Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je stav, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a následne na nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne. Je dôležité si uvedomiť, že počas trvania PN sú poistenci povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
Vznik a trvanie PN
O dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje ošetrujúci lekár (všeobecný lekár alebo špecialista). Lekár vystaví potvrdenie o PN elektronicky cez ePN systém. V prípade, že lekár neponúka možnosť ePN, vystaví potvrdenie na päťdielnom papierovom tlačive. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Maximálna dĺžka PN je 52 týždňov (1 rok).
Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o tom, že bol uznaný za dočasne PN, nakoľko táto skutočnosť ovplyvňuje aj mzdové povinnosti zamestnávateľa.
PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne
Náhrada príjmu a nemocenské
Počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanec dostáva peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu od zamestnávateľa, a to podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak bolo poistné riadne a včas zaplatené.
Sociálna poisťovňa informuje o ePN a o automatickom vybavovaní nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca v eSlužbách.
| Trvanie PN | Kto vypláca | Výška náhrady/dávky |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | Zamestnávateľ | 25 % denného vymeriavacieho základu |
| 4. - 10. deň | Zamestnávateľ | 55 % denného vymeriavacieho základu |
| Od 11. dňa | Sociálna poisťovňa | 55 % denného vymeriavacieho základu |
Povinnosti zamestnanca počas PN
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ošetrujúci lekár informuje dočasne práceneschopného poistenca, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia a môže zahŕňať aj povolené vychádzky, ak to povaha choroby umožňuje. Čas vychádzok lekár zaznamená na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname (ePN).
V praxi sa najčastejšie určujú vychádzky v trvaní do 4 hodín denne, napríklad dve hodiny doobeda a dve hodiny poobede. Ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý (nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb), sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa mať pokladničný blok ako doklad na ospravedlnenie v prípade kontroly.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej či právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontrolu až od 11. dňa PN, dovtedy ju môže vykonať aj zamestnávateľ.
Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. V takomto prípade je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podali vysvetlenie.
Ak pacient nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Zmena miesta pobytu počas PN
Počas trvania PN sa poistenec nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Pracovné záležitosti a PN
Zákonník práce špeciálne neupravuje režim zamestnanca počas jeho PN. Avšak, podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce, zamestnanec je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ide o jednu zo základných povinností zamestnanca, pričom jej porušenie je porušením pracovnej disciplíny. Je preto vylúčené, aby zamestnávateľ počas trvania práceneschopnosti ukladal zamestnancovi pracovné úlohy, a to aj v čase vychádzok stanovených ošetrujúcim lekárom.
Zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca ísť na PN. PN môže lekár vystaviť iba ak je to medicínsky opodstatnené.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu z dôvodu zatvorenia prevádzky alebo obmedzenia činnosti, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce. V takomto prípade, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu, môže mu zamestnávateľ vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku, ktorá nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
PN verzus ePN: hlavné rozdiely - stručne a zrozumiteľne
Neplatené voľno a nútené čerpanie dovolenky
Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno jednostranne. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). Počas neplateného voľna za zamestnanca zamestnávateľ neplatí odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Rovnako zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce.
Práca z domu (Home Office)
Novela Zákonníka práce v § 250b ods. 2 ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta. Zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík spojených s výkonom práce kolektívu na pracovisku. Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu.
Stravovanie počas práce z domu
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie a prispievať na neho podľa § 152 Zákonníka práce. § 152 ods. 6 Zákonníka práce ustanovuje, v ktorých prípadoch môže zamestnávateľ namiesto zabezpečenia stravovania poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok. Finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov.
Ochrana práv zamestnanca
Ak sa zamestnanec domnieva, že zamestnávateľ nedodržiava zákon, robí na neho nátlak, aby podpísal nejaké dokumenty (napr. neplatené voľno, výpoveď, súhlas s dovolenkou), odporúča sa obrátiť sa na inšpekciu práce, ktorá je dozorným orgánom nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č. 125/2006 Z. z.
tags: #vybavovanie #pracovnych #veci #pocas #pn