Vybavenie starobného dôchodku predstavuje pre mnohých dôležitý životný krok. Tento proces zahŕňa nielen splnenie zákonom stanovených podmienok, ale aj správne podanie žiadosti a preukázanie všetkých relevantných skutočností.
Nárok na starobný dôchodok a odchodné
Nárok na výplatu starobného dôchodku vzniká pri splnení uvedených podmienok a po podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku. V súlade s § 184 Zákona o sociálnom poistení (ZSP) sa žiadosť o priznanie starobného dôchodku podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.
Žiadateľ je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dôchodok a nárok na jeho výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry, a to spravidla v čase, keď sa jeho pracovný pomer končí a on nadobudol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.
Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku však nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu. Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok.
Požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku v čase trvania pracovného pomeru nie je možné, vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa vyžaduje preukázanie skončenia pracovného pomeru a až následne vykoná posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Nárok na odchodné vznikne zamestnancovi aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer a do 10 dní od jeho skončenia požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na jeden z vyššie uvedených dôchodkov.
Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku, pochopiteľne však môže byť aj vyššie - väčší rozsah vyplateného odchodného môže byť dohodnutý individuálne alebo v kolektívnej zmluve. Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Ak bol so zamestnancom skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, zamestnávateľ nemá povinnosť odchodné poskytnúť, aj keď vznikol zamestnancovi právny nárok na jeho vyplatenie.
Výpočet dôchodku a dôchodkový vek
Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku určíme tak, že riadny dôchodkový vek, ktorý je určený v prílohách zákona č. 461/2003 Z. z., znížime. Národná rada SR na júlovej schôdzi (júl 2020) v prvom čítaní podporila návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorej sa od 1. januára 2021 znižuje niektorým poistencom dôchodkový vek. ADH je aktuálna dôchodková hodnota, ktorá je platná v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku - teda platná v deň, od ktorého občan požaduje vyplácanie dôchodku.
Príklad výpočtu dôchodku:
Pán Dominik dosiahol dôchodkový vek 24.11.2026. Dosiahol spolu 45,4 rokov dôchodkového poistenia (ODP). Jeho priemerný osobný mzdový bod (POMB) je 0,8276.
Dôchodcovia: do 31. decembra sú dôchodcovia povinní zaslať Sociálnej poisťovni údaj o výške dôchodku zo zahraničia pre výpočet 13. dôchodku.
Doplatenie poistného na dôchodkové poistenie
Možnosť doplatenia poistného nie je nijako časovo ohraničená, pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca. Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca.
Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp. 3-násobok priemernej mzdy (resp. max. 2004 ... max. 2005 ... max. 2006 ... max. 2007 ... max. 2008 ... max.).
Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu. Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €.
V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.
Historické kontexty a archívne dokumenty v Revúcej
Začiatok organizovanej archívnej činnosti sa datuje od vydania vládneho uznesenia č. 4 z 9. januára 1951, v rámci ktorého boli vykonané prvé súpisy archívnych dokumentov. Na základe prípisu Krajského národného výboru v Košiciach zo dňa 21. februára, v súčinnosti s Okresným národným výborom v Rožňave, funkciou okresného obvodného archivára pre okresy Rožňava, Revúca, Moldava nad Bodvou so sídlom v Rožňave, bol dňa 25. marca 1951 menovaný Jozef Špilda.
Prvý okresný archivár neúnavne zápasil o pridelenie vhodných priestorov pre okresný archív. Rada Okresného národného výboru v Rožňave sa dňa 18. augusta 1954 uzniesla zriadiť pre okres rožňavský v Štátnom kaštieli v Betliari „Okresný archív“, ktorý bol prvým archívom toho druhu v košickom kraji. V Andrássyovskom kaštieli v Betliari mal vyčlenené 4 miestnosti. V tom čase okresný archivár už nemal v pracovnej náplni okres Moldavu nad Bodvou, ale naďalej mu zostal okres Revúca, a to až do roku 1956, kedy sa v Revúcej vytvoril okresný archív a existoval do konca júna 1960. V zmysle zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu bol opäť pričlenený k Okresnému archívu v Rožňave ako detašované pracovisko. V Revúcej tak zostali všetky archívne dokumenty aj s pracovnou silou.
Július Klincko bol od 1. júla 1960 poverený vedením tohto detašovaného pracoviska. Obdobie 50. a 60. rokov charakterizuje vytváranie základných priestorových, personálnych a materiálnych predpokladov na odbornú prácu. Z pohľadu záchrany archívnych dokumentov bolo toto obdobie veľmi náročné a rozhodujúce.
Preberanie a sprístupňovanie archívnych fondov
K 1. januáru 1961 bol pri Okresnom národnom výbore v Rožňave zriadený Okresný archív v Rožňave ako samostatná rozpočtová organizácia. Do archívu sa v tomto období mimo iných dostali fondy Magistrát mesta Jelšava 1299 - 1922, Magistrát mesta Dobšiná l326 - 1920, Magistrát mesta Rožňava l323 - 1922, Magistrát mesta Revúca l6l2 - 1922, Okresný úrad v Rožňave 1923 - 1938, OÚ v Revúcej 1923 - 1944, Mestský úrad v Rožňave 1923 - 1938, Mestský úrad v Dobšinej 1921 - 1944, OÚ v Dobšinej 1939 - 1945, fondy mestečiek Plešivec, Štítnik a fondy notárskych úradov.
Neskôr to boli fondy ďalších úradov štátnej správy, súdov a prokuratúry, ale aj fondy z oblasti hospodárstva a družstevníctva, fondy politických strán a spoločenských organizácií, kultúry, školstva, zdravotníctva a náboženských organizácií, osobné fondy a fondy spolkov a záujmových organizácií. Z kapacitných dôvodov sa na základe uznesenia ONV v Rožňave v roku 1966 začal pre potreby okresného archívu renovovať kaštieľ barónky Thánovej v Brzotíne.
V roku 1972 odišiel do starobného dôchodku Jozef Špilda. Zastupovaním funkcie vedúceho Okresného archívu v Rožňave bol poverený Ondrej Petergáč, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Štátneho okresného archívu v Rožňave. V archívnej práci sa prvoradá pozornosť venovala triedeniu, usporadúvaniu, prehľadnému ukladaniu a štítkovaniu jednotlivých fondov. V rokoch 1973 a 1974 sa podarilo obsadiť všetky tri systemizované miesta, pokračovala práca na ďalšom sprístupňovaní archívnych fondov. Priestorová situácia bola na ten čas veľmi dobrá, pretože celá budova kaštieľa slúžila výlučne pre potreby archívu. Bádatelia mali k dispozícii študovňu s príručnou historickou knižnicou, kde bola a aj je bohato zastúpená regionálna tlač.
Sprístupňovanie archívnych fondov bolo v 70. a 80. rokoch vo veľkej miere poznamenané vtedajšou spoločenskou objednávkou, orientovanou na spracovanie súpisov a rôznych katalógov k dejinám robotníckeho hnutia a KSČ. Pre začiatok 90. rokov bol príznačný veľký nápor spojený s preberaním archívnych dokumentov zanikajúcich inštitúcií a podnikov. Verejnosť prejavovala veľký záujem o nápravu krívd z minulosti a následné reštitučné nároky a rehabilitácie.
Veľká zmena nastala aj v rámci predarchívnej starostlivosti. Pravidelné školenia a systém kontrol sa odzrkadlil v kvalite vyraďovacieho konania a preberania archívnych dokumentov. Postupom času sa aj budova kaštieľa v Brzotíne zaplnila a tak sa od Rehole menších bratov Františkánov v roku 1996 odkúpila budova bývalého kláštora v Rožňave.
Rok 1997 môžeme považovať za ďalší medzník v histórii nášho archívu. V tomto roku odišiel do starobného dôchodku Ondrej Petergáč a na jeho miesto nastúpil po výberovom konaní Mgr. Ján Lipták. Hneď od svojho nástupu začal riešiť problém, ktorý dlhodobo pretrvával a ohrozoval fyzický stav nielen archívnych dokumentov, ale aj pracovníkov archívu. Táto snaha priniesla ovocie, čomu do určitej miery napomohlo aj prijatie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z. z., o archívoch a registratúrach. Štátny archív v Rožňave sa stal pobočkou ŠA v Košiciach. Ministerstvo vnútra ako zriaďovateľ archívov tak mohol prostredníctvom odboru archívov a spisovej služby účinnejšie ovplyvňovať materiálne a finančné zabezpečenie riešenia priestorových problémov.
Rok 2005 bol náročnejší z personálneho hľadiska, kedy dvaja pracovníci v krátkom časovom slede podali výpoveď zo zamestnania a v archíve na krátky čas zostali len traja pracovníci. V roku 2007 archív realizoval posledné sťahovanie. Po prijatí novely zákona 395/2002 Z. z. a následnej reorganizácii archívov v roku 2015 sa Archív v Rožňave stal spolu s archívom v Trebišove, Spišskej Novej Vsi a v Michalovciach pracoviskom Štátneho archívu v Košiciach.
Od roku 2019, po odchode Mgr. Jána Liptáka do starobného dôchodku, sa vedúcou archívu po výberovom konaní stala Ing. Eva Jergová. V archíve v súčasnosti pracuje 5 odborných pracovníčok (Ing. Eva Jergová - od roku 1991, vedúca archívu od roku 2019, Eva Kerekešová od roku 1989, Ing. Silvia Oravcová od roku 2005, Bc. Adriana Ďuričeková od roku 2010 a PhDr. 13).
Mestský úrad Revúca a služby pre občanov
Mestský úrad Revúca oznamuje svojim občanom, že v týchto dňoch spisujú zamestnanci mesta čestné vyhlásenia o kompostovaní v záhradách Vašich rodinných domov. V prípade Vašej neprítomnosti Vám vyhlásenie nechajú v schránkach.
Od 19. júla 2021 je umožnená návšteva klienta vo vyčlenenej návštevnej miestnosti. Návšteva sa telefonicky objedná u pracovníčok sociálnej rehabilitácie na t.č. 058/4422121, len v pracovných dňoch od 8:00-15:00 hod. Návštevy sú povolené v prac. dňoch od 9:00 hod. - 15:00 hod., v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod.
Mestský úrad Revúca oznamuje, že od dnes, 16.7.2021 je spustené vyhradené parkovanie pre ulice 1. mája, Š. Maliaka Terézie Vansovej, Magnezitárov, Ivana Krasku, Fraňa Kráľa, Gen. Viesta, Jilemnického, Sama Chalúpku a Sládkovičova. Obyvatelia, ktorým boli doručené oznámenia, už môžu parkovať na svojich miestach. Parkovanie na uliciach Daxnerova, V. Bod 4. uvádza, že pôvodca je povinný zabezpečiť odovzdanie biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad a parkov z rodinných domov na zbernom dvore na Šafárikovej ulici č. 330/3 v Revúcej. Bod 5.
Od 1. júna 2021 je umožnená návšteva klienta vo vyčlenenej návštevnej miestnosti, pri dôslednom dodržiavaní hygienicko-epidemiologického režimu a opatrení za účelom zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19. Návšteva sa telefonicky objedná u pracovníčok sociálnej rehabilitácie na t.č. 058/4422121, len v pracovných dňoch od 8:00-15:00 hod.
Štatistické zisťovania a štatistika práce
Štatistický úrad SR v zmysle vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026, v roku 2026 realizuje Zisťovanie o domácom a výjazdovom cestovnom ruchu. Štatistický úrad SR realizuje na úseku štatistiky práce Výberové zisťovanie pracovných síl, ktoré sa pravidelne vykonáva vo všetkých európskych krajinách.
V zmysle vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z. Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností (EU SILC) je harmonizovaným štatistickým zisťovaním, ktoré sa uskutočňuje vo všetkých krajinách Európskej únie a na Slovensku ho realizuje Štatistický úrad SR každoročne už od roku 2005. štatistického zisťovania EU SILC je poskytovať pravidelné podrobné informácie o príjmoch, úrovni a štruktúre chudoby a sociálnom vylúčení domácností na Slovensku.
tags: #vybavenie #starobneho #dochodku #v #revucej