Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Pri sluchovom postihnutí ide o poruchu sluchu, ktorá sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrosti a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči.
Sluchovo postihnutie je charakteristické zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje, znížením ostrosti sluchu a obmedzením príjmu akustických informácií. Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne. Toto postihnutie je možné vymedziť dvoma krajnými prípadmi. Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje. Hluchý jedinec alebo jedinec postihnutý ťažkou nedoslýchavosťou vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu.
Stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Okrem neho rozhoduje funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu. Sluchovo ťažšie postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie nespôsobuje. Sluchovo postihnutí jedinci vyžadujú komplexnú, t. j. lekársku, špeciálno-pedagogickú, sociálnu a technickú starostlivosť.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:
- Úplná strata sluchu
- Veľmi ťažké sluchové postihnutie: 91 dB
- Ťažké sluchové postihnutie: 71-91 dB
- Stredne ťažké sluchové postihnutie: 56-71 dB
- Stredné sluchové postihnutie: 41-55 dB
- Ľahké sluchové postihnutie: 26-40 dB
Sluchovo postihnuté deti sa v súčasnosti vzdelávajú v materských, základných školách a učilištiach bežného typu alebo v školách pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich. Komplexnú starostlivosť a v rámci nej špeciálnu výchovu je potrebné poskytnúť sluchovo postihnutým hneď od zistenia sluchového postihnutia, pretože raná výchova, od narodenia do troch rokov, je dôležitá pre rozvoj komunikačných zručností.
Ciele a zameranie pedagogiky sluchovo postihnutých
Cieľom pedagogiky sluchovo postihnutých je sociálna integrácia. Pedagogika sluchovo postihnutých je samostatným vedným odborom. Člení sa na pedagogiku nepočujúcich a na pedagogiku nedoslýchavých. Prax pedagogiky sluchovo postihnutých sa zameriava predovšetkým na rozvoj komunikačných spôsobilostí, na rozvíjanie reči vo všetkých jej formách, t. j. orálnej, písanej, na rozvoj sluchovej pozornosti od útleho veku, ale aj psychických schopností a celej osobnosti sluchovo postihnutých osôb.
Vzťah pedagogiky sluchovo postihnutých k ostatným vedným odborom
Pedagogika sluchovo postihnutých má veľmi úzky vzťah k mnohým vedným disciplínam. Ide najmä o všeobecnú pedagogiku, fonetiku, o jednotlivé druhy špeciálnej pedagogiky (logopédiu, psychopédiu, pedagogiku telesne, zrakovo postihnutých, ťažkovychovávateľných, psychosociálne narušených a liečebnú pedagogiku), pedagogickú audiológiu, neurológiu, pediatriu, foniatriu, elektroakustiku, patopsychológiu, sociológiu a pod.
Pomocnými vedami pedagogiky sluchovo postihnutých sú psychológia, sociológia, fonetika, a z medicínskych disciplín - otorinolaryngológia, foniatria, neurológia; biologické vedy, elektroakustika a kybernetika.
Časť 3: Vývoj reči a jazyka u detí so stratou sluchu
Špeciálna pedagogika a jej miesto
Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, zaoberajúci sa teóriou a praxou výchovy, vzdelávania mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností či psychosociálneho narušenia alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania mládeže a dospelých. Môžeme sem zaradiť aj jedincov s výnimočným nadaním a talentom či inými špecifickými potrebami.
Predmetom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.
Špeciálna pedagogika má systémom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špec. potrebami. Dajú sa zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.
Komplexná starostlivosť o sluchovo postihnutých
Sociálna starostlivosť o zrakovo a sluchovo postihnutých na Slovensku zahŕňa širokú škálu služieb a opatrení, ktoré sú zamerané na podporu ich nezávislosti, sociálneho začlenenia a celkového zlepšenia kvality života. Medzi najvýznamnejšie patria:
Peňažné príspevky
Štát poskytuje peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na kompenzáciu zvýšených výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku ich postihnutia. Tieto príspevky sú určené na:
- Kompenzáciu zvýšených výdavkov: Príspevky na diétne stravovanie, hygienu, ošatenie, obuv, bývanie, prevádzku osobného motorového vozidla a ďalšie.
- Obstaranie pomôcok: Príspevky na zakúpenie kompenzačných pomôcok, ako sú napríklad Braillove písacie stroje, optické pomôcky, načúvacie aparáty a iné.
- Úpravu bývania: Príspevky na úpravu bytu alebo domu, aby bol prístupný a vyhovoval potrebám osoby s ŤZP.
- Prepravu: Príspevky na zabezpečenie prepravy, napríklad na nákup osobného motorového vozidla alebo na úhradu nákladov na taxislužbu.
- Osobnú asistenciu: Príspevky na zabezpečenie osobnej asistencie, ktorá pomáha osobe s ŤZP pri bežných činnostech, ako je obliekanie, hygiena, stravovanie a ďalšie.
Sociálne služby
S cieľom zabezpečiť komplexnú podporu a sociálne začlenenie občanov so zdravotným postihnutím, štát a samosprávy poskytujú širokú škálu sociálnych služieb. Tieto služby sú navrhnuté tak, aby reagovali na individuálne potreby každého jednotlivca a umožnili im viesť plnohodnotný život. Medzi najvýznamnejšie sociálne služby patria:
- Opatrovateľská služba: Táto služba je zameraná na pomoc a podporu jednotlivcom, ktorí majú obmedzenú schopnosť samostatne sa o seba postarať.
- Prepravná služba: Pre osoby s obmedzenou mobilitou je prepravná služba neoceniteľnou pomocou.
- Asistenčná služba: Táto služba je určená pre jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc pri rôznych činnostiach mimo svojho domova.
- Tlmočnícka služba: Pre sluchovo postihnutých je tlmočnícka služba kľúčová pre prekonávanie komunikačných bariér.
- Podporované bývanie: Táto služba poskytuje jednotlivcom s rôznymi formami postihnutia možnosť bývať v prostredí, ktoré je prispôsobené ich potrebám.
- Denné stacionáre: Denné stacionáre ponúkajú širokú škálu aktivít a programov pre osoby s postihnutím počas dňa.
- Špecializované poradenstvo: Pre osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny je k dispozícii špecializované poradenstvo, ktoré poskytuje informácie a podporu v rôznych oblastiach života.
Kompenzačné pomôcky pre osoby so sluchovým postihnutím
Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej. K tomuto účelu sa používajú individuálne alebo kolektívne akustické prístroje. K pomôckam patria:
- Individuálne načúvacie prístroje: Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím.
- Manuálne pomôcky: Prstová abeceda, fonematický manuálny systém, ústno - ručný systém.
- Ďalšie pomôcky: Slúžia pre zlepšenie praktického života. Sú to napr. FM systémy, pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu.

Liečebná pedagogika a národný program
Liečebná pedagogika sa v súčasnosti chápe ako terapeuticko-výchovné pôsobenie pri výchovných ťažkostiach, pričom platí, že predchádzať je lepšie ako naprávať. Uplatňuje sa preto preventívne i tam, kde ťažkosti vzhľadom na podmienky vývinu jednotlivca a jeho životné okolnosti možno predpokladať.
Ministerstvo zdravotníctva SR by sa malo viac venovať otázkam organizácie prevencie zdravotného postihnutia a genetickému poradenstvu pre rizikové skupiny obyvateľstva ako aj zvýšeniu informovanosti z tejto oblasti. Špecifické poradenstvo v oblasti genetiky by malo byť pre občanov so zdravotným postihnutím zabezpečované bezplatne. Na toto priamo nadväzuje špecifický screening - vyhľadávanie a evidencia detí so zdravotným postihnutím už v kojeneckom veku. Aktuálnou je požiadavka na povinné vykonávanie špecifického screeningu v 6. mesiaci a 1. roku života všetkých kojencov na poruchy intelektu, zraku, sluchu a pervazívnych vývinových porúch v praxi a hlavne informovať o tejto možnosti. Pre komplexnú liečebnú starostlivosť a následnú rehabilitáciu je včasné zistenie zdravotnej poruchy faktorom rozhodujúcim.
Je potrebné zvýšenú pozornosť venovať zaškoľovaniu a preškoľovaniu zdravotníckeho personálu. Tento personál by mal byť vyškolený tak, aby rodičom poskytoval vhodné a správne rady, a tým uľahčoval ich rozhodovanie v prospech vlastných postihnutých detí. Takéto školenie by malo prebiehať nepretržite a malo by sa opierať o najnovšie dostupné poznatky. Psychologická práca s pacientami, (dospelými, alebo deťmi a ich rodičmi, s rodinnými príslušníkmi) je mimoriadne dôležitá. Všeobecne sa zabezpečuje liečebná rehabilitácia, ale na psychické dopady, najmä u dospelých, sa zabúda.
Pri potvrdení diagnózy zdravotného postihnutia má byť samozrejmosťou okamžitá špecifická liečebná a komplexná rehabilitačná starostlivosť (pod rehabilitačnou starostlivosťou sa rozumie komplexná rehabilitačná starostlivosť aj o rodinu s členom so zdravotným postihnutím) a u detí aj spolupráca s pedagogicko-psychologickými a špeciálno-pedagogickými poradňami. Takáto previazanosť spolupráce rezortov zdravotníctva a školstva zatiaľ chýba, čím dochádza k zlyhávaniu prepojenia lekára prvého kontaktu so špeciálno-pedagogickými poradňami. Chýba rehabilitácia v oblasti psychiky, predovšetkým potreba vyrovnať sa so svojím postihnutím. Osobitne je to dôležité u občanov, ktorí zdravie náhle stratili alebo postupne strácajú a teda plne si uvedomujú, čo vlastne stratili alebo strácajú.
Z hľadiska liečebnej starostlivosti je významná i otázka zabezpečenia potrebných liekov a zdravotníckych - kompenzačných pomôcok. Podľa súčasne platnej legislatívy väčšinu vitamínov v neinjekčnej forme si musia pacienti hradiť sami, preto je potrebné hľadať možnosti takého riešenia, aby vitamíny, nevyhnutné pre udržanie lepšieho fyzického stavu, boli v indikovaných prípadoch pre občanov so zdravotným postihnutím poskytované bezplatne aj v neinjekčnej forme. Je potrebné zjednodušiť predpisovanie kompenzačných pomôcok a dlhodobo užívaných osobitne schvaľovaných liekov.
Riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú pri indikovaní kúpeľnej liečby, predovšetkým u osôb s ťažkým telesným postihnutím, stomikov a u osôb s mentálnym postihnutím. Je žiadúce, aby v prípade nároku sprievodcu alebo osobného asistenta bolo umožnené absolvovať kúpeľnú liečbu v kúpeľných zariadeniach s ním. V opačnom prípade je napr. nevyhnutné riešiť potrebu tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich osôb v zdravotníckych, rehabilitačných a kúpeľných zariadeniach, napr. výučbou zdravotníckeho personálu v používaní posunkovej reči nepočujúcich.

V kategorizačnej komisii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre lieky je nevyhnutné zastúpenie užívateľov, zástupcu občanov so zdravotným postihnutím.
tags: #pedagogika #sluchovo #postihnutych #vztah #k #ostatnym