Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje obdobie, kedy sa živnostník stane práceneschopným z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas tohto obdobia je nevyhnutné dodržiavať určité pravidlá a povinnosti, aby bolo zabezpečené riadne liečenie a zotavenie, ako aj nárok na peňažné dávky.
Živnostník má po splnení podmienok nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Podmienky nároku na nemocenské dávky pre živnostníkov
K tomu, aby mal živnostník nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, nárok na PN-ku vznikne. Ak je dlh na poistnom vyšší, nárok na PN-ku nevznikne.
Živnostník musí spĺňať tieto zákonom stanovené podmienky:
- lekár ho musí uznať za dočasne PN,
- musí mať platné nemocenské poistenie alebo byť v ochrannej lehote po jeho zániku,
- počas PN nesmie poberať materské,
- musí mať zaplatené poistné nemocenského poistenia v riadnej výške a včas, pričom sa toleruje suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.
Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské. Ak živnostníkovi zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo je začínajúci živnostník, nemá na nemocenské nárok.
Ochranná lehota
Po zániku poistenia ešte existuje ochranná lehota, ktorá trvá sedem dní po zániku poistenia. Počas nej má živnostník nárok na nemocenské plnenie. Existujú však prípady, kedy ochranná lehota je kratšia alebo dlhšia ako sedem dní:
- ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, dĺžka lehoty je rovnaká ako dĺžka poistenia (napríklad, keď poistenie trvalo tri dni, tak ochranná lehota je trojdňová),
- ak nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, vtedy je ochranná lehota osem mesiacov (napríklad osem mesiacov od začiatku 40. týždňa tehotenstva).
Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PN-ky.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. januára 2024 platia zmeny vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti. PN sa vystavuje a ukončuje elektronicky (ePN) vo všetkých ambulanciách a nemocniciach. Lekári sú povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024 elektronicky. Živnostník už nedoručuje zamestnávateľovi žiadne papiere, pretože komunikácia prebieha elektronicky medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom.
ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na špecializáciu. Lekár nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte doručovať žiadne potvrdenia Sociálnej poisťovni, nežiadate o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná na bankový účet živnostníka (prevodom) prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca, alebo na adresu trvalého pobytu (poštou).
Papierová forma PN
V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. v Sociálnej poisťovni. Ak lekár nevystaví živnostníkovi PN-ku elektronicky, vyplní tzv. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré sa skladá z piatich dielov. Z týchto piatich dielov odovzdá živnostníkovi nasledovné:
- I. diel potvrdenia: Slúži len na legitimáciu (preukázanie) dočasne práceneschopného živnostníka v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu. Na tomto tlačive lekár vyznačuje dátumy kontrol a po skončení dočasnej PN je potrebné odovzdať tento diel lekárovi.
- II. diel potvrdenia: Je žiadosťou o nemocenské. Tento diel živnostník bezodkladne doručí pobočke Sociálnej poisťovne (podľa miesta trvalého pobytu živnostníka), pričom je potrebné vyplniť a podpísať „Vyhlásenie poistenca“.
- IV. diel: Slúži na ukončenie dočasnej PN. Po ukončení PN-ky je živnostník povinný tento diel bezodkladne doručiť pobočke Sociálnej poisťovne.
Výška nemocenskej dávky a jej výpočet
Nárok na nemocenskú dávku má živnostník za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, ale maximálne po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
| Trvanie PN | Výška nemocenskej dávky |
|---|---|
| Od 1. do 3. dňa | 25 % z DVZ |
| Od 4. dňa | 55 % z DVZ |
Pozor si dajte, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto:
DVZ = Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia
Výsledný DVZ sa zaokrúhli na štyri desatinné miesta smerom nadol. Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.
Určenie rozhodujúceho obdobia pre výpočet DVZ
| Vznik nemocenského poistenia | Určenie rozhodujúceho obdobia | Príklad |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok (t.j. od 01.01. do 31.12.) | Predchádzajúci kalendárny rok | PN vznikla vo februári 2023. Rozhodujúce obdobie je tak celý rok 2022. |
| Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roka | Od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka | PN vznikla vo februári 2023 a nemocenské poistenie platí od 01.05.2022. Rozhodujúce obdobie je tak od 01.05.2022 do 31.12.2022. |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN | Nemocenské poistenie vzniklo 01.01.2023 a PN nastala 02.03.2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01.01.2023 do 28.02.2023. |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN | Od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN | Poistenie vzniklo 01.02.2023 a PN vznikla 25.02.2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01.02.2023 do 24.02.2023. |
| PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia | Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ). | PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN. |
Ako funguje daň zo samostatnej zárobkovej činnosti (a ako ju NIKDY NEPLATIŤ!)
Vychádzky a kontrola dodržiavania liečebného režimu
V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia.
Vychádzky počas PN
Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10:00 do 12:00 h a od 14:00 do 16:00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý (teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb), sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa PN, aj mimo pracovného času a cez víkend. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.
Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Ak pacient nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Zmena miesta pobytu počas PN
Pacient počas PN nemusí byť iba na adrese trvalého bydliska, ale aj na tej, ktorú si určí u lekára. Zmenu adresy je potrebné oznámiť lekárovi a Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.
Odvody počas PN
Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy živnostník nemá príjem. Počas nej nemusí preto platiť sociálne odvody. Ak je živnostník PN celý kalendárny mesiac (t. j. od 1. do 30., resp. 31.), neplatí žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne.
Problém môže nastať vtedy, keď je živnostník práceneschopný len časť mesiaca. V takom prípade musí platiť alikvotnú výšku odvodov za tie dni, za ktoré nebol práceneschopný. Ak by zaplatil odvody v plnej výške, vznikne mu preplatok. Živnostník si môže vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ, alebo požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu.
Ako vypočítať alikvotný vymeriavací základ: Klasický vymeriavací základ, z ktorého živnostník bežne platí odvody, sa vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.
Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhodobo (viac ako 52 týždňov), je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského.
tags: #vychadzky #pocas #pn #zivnostnik