Najvyšší súd (NS) SR potvrdil v utorok oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v prípade bývalého predsedu NS SR a exministra spravodlivosti Štefana Harabina.
Štefan Harabin čelil obžalobe v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine. Odvolanie prokurátora, ktorý navrhol vrátiť vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, tak Najvyšší súd zamietol.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku oslobodil bývalého predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR a exministra spravodlivosti Štefana Harabina spod obžaloby v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine. Stíhaný skutok podľa sudcu Jána Buvalu nie je trestným činom.
Podľa Najvyššieho súdu postupoval ŠTS pri hodnotení dôkazov dôsledne. Napadnutému rozsudku nebolo podľa NS možné vytknúť žiadnu vadu.
Rozhodnutie súdu vníma Harabin pozitívne. Médiám povedal, že generálny prokurátor by mal stíhať všetkých, ktorí na neho podali trestné oznámenie.
Harabinov právny zástupca Ján Foltán považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za správne a súladné so zákonom. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave Martin Nociar verdikt rešpektuje.
Harabina koncom mája minulého roka oslobodil ŠTS v Pezinku spod obžaloby v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine. Stíhaný skutok podľa sudcu Jána Buvalu nebol trestným činom.
Prokurátor bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu v júni 2023. Skutok sa týka vyjadrenia Harabina krátko po začiatku ruskej agresie na Ukrajine.
Kontext: NATO a zvýšené výdavky na obranu
V čase bezpečnostnej krízy je zvyšovanie výdavkov na obranu pochopiteľné, no nie v skokovom rozsahu, na ktorý nemáme. A ktorý by zmenil povahu západnej spoločnosti - z otvorenej a slobodnej na vojenskú. Tvrdo kontrolovanú bezpečnostnými službami.
Štáty NATO sa dohodli, že v priebehu desiatich rokov zvýšia výdavky na obranu na päť percent HDP. Toto rozhodnutie patrí do kategórie šialených. Ciele sú celkom mimo finančných možností väčšiny európskych krajín. Vrátane tých najbohatších.
Pre porovnanie: Slovensko dnes míňa na obranu 2,7 miliardy eur. Podľa nových cieľov (5 percent HDP) by to malo byť 6,6 miliardy a po raste HDP úmerne viac. Na vojenské výdavky by išla štvrtina z príjmov štátneho rozpočtu. 25 percent…
Takýto scenár by bol buď finančne nereálny, alebo by viedol k prudkému zadlžovaniu, rastu daní a škrtaniu výdavkov na vzdelávanie, zdravotníctvo, dopravu, sociálne služby…
Európa by mala pracovať na nových bezpečnostných dohodách, ktoré by obnovili poriadok na kontinente. Nie na horúčkovitom zbrojení a bohato vykrmovanom vojenskom režime. Ten bezpečnosť neprinesie. Prinesie opak: riziká. Bezpečnostné, sociálne, finančné.
Mark Rutte tvrdí, že NATO nesmie dovoliť, aby ho v zbrojení pretláčalo Rusko. Je to pôsobivý argument. Rutte vyľakaný zo „slabého Ruska“ však akosi zabudol priznať, že tieto preteky odštartovala expanzívna politika NATO.
Zámer rozširovať NATO o Ukrajinu (aj s väčšinovo ruským Krymom a Donbasom) a Gruzínsko - a neochota rokovať o vzájomných bezpečnostných zárukách s Ruskom - nutne viedli k zbrojeniu. A k proxy vojne Západu s Ruskom o Ukrajinu.
Áno, k proxy vojne - celkom priamo a otvorene to priznal britský expremiér Johnson (ktorý Ukrajine sľuboval víťazstvo, zlomenie proruského Donbasu silou a členstvo v NATO).
Samit NATO je prirodzeným vyústením starých chýb vo vojenskej politike Západu. Kto jedenásť rokov odmietal dohody o bezpečnostných zárukách NATO-Rusko a tlačil na silové, armádne riešenie krízy na Donbase (2014), ten sa zrazu musí rozbiehať do zbrojenia.
Aj za cenu vysokých bezpečnostných rizík. Alebo za cenu, že západná spoločnosť sa zmení zo slobodnej na militaristickú. Čomu sa dokázala ubrániť ešte aj za studenej vojny…
Obhajcovia masívneho zbrojenia zvyknú opakovať, že členstvo vo vojenských blokoch je drahé, no neutralita by bola ešte nákladnejšia. Sú to propagandistické klamstvá.
Realita:
- Rakúsko dáva na obranu 0,84 percenta HDP (údaj za rok 2023)
- Švajčiarsko dáva aj po navýšení na obranu 0,7 percenta HDP (údaj za rok 2023)
- Švédsko dávalo na obranu 1,5 percenta HDP, po vstupe do NATO zvýšilo zbrojné výdavky na 2,2 percenta HDP (údaje za roky 2023 a 2024).
Kým sa NATO správalo ako obranná aliancia, výdavky vo výške dvoch percent z HDP sa dali chápať ako daň za bezpečnosť. Odkedy sú štáty NATO zapojené do vojny o Ukrajinu (od roku 2014 a vyzbrojovnaia Ukrajiny štátmi Aliancie), táto daň prudko rastie. A hlavne: už to nie je daň za bezpečnosť. Je to daň za vojnu. Za vojnu, ktorú Ukrajina nemôže vyhrať a ktorej sa dalo - a malo - predísť.
Vojenské výdavky a infraštruktúra na Slovensku
Ministerstvo obrany SR pod vedením SMERu, rozbieha projekty, ktoré nemajú v histórii obdobu. Nemocnice v Prešove a Bratislave sa už stavajú. Na rad prichádzajú dialničné obchvaty pre Zvolen a Rimavskú Sobotu, plus napojenia na R2 pre ďalšie mestá.
Garantujeme vám, že toto je iba začiatok.
Fond SK-NIC: Výzva pre veľké projekty 2026
Politické dianie na Slovensku
Parlament dnes uznesením zaviazal členov kabinetu premiéra Roberta Fica (Smer), aby na medzinárodnej úrovni už nehlasovali za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení voči Rusku. Návrh poslancov najmenšej vládnej strany SNS podporila pri hlasovaní aj väčšina zvyšných vládnych poslancov, opoziční zákonodarcovia sa až na jednu výnimku na hlasovaní nezúčastnili.
Predseda vlády SR Robert Fico práve odlieta do Bruselu na samit Európskej rady po výbore NR SR pre európske záležitosti. Lídri Európskej únie budú diskutovať o ekonomických výzvach, najmä o zlepšení konkurencieschopnosti EÚ, hovoriť budú aj o európskej obrane a bezpečnosti či migrácii. Témou samitu bude aj vývoj situácie na Ukrajine, lídri sa budú zaoberať podporou mierového úsilia a cestou Ukrajiny k členstvu v EÚ.
Monika Beňová: Paradoxy 🙂 poznáte ten vtip o vlkovi a zajacovi? Podstatou je, že nech urobíte čokoľvek, aj tak sa nájdu “chytráci”, ktorí si vždy nájdu dovod na kritiku.
Pekný deň z upršaného Bruselu.
Prezident P. Pellegrini spolu s ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí SR sa zúčastnili samitu NATO. Nezablokovali sme dohodu, lebo ani nebol dovod. Peniaze využijeme na infraštruktúrne projekty dualneho využitia. A na zabezpečenie vojenskej techniky, ktorú minulé vlády darovali Ukrajine.
Napriek tomu sa nechali počuť dva “tábory”. Elitní vojnoví štváči Dennika N zmenili tému z odchodu Slovenska z EÚ na odchod z NATO. Leško so Šimečkom, zúfalstvom im daným, vedia výlučne “desiť Ficom”. No a keď to nevyšlo s EÚ, tak skúšajú aspoň to NATO.
Na druhej strane sa ozval predseda SNS, A. Danko a splietol nezmysel o nedostatočnom využití “medzinárodného práva”. Andrej Danko zjavne o medzinárodnom práve toho veľa nevie, nakoľko keby býval vedel tak je mu jasné, že závery samitu nie sú právne závazné a navyše prezident aj ministri Kaliňak a Blanár jasne pomenovali priority SR aj v tejto oblasti.
Záverom my ešte dovoľte pár slov. Každy relevantný a zodpovedný politik na Slovensku chápe, že Slovensko v súčasnosti nemá žiadnu šancu byť úspešnou krajinou mimo existujúcich štruktúr. Takže ak tu niekto chce hovoriť o “vystupovaní z EÚ a z NATO, nech zároveň povie, ako budú vyzerať dni PO. Chápem že v dnešnom svete, kde argumenty nahradila nenávisť a oportunizmus, znie niektorým ľuďom úžasne byť proti všetkému. Nie je to však cesta. Buďme smelo kritickí, pomenujme situáciu a navrhujme riešenia, ale nešprintujme hlavou proti múru.
Andrej Danko by mal rozumieť, čo znamená fungujúca koalícia a nerobiť zo SNS v tejto vláde SaS v tých minulých.
R. Fico: OSN je na smiech, na situáciu na Ukrajine alebo v Iráne nemá žiadny vplyv. Organizácia Spojených národov (OSN) je dnes podľa neho na smiech. Kritizoval aj OSN, ktorá je podľa neho na smiech. Na situáciu na Ukrajine alebo v Iráne podľa neho nemá žiadny vplyv. „Musela by vzniknúť nová obranná aliancia. Zatiaľ však nevidím ochotu dohodnúť sa,“ zhodnotil Fico.
Šutaj Eštok sa Blanára opýta na bohatých ruských podnikateľov. Minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok sa chce ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD) opýtať na bohatých ruských podnikateľov. Podľa Matúša Šutaja Eštoka nehrozí, že na Slovensku sa bude predávať liter benzínu za dve eurá. Minister však nepovedal, či vláda zmrazí ceny palív na čerpacích staniciach tak, ako to urobilo Maďarsko a Chorvátsko.
„Máme dlhodobo najdrahšie palivá v regióne, tak nech už táto vláda prestane klamať v tom, že sa nám ruská krvavá ropa oplatí. Podľa Šutaja Eštoka sa Majerský uchýlil ku klamstvám a k poškodeniu ropovodu vôbec nedošlo. Minister trvá na tom, že tranzit ruskej ropy blokuje ukrajinský prezident. Zároveň odmietol, že by na Slovensku boli najdrahšie ceny palív v rámci regiónu. Majerský poukázal na reálne ceny. Reálne ceny pohonných hmôt boli v Čechách aj Poľsku pred konfliktom USA s Iránom lacnejšie o desať centov, vyjadril sa.
Šutaj Eštok označil za krvavú aj americkú ropu, keďže USA zaútočili na Irán. Podľa predsedu strany Hlas-SD sa ukazuje, že európske sankcie voči Rusku neboli doteraz efektívne. „Trošku ma vyrušilo a nechápal som, prečo sme podmienili blokáciu ruských sankcií odblokovaním dvoch bohatých ruských podnikateľov zo sankčných zoznamov. Majerský hovorí v tejto súvislosti o hodnotovom svete vládnej koalície.
EÚ musí byť pripravená na vlnu migrácie v súvislosti s vojnou na Blízkom východe, zhodli sa B. Jurík aj R. Európska únia musí byť pripravená na prípadnú migračnú vlnu v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Blízkom východe. V Iráne žije viac ako 90 miliónov ľudí. Dúfam však, že EÚ bude na takúto migračnú vlnu pripravená. Podľa ministra vnútra je migračná vlna z Blízkeho východu do Európy vysoko pravdepodobná. „Urobíme všetko pre to, aby sme ochránili obyvateľov Slovenskej republiky.“
„Ja by som si želala, aby ste spravili takýto krok k ľuďom.
R. Kaliňák: Zelenskyj a Fico sa stretnú v nadchádzajúcom období. Toto je on. Robert Kaliňák zároveň naznačil, že správanie Kyjeva môže ovplyvniť aj jeho ambície v Európskej únii. Toto nemôže byť člen Európskej únie, ak sa takto správa. Jednoducho to musí dostať takú jasnú odpoveď, že to sa už nikdy nebude opakovať,“ zdôraznil. „Určite sa stretnú, som o tom presvedčený.
Diverzifikácia dodávok ropy je podľa M. Viskupiča dôležitá. Ukrajina do EÚ nepatrí, Zelenskyj je klamár, vyhlásil T. ViskupiÄ� naopak zdôraznil potrebu bezpečných trás dodávok ropy. Dodal, že svet je čoraz nestabilnejší. „Pred piatimi či šiestimi rokmi by sme sa pýtali, čo sa to deje, dnes je to už len ďalšia sobota.
Taraba kritizoval ukrajinskú stranu. „Zelenskyj sa rozhodol vymyslieť si príbeh o poruchách na ropovode Družba. Takto sa nespráva seriózny partner. ViskupiÄ� naopak zdôraznil potrebu bezpečných trás. „Neočakávam od tohto stretnutia absolútne nič. Zelenskyj je klamár, treba to brať ako fakt.
ViskupiÄ� zdôraznil, že Slovensko by sa nemalo snažiť vystupovať ako geopolitická veľmoc. „Slovensko je menej ako jedno percento sily Európskej únie. Musíme sa hrať na to, aby naša ekonomika rástla,“ uviedol. ViskupiÄ� podporil zachovanie korešpondenčnej voľby. „Korešpondenčná voľba bola dobrá, demokratická a funguje. Som jednoznačne proti tomu, aby sa rušila,“ povedal. Podľa poslanca by Slovensko malo skôr možnosti rozširovať, napríklad umožniť zo zahraničia aj voľbu prezidenta. Voľba by mala byť rovnaká všade,“ uviedol.
V závere diskusie Taraba hovoril aj o svojom ďalšom politickom pôsobení. Pripomenul, že nie je členom žiadnej straníckej štruktúry a vo vláde pôsobí ako nominant SNS. Do budúcich volieb by sa podľa vlastných slov chcel uchádzať o miesto na kandidátke strany. „Ak dostanem ponuku na vstup do strany, určite by som ju prijal,“ dodal s tým, že o ďalšej politickej budúcnosti bude uvažovať podľa situácie.
Gašpar. Podľa M. Vyjadrenia Národnej banky Slovenska (NBS) o tom, že Slovensko sa uberá tzv. Podpredseda NR SR a člen Smeru-SD odmieta rušenie alebo znižovanie sociálnych dávok, pričom stranu SaS obvinil, že v prípade, že by bola vo vláde, by úplne zrušila napríklad 13. Tieto vyjadrenia Martina Bajo Holečková označila za spochybňovanie odborníkov. Pripomenula, že SaS sa viackrát k 13. dôchodkom vyjadrovala. I keď vyjadrenia NBS Gašpar kritizoval, pripustil, že konsolidácia bude musieť pokračovať aj v budúcich rokoch. Koaličný návrh predložia do NR SR v apríli a Gašpar ideu víta. SaS o podpore neuvažuje, návrh ešte strana nevidela, povedala Martina Bajo Holečková. október 2026. SaS chce obhájiť župný post v Bratislavskom kraji. Bajo Holečková to označila za alfu a omegu strany v týchto nadchádzajúcich voľbách. O tom, či budú stavať vlastných kandidátov, alebo pôjdu formou širších koalícií, sa diskutuje.
Generálny prokurátor stratil dôveru vlády. Podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku na Slovensku výrazne klesla miera stíhania korupcie. Informoval o tom na tlačovej konferencii v stredu (4. 2.). Upozornil, že v roku 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších miestach štátu. Zároveň deklaroval, že vláda nemá „žiadne nástroje“, aby mohla generálneho prokurátora odvolať. „Ak má Žilinka mandát do decembra 2027, bude sa postupovať presne podľa zákona,“ zdôraznil Fico. Fico odmieta aj úvahy o výmene ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) za Tibora Gašpara. „Nevidím dôvod na to, aby sme na Slovensku viedli vyšetrovanie,“ deklaroval.
Myslí si, že Ficovi by mal rozhodovanie uľahčiť aj samotný Lajčák. Poukázal na to, že v hre je aj dôvera občanov v štát. „Nakoniec to bude ako všetko v tejto koalícii. Všetci koaliční partneri podľa neho „pokývajú hlavou a pôjdu ďalej“. Vymenoval, že Roberta Fica prijali ruský prezident, čínsky prezident, prezident USA aj francúzsky prezident a „mal telefonát s nemeckým kancelárom“. Podľa lídra Hlasu je článok portálu Politico nepodložený.
Riešiť neutralitu krajiny je hazard, tvrdí V. Karas. SNS by podľa A. Podpredseda KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) tvrdí, že Európa potrebuje v súvislosti so vzťahmi so Spojenými štátmi nabrať sebavedomie. „Potrebuje sebavedomých lídrov, ktorí sa nebudú viesť starou politikou založenou na tom, že sme pohodlní a že sa o nás niekto postará,“ vyhlásil. Karas poukázal na to, že Robert Fico mal za svoje štyri vlády „výrazný vplyv na formovanie vedenia Európskej komisie“. My, ako krajina EÚ a NATO, si musíme plniť svoje povinnosti,“ tvrdí.
Líder SNS v súvislosti s možným referendom o neutralite krajiny vyhlásil, že jeho strana by v prípade, že by mala viac voličov, túto otázku riešila. Andrej Danko v reakcii na aktuálne dianie vo svete a so vznikom tzv. Rady mieru Donalda Trumpa informoval, že Slovensko do nej nedostalo pozvánku. Doplnil však, že si nemyslí, že by v takomto zoskupení Slovensko malo byť. Karas považuje za „absolútnu hanbu“ to, že Kosovo do Rady mieru pozvánku dostalo, a Slovenská republika nie. Andrej Danko v minulosti vyhlásil, že voľba prezidenta by sa mala vrátiť do Národnej rady. V tejto súvislosti tvrdí, že prezidentom SR by sa mal stať Robert Fico, pričom dodal, že v najbližších parlamentných voľbách bude mottom SNS „Úcta Ficovi a hlas SNS“. Podľa Karasa je zmena voľby prezidenta politickým marketingom.
Treba sa pripraviť na vojenský konflikt, vyhlásil Juraj Krúpa. „Žijeme v absolútne neistej dobe populizmu a dezinformácií a to znamená, že by sme sa mali začať pripravovať na najhorší scenár,“ vyjadril sa Krúpa. Poslanec SaS poukázal na to, že Európa vlastní „najväčšie množstvo“ amerických dlhopisov. Medzinárodný poriadok sa rozpadá a podľa Krúpu má Slovensko neistú pozíciu. Podľa Krúpu najviac viažu Slovensko na USA vlády Smeru. Poukázal na nákup stíhačiek F16 za viac ako dve miliardy.
Predseda PS Michal Šimečka poprel, že by zámerom najsilnejšej opozičnej strany bolo zasiahnuť do volieb v Maďarsku. Raši povedal, že na zákone je v koalícii zhoda. Šimečka nevylúčil podporu pre takýto zákon. Privítal, že sa upustilo od idey odkladania komunálnych volieb.
Už istý čas sa skloňuje meno ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Slovník Donalda Trumpa nielenže nie je politicky korektný, vypovedá aj o tom, že má prezident USA pocit, že môže čokoľvek. Povedal to Šimečka k Trumpovým vyjadreniam o Grónsku. Richard Raši hovorí, že by sa porušil základný princíp Aliancie. Strana Hlas-SD by však nepodporila sankcie proti USA.
Raši za slabnutím EÚ vidí skôr opatrenia ako tzv. Predseda vlády už spustil konzultácie. Prikláňa sa k myšlienke znižovania odvodov. „Prístup k tomu, ako naštartovať hospodársko-ekonomický rast, musí byť v tom, že musíme prísť s niečím iným ako škrtaním,“ dodal. V roku 2026 pôjdu podľa neho pri získavaní zdrojov „iným spôsobom“.
To, či minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer-SD) bude kandidovať na primátora mesta Bratislava, zatiaľ predseda vlády nepotvrdil ani nevyvrátil. „Ak by sa ma Jožo Ráž spýtal, či by som mu odporúčal kandidovať za primátora mesta Bratislava, povedal by som mu áno,“ povedal. Reagoval aj na prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý vetoval najnovší zákon o Úrade na ochranu oznamovateľov (ÚOO) - nehnevám sa naňho, je však politicky sklamaný. ÚOO v Sobotných dialógoch Fico kritizoval, úrad podľa neho ochraňoval policajtov okolo J.
Prezident považuje proces rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov za nedôstojný. Proces rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov je podľa prezidenta SR Petra Pellegriniho nedôstojný. Novelu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti predložili do parlamentu poslanci za stranu Hlas-SD. Následne text návrhu zmenili, čo sa nepozdávalo podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi zo Smeru-SD. Gašpar preto pripúšťa ďalší pozmeňovací návrh. „Celý ten proces je naozaj nedôstojný. Ak ho vláda chcela riešiť, nerozumiem, prečo čakala dva roky a prečo musela v sobotu cez deň zasiahnuť a okamžite to riešiť pred Vianocami,“ skritizoval prezident. Nemôžem garantovať, že to podpíšem a môže sa stať, že s vysokou pravdepodobnosťou ho do parlamentu vrátim,“ deklaroval. Prezident deklaroval, že tak, ako vidí rezervy v pôsobení vlády, tak vníma nedostatky aj pri opozícii. Opozícia je podľa prezidenta pri kritike vlády rázna a energická. Pellegrini obvinil opozíciu z agresívneho štýlu tlačových konferencií. Otázku o prípadnom vymenovaní Fica na inú funkciu označil za veľmi hypotetickú.
M. Šutaj Eštok nerozumie útokom Smeru-SD na M. Žilinku. Rušenie ÚOO je podľa I. Opozičná poslankyňa Irena Bihariová (PS) reagovala, že aktuálne napätie priamo súvisí so snahou vlády zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Podľa nej ide o krok motivovaný záujmami koaličných strán. Myslí si, že Hlas-SD ustupuje Smeru-SD, ktorý si zo strany urobil „handru“. „Pán Gašpar za zrušenie tohto úradu vystupuje viac ako minister Šutaj Eštok,“ vysvetlila. Šutaj Eštok naopak kritizoval fungovanie úradu, ktorý je podľa neho vo viacerých prípadoch „politicky zneužívaný pre kampane mimovládnych organizácií a na ochranu tých, ktorí ju nepotrebujú“. Uviedol tiež, že je ochotný o celej veci hovoriť aj s prezidentom Petrom Pellegrinim.
Fico uprednostňuje individuálne záujmy, tvrdí Danko. Podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) by súčasný stav krízou nenazval. „Súvisí to aj s tým, že sa nevysvetlilo, prečo sa konsoliduje v takom rozsahu.
tags: #vyjadrenie #harabina #k #vojenskemu #dochodku