Výchova dieťaťa s mentálnym postihnutím: Sprievodca pre rodičov

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie, ako sú poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne zručnosti, a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania. Najvýznamnejším socializačným a výchovným činiteľom je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina, ktorá významnou mierou ovplyvňuje dieťa od jeho narodenia.

ilustračná fotografia rodiny s dieťaťom

Psychologické aspekty a vyrovnávanie sa rodiny

Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím predstavuje pre rodinu náročnú situáciu a zlomovú životnú krízu. Členovia rodiny sú vystavovaní vysokej záťaži a konfrontačným pocitom, ktoré nedokážu spracovať bez ďalšej pomoci. Vývin rodiny s postihnutým dieťaťom je dlhodobý proces, ktorý prebieha v určitých fázach od šoku až po zmierenie a úplnú akceptáciu.

Fázy prijatia situácie

  • Fáza oznámenia: Spojená s počiatočným šokom a silnými emóciami.
  • Fáza popretia reality: Rodičia odmietajú diagnózu a hľadajú iné vysvetlenia.
  • Fáza viny a hnevu: Hľadanie vinníkov, obviňovanie seba alebo okolia.
  • Adaptačná fáza: Rodič sa snaží realisticky zhodnotiť situáciu a je ochotný konať.
  • Fáza orientácie: Rodič vyhľadáva pomoc, informuje sa a plánuje budúcnosť.
  • Fáza akceptácie a dozretia: Rodina prijíma dieťa s jeho postihnutím a adaptuje fungovanie tak, aby potreby rodiny a starostlivosť boli v rovnováhe.

V poslednej fáze je nutné poskytnúť rodičom pravidelnú pomoc a vedenie. MP dieťa nesmie pre rodičov predstavovať životný nezdar, sklamanie, či nešťastie, ale má pre nich znamenať životnú úlohu.

Zdravotné postihnutie a ochrana detí | UNICEF

Zásady zdravého výchovného prístupu

Optimálna atmosféra rodiny je taká, kde dominuje láska, zdravá náklonnosť, trpezlivosť, porozumenie a spoločný výchovný postup rodičov. K hlavným zásadám zdravého prístupu patrí, že nestačí dieťaťu neškodiť, treba mu aktívne pomáhať, vyrovnávať nedostatky a rozvíjať zachované schopnosti.

Typy výchovných prístupov

  1. Realistická výchova: Rodičia racionálne poznajú možnosti a potreby svojho dieťaťa, rešpektujú ich a vytvárajú mu dostatok podnetov.
  2. Rozmaznávanie: Rodičia MP dieťa ľutujú, nedostatky kompenzujú nezdravou záplavou emocionálnych prejavov a všetko robia za dieťa, čím bránia jeho samostatnosti.

K dieťaťu je potrebné pristupovať primerane jeho vývinovej úrovni, nie chronologickému veku. Je dôležité pozerať sa reálne na súčasný stav dieťaťa, jeho budúcnosť i výchovu.

schéma vývinových úrovní dieťaťa

Vzdelávanie a podpora rozvoja

Výchova detí a práca s nimi sa odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód, ktoré sa zameriavajú na prekonávanie alebo zmiernenie postihnutia.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň IQ Charakteristika
Ľahká mentálna retardácia 69 - 50 Vzdelávateľní, dosahujú nezávislosť v sebaobsluhe.
Stredná mentálna retardácia 49 - 35 Vychovávateľní, odkázaní na dozor a riadenie iných.
Ťažká mentálna retardácia 34 - 20 Trvale odkázaní na starostlivosť druhých.

Význam hry a rozprávok

Význam hry vo vývoji každého jedinca je nepopierateľný. Formou hry si dieťa oveľa ľahšie osvojí určité pohybové, zmyslové, či rečové návyky. Správne zvolená hra dáva dieťaťu pocit zodpovednosti, dôležitosti a malých víťazstiev. Rozprávky zase ponúkajú bezpečný priestor na spoznávanie sveta, učenie sa novým veciam a rozvíjanie sociálnych zručností, pričom moderné príbehy podporujú inklúziu a odbúravajú predsudky.

dieťa hrajúce sa s hračkami

Je dôležité nájsť si čas, venovať sa dieťaťu pri hre, pomáhať mu, usmerňovať a koordinovať ho. Pri hre s mentálne postihnutým dieťaťom musíme brať ohľad na jeho mentálny vek a dĺžku aktivity, ktorá by nemala trvať dlho, ideálne do 20 minút.

tags: #vychova #mentalne #postihnuteho #dietata