádzajú chýbajúce zuby a obnovujú funkciu žuvania a estetiku.
- Zubné implantáty: Zubné implantáty sú titánové skrutky, ktoré sa chirurgicky vkladajú do čeľuste a slúžia ako náhrada koreňov zubov.
Súvisiace problémy seniorov na Slovensku
Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v auguste 2022 výskum názorov slovenskej verejnosti na postavenie a problémy starších ľudí na Slovensku. Výberovú vzorku tvorilo 1212 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov. Vo výskume boli respondenti vyzvaní, aby sa zamysleli nad najzávažnejšími problémami, ktoré majú starší ľudia v našej spoločnosti.
Výrazná väčšina verejnosti pokladá za kľúčové dva problémy starších ľudí. Prvým je nízka životná úroveň, slabé sociálne a dôchodkové zabezpečenie, rastúce životné náklady, ohrozenie chudobou (86% respondentov). Druhým je problém oslabeného zdravia seniorov a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti (78%).
Ďalšie problémy nasledujú so značným odstupom. Približne štvrtina verejnosti (26%) vidí najzávažnejší problém starších ľudí v tom, že na nich dolieha osamelosť, vyradenie z aktívneho života, pocit neužitočnosti. Podľa pätiny verejnosti (21%) je najnaliehavejším problémom seniorov nerešpektovanie ich potrieb zo strany štátu a spoločnosti, ich diskriminácia, ponižovanie a podceňovanie, nedostatok empatie a úcty.
Ďalšie dva problémy - piaty a šiesty - konkrétne pomenúvajú nerešpektujúci prístup štátu a spoločnosti. Prvým je diskriminácia starších ľudí na trhu práce (12%), o ktorej svedčia podľa respondentov ťažkosti pri získaní a udržaní zamestnania, nevhodné pracovné podmienky pre starších zamestnancov a pod. Druhým problémom je nedostupnosť a kvalita sociálnych služieb pre starších ľudí odkázaných na starostlivosť a opateru, či už v inštitúciách alebo v prirodzenom domácom prostredí (10%).
Na siedmom mieste v rebríčku závažnosti respondenti vidia problém oslabenej výkonnosti starších ľudí, ich neschopnosti držať krok s dobou, zaostávania vo vzdelaní, straty orientácie, bezradnosti a apatia (9%). Na ôsmej priečke závažnosti sa so 4% umiestnila nepriaznivá rodinná situácia, v akej sa starší ľudia nachádzajú - neprítomnosť či nedostatočná pomoc mladších príbuzných, zanedbávanie komunikácie a starostlivosti o seniorov, komplikované medzigeneračné vzťahy a pod. Na deviatom mieste medzi najzávažnejšími problémami starších ľudí 1% respondentov uviedlo kriminalitu namierenú proti seniorom, zneužívanie ich dôverčivosti rozličnými podvodníkmi.
Porovnanie názorov verejnosti na problémy seniorov (2022 vs. 2011)
Oproti roku 2011 sa vnímanie problémov starších ľudí značne zmenilo. Verejnosť dnes pripisuje oveľa väčšiu váhu trom problémom.
- Vidí v kritickejšom svetle materiálnu situáciu starších ľudí, sťaženú najmä v dôsledku inflácie, energetickej krízy a vojny na Ukrajine.
- Citlivejšie vníma oslabenie zdravia starších ľudí a nedostatočnú zdravotnú starostlivosť, evidentne aj pod vplyvom pandémie Covid-19 a celkového kritického stavu nášho zdravotníctva.

Osamelosť seniorov: tichá epidémia
Predstavte si, že každý tretí starší človek trávi dni bez rozhovoru, bez dotyku, bez pocitu, že niekomu chýba. Osamelosť seniorov sa stáva najväčšou neviditeľnou krízou našich čias - a Slovensko na ňu nie je pripravené.
Demografické dáta hovoria podľa sociológa Michala Vašečku jasne: do roku 2060 bude viac ako 30 % populácie Slovenska nad 65 rokov. Populačná krivka sa mení, ale systémová reakcia chýba. Starnutie populácie má dosahy na ekonomiku, zdravotníctvo aj sociálne služby - no najväčší vplyv má na samotných ľudí, ktorí zostávajú bez kontaktu, bez podpory, bez hlasu. „Osamelosť je tichý nepriateľ. Nevidíme ju, ale jej dôsledky bývajú dramatické - od depresie až po fyzické ochorenia. A netreba byť pesimistami, aby sme vedeli, že bude horšie. Slovensko starne, ale spoločnosť na to nemá odpoveď,“ varuje sociológ.
Podľa prieskumu agentúry 2muse má 29 % seniorov osobnú skúsenosť s osamelosťou, ďalších 37 % pravidelne zažíva sociálnu izoláciu. Ticho, ktoré ich obklopuje, nie je len nepríjemné - je deštruktívne.
Lekárne ako miesto pomoci a ľudského kontaktu
Významná časť penzistov hľadá podporu aspoň pri vybavovaní bežných činností, medzi ktoré často patrí aj návšteva lekární. „Seniori nad 65 rokov tvoria významnú časť našich zákazníkov a pacientov. Ich dôvera, pravidelnosť a potreba odborného poradenstva sa odrážajú aj v tom, že práve oni tvoria viac než 40 % všetkých návštev, ktoré sa končia vybavením ich potrieb. Ak sa pozrieme širšie, zákazníci a pacienti nad 55 rokov predstavujú takmer 60 % všetkých návštev v lekárňach. To nie je len číslo - je to dôkaz, že lekárne sú pre starších ľudí miestom, kde hľadajú pomoc. Ale často neprichádzajú len po lieky - prichádzajú po ľudský kontakt. Ak chceme, aby jeseň života bola dôstojná, musíme konať,“ hovorí Marián Jánoš, generálny riaditeľ Dr. Max Slovensko. „Nestačí len poskytovať komplexnú starostlivosť v lekárňach - musíme byť súčasťou riešenia,“ dodáva Jánoš.
Riešenia osamelosti: grantový program „Dar času“
Práve preto vznikol grantový program „Dar času“ s cieľom podporiť zariadenia sociálnych služieb v boji proti osamelosti. Program ponúka trojročnú podporu - od štartovacieho grantu až po pomoc s fundraisingom. Cieľom je priniesť seniorom blízkosť, rozhovory, komunitu a pocit, že sú stále súčasťou spoločnosti. „Zariadenia bojujú s osamelosťou, ale často nemajú ani základné kapacity - chýba im personál, vybavenie, podpora verejnosti. A najmä - chýba im pozornosť,“ upozorňuje Zuzana Thullnerová z nadácie Centrum pre filantropiu, ktorá program odborne zastrešuje. „Tento grant je výnimočný - nie je to jednorazová pomoc, ale dlhodobá investícia do ľudskosti,“ dodáva. Nadačný fond Dr. Max plánuje podporiť v každom samosprávnom kraji Slovenska minimálne jedno zariadenie, ktoré má víziu, stratégiu a chuť meniť atmosféru v domovoch dôchodcov. Cieľmi sú aktivizácia seniorov, podpora duševného zdravia, prepájanie generácií a budovanie komunity.
Tichá epidémia samoty sa týka nás všetkých, nie je to problém len starých ľudí, je to problém celej spoločnosti. „Osamelosť či sociálna izolácia už zďaleka netrápi len seniorov. Mnohí mladí ľudia majú problémy nadväzovať kontakty, vyhľadať si partnera, extrémnym príkladom toho je dnes Japonsko, ktoré je v tejto fáze už niekoľko desiatok rokov. Tam psychológovia spolu so sociológmi hovoria o až štrukturálnej zmene spoločnosti, ktorá vlastne prestáva byť spoločnosťou,“ vypichuje Vašečka.
Nedostatočné kapacity sociálnych služieb
Na Slovensku stúpa počet ľudí, ktorí v dôsledku veku, choroby či úrazu potrebujú dlhodobú starostlivosť. Kapacity vo verejných zariadeniach pre seniorov však dlhodobo nestačia, získať miesto v nich je zložité a často naň ľudia čakajú aj mesiace. Mnohé rodiny si tak mnohokrát zvolia domácu starostlivosť alebo súkromné riešenia, ktoré sú však finančne náročnejšie.
Na základe analýzy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR z roku 2022 zaznamenali vyššie územné celky 2293 poskytovateľov sociálnych služieb. Najväčší záujem bol o zariadenia podmienené odkázanosťou na pomoc inej osoby, ktorých bolo 1164, pričom sa starali o viac ako 46.000 ľudí. Ide najmä o zariadenia pre seniorov, denné stacionáre, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb či zariadenia opatrovateľskej služby.
Priemerná doba vybavenia žiadosti v týchto zariadeniach sa pohybovala okolo 150 dní, pričom najdlhšie to bolo v domovoch sociálnych služieb, a to celkovo 402 dní. V prípade dostupnosti pobytovej formy sú viditeľné najmä regionálne rozdiely. Kým v okresoch Kežmarok a Sobrance pripadalo na 10.000 obyvateľov 42 miest v pobytovom zariadení, tak v okrese Medzilaborce to bolo 515 miest. Odborníci zo spoločnosti zdôraznili, že dopyt po miestach prevyšuje ponuku týchto zariadení.
