Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zlepšuje priebeh ochorenia, zmenšuje deficit a urýchľuje znovuzaradenie pacienta do rodinného, spoločenského a pracovného života. Lekárska rehabilitácia predstavuje súbor liečebných a preventívnych opatrení zameraných na maximálnu možnú obnovu stratených schopností pacienta po rôznych chorobách a úrazoch. Zohráva kľúčovú úlohu, najmä v oblasti neurochirurgie, ortopédie a úrazovej chirurgie, kde pacient po závažnej chorobe a traume často stráca základné zručnosti a schopnosti.
Moderná medicína s využitím najnovších technológií, skúseností a zručností špecialistov dokáže zachrániť to najcennejšie - život. Avšak traumatický účinok vonkajších faktorov na ľudské telo, ktorý trvá zlomok sekundy, si vyžaduje dlhodobý boj s jeho dôsledkami. Pacientovi často trvá niekoľko mesiacov, kým získa stratené schopnosti či zručnosti. Preto je po traumatických úrazoch a komplikovaných operáciách lekárska rehabilitácia dôležitou súčasťou procesu zotavovania. Jej cieľom je zlepšiť fyzický aj psychický stav pacienta.
Rehabilitácia je zložitý komplexný systém, ktorému predchádza konzultácia s fyzioterapeutom. Fyzioterapeut musí byť oboznámený so zdravotným stavom pacienta tak, aby vedel určiť liečebný proces a vyvaroval sa kontraindikáciám.
Multidisciplinárny prístup k rehabilitácii
Rehabilitácia je komplexný proces zotavovania sa pacienta, ktorého sa zúčastňujú lekári z rôznych oblastí - fyzioterapeuti, maséri, ergoterapeuti, psychológovia, logopédi. Výsledkom je komplexná rehabilitácia, ktorá umožňuje pacientovi úplné či čiastočné zotavenie. Úspech rehabilitácie závisí aj od samotného prístupu pacienta. Rehabilitačný proces je založený na stimulácii sebavedomia pacienta dosahovaním stanovených cieľov.
V rámci rehabilitácie sa rozlišujú nasledovné typy:
- Liečebná rehabilitácia: Zahŕňa fyzioterapiu a ergoterapiu. Fyzioterapia sa venuje diagnostike, prevencii a liečbe porúch funkcie pohybového aparátu, ale nepriamo ovplyvňuje aj ostatné telesné systémy. Zahrňuje postupy myoskeletálnej medicíny, liečebnej telesnej výchovy, fyzikálnej terapie a kúpeľnej liečby. Ergoterapia sa snaží zlepšiť kvalitu života klienta pomocou rôznych zmysluplných činností.
- Sociálna rehabilitácia: Pomáha pacientovi integrovať sa späť do spoločnosti.
- Pedagogická rehabilitácia: Zameriava sa na obnovu vzdelávacích schopností.
- Psychologická rehabilitácia: Rieši psychické dôsledky ochorenia alebo úrazu.
- Pracovná rehabilitácia: Pomáha pacientovi vrátiť sa do pracovného procesu.
Význam predoperačnej rehabilitácie
Predoperačná rehabilitácia je jednou z najpodceňovanejších foriem prípravy pred operačným výkonom. Ak má pacient chronické ochorenie (viac ako 3 mesiace), dochádza na danom mieste k patologickej remodelácii poškodených a priľahlých tkanív. Obdobie strávené „šetrením“ poškodeného tkaniva či jeho okolia pôsobí negatívne hneď na viaceré systémy ľudského tela. Hromadia sa zápalové látky, ktoré sa prejavia zvýšenou bolesťou, možným opuchom, znecitlivením, zníženým rozsahom pohybu a úbytkom svalovej sily.
Riadeným rehabilitačným plánom sa pacientovi šije pohyb na mieru tak, aby kĺb či jeho okolie bolo v adekvátnej záťaži, rozsahu a postavení. Pohybom nastáva látková výmena príslušných svalov, šliach, meniskov, medzistavcových platničiek a pod. Zároveň sa tým uľahčuje práca chirurgovi, ktorý bude ošetrovať tkanivá s menšími zápalovými reakciami, menším opuchom, ktoré sú elastickejšie a v prípade kĺbu pohyblivejšie.
V ideálnom prípade by mal klient začať rehabilitovať hneď po úraze, aj keď je operácia naplánovaná až neskôr. Fyzioterapia pomôže pri vstrebávaní opuchu a hematómu, zmiernení bolestí a najmä pomôže udržať svalovú silu. Pripraví celú končatinu na operáciu, čo vedie k jednoduchšiemu priebehu operácie a rýchlejšiemu pooperačnému hojeniu. Klient sa tak skôr vráti k svojim obľúbeným činnostiam a práci.
Pooperačná rehabilitácia a jej metódy
Pooperačná rehabilitácia je kľúčovou súčasťou liečebného procesu po chirurgickom výkone. Úspech operácie závisí nielen od chirurga, ale aj od kvalitnej pooperačnej rehabilitácie. Indikácia na začatie rehabilitačného procesu patrí do rúk lekára špecialistu. Pokiaľ sa operované tkanivo hojí správne a bez komplikácií, kontrola u ošetrujúceho lekára pravdepodobne skončí odoslaním na rehabilitáciu.
Je nesmierne dôležité neodkladať rehabilitačný proces, najmä kvôli rýchlejšej rekonvalescencii a s ňou súvisiacemu návratu k rutinným či športovým činnostiam. Operované i priľahlé tkanivá potrebujú nadobudnúť stratenú hustotu, silu a elastickosť, čo sa následne prejaví na kvalite pohybu a zdravia. S niektorými ortopedickými diagnózami môžete začať rehabilitovať už na druhý či tretí deň po operácii.
Rehabilitácia po úraze je súčasťou liečby. V širšom ponímaní znamená znovuobnovenie schopností klienta či pacienta na psychickej, sociálnej, fyzickej a pracovnej úrovni, ktoré sa mohli obmedziť alebo poškodiť z najrôznejších dôvodov.
Cieľ pooperačnej rehabilitácie
Cieľom rehabilitácie sú prvky regenerácie, stavby svalov, progres kooperácie kĺbov, svalov a šliach a pod. Každá rehabilitácia je koordinovaný a vzájomne previazaný liečebný proces zohľadňujúci fyziologické možnosti a predispozície pacienta. Medzi konkrétne ciele patrí:
- Znovuobnovenie regeneračných procesov v tele
- Zlepšenie elasticity a ohybnosti svalových konštrukcií
- Aktivácia hlbokého stabilizačného systému
- Prinavrátenie pohyblivosti po traume
- Vyrovnanie svalových disproporcií
- Fixácia skrátených šliach a väzív
- Náprava blokád a rozostupov v segmente chrbtice
Metódy rehabilitácie
Rehabilitácia využíva aktívne a pasívne prvky liečby. Aktívne prvky zahŕňajú dynamickú účasť pacienta na cvičení v rôznom rozsahu, zatiaľ čo pasívne prvky využívajú fyzikálnu terapiu na začatie regeneračných procesov. Medzi najčastejšie používané metódy patria:
Fyzioterapia
Zahŕňa cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybu, sily, koordinácie a rovnováhy. Používajú sa rôzne techniky, ako napríklad manuálna terapia, mobilizácia kĺbov, posilňovacie cvičenia, strečing a proprioceptívne cvičenia.
- SM Systém: Špecializovaný na príslušné segmenty chrbtice a kooperujúce prvky (medzistavcová platnička, stavce, miechové nervy). Princípom cvičenia je tvorba správne situovaného odporu pomocou elastických lán. Posilňuje hlboký stabilizačný systém, slúži ako prevencia pred svalovou dysbalanciou či korekcia skoliózy a kyfózy.
- ACT Systém (Akrálna Koaktivačná Terapia): Jeho cieľom je zlepšenie celkovej posturizácie človeka a pohybových návykov. Základom je napravenie posturizácie chrbtice aktiváciou dorzálnych a ventrálnych svalových reťazcov.
Ergoterapia
Zameriava sa na zlepšenie schopnosti pacienta vykonávať bežné denné činnosti, ako je obliekanie, hygiena, jedenie a varenie. Ergoterapeuti používajú rôzne pomôcky a techniky, ktoré pacientovi uľahčujú vykonávanie týchto činností.
Mäkké techniky
Odborník používa hmaty na uvoľnenie mäkkých tkanív, ako sú svaly, šľachy a väzy. Tieto techniky pomáhajú zmierniť bolesť, zlepšiť rozsah pohybu a znížiť opuch.
Fyzikálna terapia
Jedna z nepopierateľných výhod fyzikálnych metód liečby je, že nepoužíva lieky, a preto nehrozí nebezpečenstvo vzniku alergických reakcií a nežiaducich účinkov.
- Elektroliečba: Využíva elektrické prúdy na stimuláciu svalov, zmiernenie bolesti a zlepšenie hojenia tkanív. Medzi najčastejšie používané metódy patria TENS (transkutánna elektrická nervová stimulácia), elektrostimulácia svalov a ultrazvuk. Medzi primárne účinky patrí analgetický (znižujúci bolesť), antiflogistický (protizápalový) a cirkulačný (zlepšuje prietok krvného riečiska a tým zabezpečuje odvod toxických látok) účinok.
- Magnetoterapia: Podkategória elektroliečby, ktorá využíva nízkofrekvenčné magnetické pole. Následkom pohybu častíc je mikromasáž, ktorá stimuluje svalstvo a značne zlepšuje cirkuláciu v svalových fasciách.
- Laserová terapia (fotobiomodulácia [PBMT]): Vystavuje tkanivo elektromagnetickému žiareniu v určitom spektre svetla, čo vedie k zmenám v prenose elektrónov a protónov, ktoré majú biologické účinky. Tieto účinky môžu zahŕňať aktiváciu a produkciu rastových faktorov, stimuláciu rastu buniek a diferenciácie kmeňových buniek, podporu vazodilatácie, angiogenézy, proliferácie fibroblastov a epitelizácie s celkovým zrýchlením hojenia tkanív. Vo veterinárnej medicíne neexistuje štandardná odporúčaná dávka ani frekvencia pre PBMT.
Okrem vyššie uvedených rozlišujeme aj ďalšie kategórie:
- Mechanoterapia: Liečba mechanickými podnetmi (relaxačná masáž, ultrazvuk, manuálna lymfomasáž). Masáž má mechanické a fyziologické účinky, ktoré môžu pomôcť pri hojení tkanív počas pooperačného obdobia. Masáž vytvára tlakové rozdiely, pri ktorých oblasti s vysokým tlakom zvyšujú venózny a lymfatický odtok a oblasti s nízkym tlakom majú prílev novej tekutiny. Tento preplachovací účinok môže zlepšiť krvný obeh, prísun živín a odstraňovanie odpadových látok a môže znížiť zápal, bolesť, opuch a edém. Ukladanie jazvového tkaniva sa dá tiež minimalizovať.
- Balneoterapia: Liečba minerálnymi vodami, bahnami a tekutinami prírodného pôvodu.
- Klimatoterapia: Liečba klimatickými faktormi (pôsobenie vlhkého vzduchu).
- Hydroterapia: Využíva vodu na terapeutické účely. Cvičenia vo vode sú šetrné ku kĺbom a svalom a zároveň umožňujú lepšiu pohyblivosť.
- Termoterapia: Liečba zmenou teploty, chladom a teplom.
Kryoterapia
Kryoterapia využíva nízke teploty na zníženie zápalu a bolesti v mieste operácie. Zníženie teploty tkaniva môže spomaliť metabolizmus traumatizovaného tkaniva, vyvolať vazokonstrikciu, znížiť vedenie senzorických nervov, znížiť koncentrácie prozápalových cytokínov a znížiť dráždivosť svalov. Výsledkom je zvyčajne menší zápal a poškodenie tkaniva, znížený edém a opuch a znížené svalové kŕče a úroveň bolesti. Odporúča sa aplikačný režim 10 až 30 minút na jednu procedúru s intervalom 6 hodín medzi procedúrami. Niektoré kryoterapeutické zariadenia môžu tiež aplikovať kompresiu, ktorá zlepšuje kontakt medzi zdrojom chladu a postihnutou oblasťou na pacientovi.
Manažment bolesti a zápalu
Podávanie NSAID (nesteroidné protizápalové lieky) je v súčasnosti štandardnou liečbou pooperačného ortopedického zápalu a bolesti na základe ich dobre preskúmanej účinnosti. Zápalová fáza hojenia tkaniva sa zvyčajne vyskytuje prvé 3 až 5 dní po poranení, samotný opuch alebo opuch spolu s bolesťou z ortopedickej operácie však môžu trvať oveľa dlhšie. Preto sa odporúča, aby sa trvanie podávania NSAID určovalo individuálne a aby sa NSAID predpisovali až do odstránenia stehov, kedy je možné pacienta prehodnotiť a rozhodnúť, či sa má v podávaní NSAID pokračovať.
U ľudí sa preukázalo, že periférne nervové blokády poskytujú lepšiu pooperačnú analgéziu, podporujú skoršiu mobilizáciu a majú pozitívny vplyv na chirurgické a rehabilitačné výsledky. Periférne nervové blokády môžu tiež zlepšiť schopnosť pacienta tolerovať manuálne rehabilitačné terapie v bezprostrednom pooperačnom období.
Pohybové aktivity a cvičenia
Problémy s ochabnutými svalmi a dystrofia svalového aparátu sú neľahkým problémom pacientov pripútaných na lôžko. Medicína však pokročila aj v tejto oblasti a vďaka špeciálnym zdravotným pomôckam sa zdravotný stav vášho blízkeho môže zmeniť k lepšiemu. Správne stanovený komplexný rehabilitačný program dokáže pomôcť pacientovi zotaviť sa po traumatickom alebo chirurgickom zákroku, získať stratený pocit slobody pohybu a schopnosť komunikovať s ostatnými ľuďmi bez obmedzení. Mnoho ľudí si ešte aj dnes myslí, že keď utrpeli úraz, nemajú sa priveľmi hýbať. To je však chyba. Najmä seniori rýchlo strácajú silu a po dvoch dňoch nečinnosti začnú ochabovať svaly. Poruchy pohybového aparátu sa liečia práve správnym pohybom.
Chránené zaťaženie
Chránené zaťaženie v počiatočných štádiách po ortopedickej operácii je základnou súčasťou rehabilitácie. V humánnej medicíne sa nepreukázalo, že by žiadna iná technika viac pomáhala pri správnom hojení poranených kostí, vláknitého tkaniva a svalov ako kontrolované fyzické aktivity. Keď sa na spojivové tkanivo krátko po operácii aplikuje sila alebo záťaž, spôsobí to zvýšenie krvného obehu a syntézy matrice, čo vedie k oprave a prestavbe tohto tkaniva. Bez aplikácie včasného kontrolovaného zaťaženia by sa tkanivo v najlepšom prípade hojilo neorganizovane a v najhoršom prípade by sa vôbec nezahojilo. Ako hojenie tkaniva postupuje a vidíme klinické zlepšenie stavu pacienta, je možné zvýšiť trvanie, frekvenciu a rýchlosť chôdze alebo aktivity. Vo všeobecnosti je bezpečné zvýšiť množstvo aktivity o 10 % až 15 % týždenne, ak sa pacient cíti pohodlne a miesto operácie nie je ohrozené.
Rozsah pohybu kĺbu
Terapia pasívneho rozsahu pohybu (PROM) zahŕňa pohyb kĺbu bez svalovej kontrakcie a bežne sa používa v skorom pooperačnom období na zníženie bolesti a tvorby jazvového tkaniva, obnovenie pružnosti kĺbu, udržanie prietoku a zdravia synoviálnej tekutiny a prevenciu svalovej kontraktúry. Terapiu PROM možno ukončiť, keď je pacient schopný trvalo niesť váhu na postihnutej končatine a podstúpiť terapiu aktívneho rozsahu pohybu (AROM). Techniky, ktoré zlepšujú rozsah pohybu (AROM), zahŕňajú asistované alebo nezávislé chôdze na vôdzke, terapiu na podvodnom bežiacom páse a používanie schodov a rámp a cavallettiho zábradlí. Plávanie môže zlepšiť AROM a u pacientov po operácii sa preukázalo, že vedie k väčšiemu rozsahu pohybu v kolenných a tarzálnych kĺboch v porovnaní s chôdzou. Terapia na podvodnom bežiacom páse sa dá prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta prostredníctvom zmien hĺbky vody, rýchlosti pásu a trvania aktivity a môže sa začať hneď po zahojení rezu pacienta.
Pretréning chôdze (neuromuskulárna rehabilitácia)
Pri pretréningu chôdze sa vykonávajú určité cvičenia na stimuláciu opätovného prepojenia medzi poranenými kostrovými svalmi a neurónmi. To zvyčajne vedie k opätovnému precvičeniu končatín tak, aby fungovali tak, ako pred operáciou. Cvičenie vykonávané počas reinervácie svalov stimuluje hojenie poranených a atrofovaných motorických dráh, zlepšuje obnovu neuromuskulárnej odpovede, obnovuje neuromuskulárne spätnoväzbové systémy na periférnej a centrálnej úrovni a urýchľuje regeneráciu postihnutej končatiny. Tieto cvičenia sú navrhnuté tak, aby precvičovali rovnováhu pacienta a stimulovali propriocepciu a môžu pozostávať z účasti pacienta na podvodnej terapii na bežiacom páse; chôdze po rôznych povrchoch (napr. tráva, chodník, hlina, lístie) a mimo nich; navigácie po provizórnej prekážkovej dráhe vyrobenej z predmetov rôznej výšky a dĺžky; chôdze cez, nad a okolo zábradlí cavalletti, výstražných kužeľov alebo pneumatík; absolvovania tréningu nestability na kyvadlovej doske; a/alebo státia na fyziorole.
Silový tréning
Silový tréning zahŕňa opakované cvičenia, ktoré nabádajú svaly k sťahovaniu proti väčšiemu mechanickému odporu. To by malo zvýšiť svalovú hmotu a silu pacienta a pomôcť pacientovi znovu získať predchádzajúce úrovne funkcie svalov a končatín. Techniky používané na zvýšenie úsilia, s ktorým musia končatiny pracovať, môžu zahŕňať zníženie hĺbky vody v podvodnom bežiacom páse a zvýšenie rýchlosti otáčania bežeckého pásu. Podobné techniky možno použiť aj pri cvičeniach na súši: Zvýšenie rýchlosti chôdze alebo joggingu zvyšuje vplyv na silu pôsobiacu na končatiny; palice sa môžu zdvíhať počas tréningu cavalletti; tempo chôdze sa môže zvýšiť; a chôdza hore a dole po strmších svahoch môže zlepšiť silu. Pacient môže vykonávať opakované cvičenia zo sedu do vstávania, ktoré zapájajú svaly bedrových a panvových končatín, a cvičenia zo zostupu do vstávania, ktoré zapájajú hrudné a panvové končatiny, čo môže posilniť špecifické svalové skupiny.
Posilňovanie svalov jadra
U ľudí sa zdôrazňuje potreba silných brušných a dolných chrbtových svalov (t. j. silného jadra), pretože silné jadro zlepšuje schopnosť fyzickej aktivity. Hoci to môže byť náročnejšie, nemalo by sa prehliadať posilňovanie jadra u psov a mačiek. Ak pacient stojí na nestabilnej plošine (napr. na kyvadlovej doske, bosu lopte, fyziorolle), môže to podporiť zapojenie svalov jadra pacienta, zatiaľ čo sa pacient snaží udržať rovnováhu a vyhnúť sa pádu. Pacientovi sa môže poškriabať alebo štekliť brucho, kým stojí na pohyblivej kyvadlovej doske, aby sa podporila ďalšia kontrakcia svalov jadra.
Špecifické oblasti rehabilitácie v úrazovej chirurgii
Rehabilitácia sa zameriava na rôzne oblasti tela, ktoré boli postihnuté úrazom. Medzi najčastejšie oblasti patria:
- Rehabilitácia chrbtice: Zameriava sa na obnovenie funkcie chrbtice, zmiernenie bolesti a zlepšenie stability. Používajú sa rôzne cvičenia na posilnenie chrbtových a brušných svalov, strečing a manuálna terapia.
- Rehabilitácia končatín: Zameriava sa na obnovenie funkcie horných a dolných končatín, zlepšenie rozsahu pohybu, sily a koordinácie. Používajú sa rôzne cvičenia na posilnenie svalov, strečing, mobilizáciu kĺbov a ergoterapia.
- Rehabilitácia ruky: Zameriava sa na obnovenie funkcie ruky, zlepšenie jemnej motoriky a úchopu. Používajú sa rôzne cvičenia na posilnenie svalov ruky, ergoterapia a špeciálne pomôcky.
Robotická a virtuálna rehabilitácia
Cieľom vzdelávacej činnosti študentov v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania je nadobudnutie a rozšírenie vedomostí v oblasti robotickej rehabilitácie, virtuálnej rehabilitácie a telerehabilitácie. Tieto moderné prístupy otvárajú nové možnosti v personalizovanej a efektívnej terapii.
Starostlivosť o jazvy po operácii
Operačný výkon neporuší len kožu, ale aj sval. Po každej operácii, či už ide o pohybový aparát alebo akúkoľvek operáciu, po ktorej ostanú jazvy, by mala nasledovať aspoň minimálna starostlivosť o jazvu. Cielenou rehabilitáciou sa dá predísť výskytu komplikácií, pomalšiemu hojeniu alebo nedostatočnej obnove funkcie. Operatér a neskôr fyzioterapeut by mali klienta edukovať v tom, ako sa o jazvu starať. Fyzioterapeut by s klientom mal nacvičiť, ako sa o jazvu starať a v prípade, že ide o komplikovanejšiu jazvu, mal by urobiť aj odborné ošetrenie, ktoré vedie k obnove elasticity kože a podkožia. Neošetrovaná jazva môže neskôr výrazne obmedziť rozsah pohybu daného segmentu, ale môže sa stať aj tzv. aktívnou jazvou, kedy je sama zdrojom bolestivých podnetov. Jazvy v bruchu majú tendenciu tvoriť zrasty a tým negatívne ovplyvniť funkciu vnútorných orgánov. Preto by sa im mala venovať dostatočná pozornosť a odborné ošetrenie.
Dôležitosť včasnej a kontinuálnej rehabilitácie
Kľúčom k úspechu rehabilitácie je jej včasné zahájenie v závislosti od diagnózy, ale žiaľ i dostupnosti vlastnej rehabilitačnej starostlivosti. Ak lekár rehabilitáciu nepredpíše, neznamená to, že pacient ju nepotrebuje. Rehabilitáciu predpisuje najmä váš ošetrujúci lekár na príslušný poukaz alebo ambulantný špecialista, ak žiadate o preplatenie rehabilitácie z verejného zdravotného poistenia. Ak sa stane, že lekár z nejakého dôvodu rehabilitáciu nepredpíše a vy máte pochybnosti o funkčnosti svojho pohybového aparátu alebo sa chcete poradiť o cvičení, tréningu či športe vhodnom pre váš pohybový systém, existujú aj súkromné ambulantné fyzioterapeutické ordinácie, kde sa objednáte i bez odporučenia lekára. Zvyčajne ponúkajú fyzioterapiu za priamu úhradu. Avšak čakacie doby bývajú kratšie a kvalita poskytovanej starostlivosti vysoká. Práve rýchla dostupnosť môže byť výhodou pre niektorých klientov, zatiaľ čo čakajú na hradenú starostlivosť. Môžu tak preklenúť obdobie, kedy by sa po operácii nehýbali iba preto, že mali nedostatok informácií. Neskôr môžu eventuálne pokračovať hradenou rehabilitáciou.
Podľa MUDr. Tomáša Jakubíka, ortopéda, pod rehabilitáciou rozumieme „všetky metódy, ktoré dopomáhajú k obnoveniu a regenerácii pôvodného stavu pacienta pomocou rôznych metód a techník. Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorý má svojich špecialistov, diagnostiku a stanovené postupy.“
tags: #vseobecna #rehabilitacia #v #chirurgii #a #traumatologii