Vresy a vresovce patria medzi veľmi vďačné rastliny, ktoré môžeme pestovať v balkónových debničkách počas celého roka, keďže im neprekáža ani sneh a mráz. Hoci sú si na prvý pohľad veľmi podobné a často sa ich názvy zamieňajú, ide o dve rozdielne skupiny rastlín s odlišnými vlastnosťami.
Vres (latinsky Calluna vulgaris) je jednou z najznámejších a najrozšírenejších rastlín z čeľade vresovcovitých (Ericaceae). Vresovec patrí do rovnakej čeľade ako vres, teda do Ericaceae, avšak je súčasťou rodu Erica, ktorý zahŕňa stovky druhov.
Rozdiely medzi vresom a vresovcom
Hoci sú si vresy a vresovce na prvý pohľad podobné, existujú medzi nimi určité rozdiely, ktoré je dôležité poznať pre správnu starostlivosť.
- Výška: Vresy sú zvyčajne vyššie (do 60 cm).
- Listy: Vresy majú drobnejšie, husto usporiadané lístky, ktoré pripomínajú šupiny rýb. Vresovce majú dlhšie, ihličiu podobné lístky, ktoré sú umiestnené redšie a sú jemnejšie.
- Kvitnutie: Vres obyčajný kvitne od júla do septembra, zatiaľ čo vresovce kvitnú väčšinou na jeseň alebo v predjarí. Niektoré druhy vresovcov, ako napríklad Erica carnea, kvitnú už koncom zimy a skoro na jar, čo ich robí jednými z prvých kvitnúcich rastlín v záhrade. Vresovec vznešený kvitne od augusta do novembra.
- Kvety: Kvietky vresu majú oddelené lupienky, zatiaľ čo kvety vresovca sú zvončekovité.
- Mrazuvzdornosť: Vres obyčajný je mrazuvzdornejší ako vresovce a v našich podmienkach zvyčajne prezimuje aj bez mulču. Vresovce pochádzajú z teplejších oblastí, ako je južná Afrika a Stredomorie, čo znamená, že niektoré druhy preferujú teplejšie podmienky.
- Pôda: Vresovce znesú aj menej kyslú pôdu, zatiaľ čo vresy preferujú výhradne kyslú pôdu.
Vresovec vznešený (Erica gracilis)
Vresovec vznešený (Erica gracilis) je obľúbený druh vresovca, ktorý pochádza z Južnej Afriky. Je to pomaly rastúci ker vankúšového tvaru, ktorý je pestovaný pre svoje atraktívne kvety a kompaktný tvar. Rastlina môže dosiahnuť výšku až 40 cm. Vytvára husté trsy výhonkov pokryté malými zelenými ihličkovitými listami. Kvety v bielej, ružovej alebo červenej farbe sú zhromaždené v dlhých kvetenstvách na ich vrcholoch a hojne kvitnú od augusta do novembra.
Stanovisko a pôda pre vresovec vznešený
Vresovec vznešený potrebuje slnečné alebo polotienisté polohy a je veľmi citlivý na studený vietor a mrazy. Neznáša nadmerné zatienenie. Nevhodné je aj stanovisko v byte blízko výhrevného telesa, na chladnejšom mieste bude dlhšie kvitnúť - teplota by sa však nemala priblížiť k bodu mrazu.
Vresovce sadíme do kyslej priepustnej pôdy bohatej na živiny. Pri ich výsadbe využívame najmä rašelinu. Pôda by mala byť mierne vlhká, ale nie príliš mokrá. Vhodný je kyslý substrát určený na vresoviskové rastliny, teda substrát vhodný aj pre rododendrony, čučoriedky, brusnice a podobne.
Výsadba vresovca vznešeného
Vresovec vznešený sa u nás pestuje ako jednoročná rastlina, pretože vonku neprezimuje po prvom mraze. Môžeme ho sadiť do rôznych nádob a kvetináčov, ako aj ako sezónnu dekoráciu na vresoviská, skalky a nízke záhony.
Pri sadení vykopeme výsadbovú jamu - dvakrát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava rastliny. Vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme. Dôležité je tiež zabezpečiť drenáž v podobe perlitu či drobných kamienkov, aby sa zabránilo stojatej vode.
Vresovce i vresy sa vysádzajú na vzdialenosť 30 cm.
Ako pestovať vres
Zálievka a hnojenie
Počas sezóny vresovec podľa potreby polievajte. Pôda by mala byť mierne vlhká, ale nie príliš mokrá. Nesmiete ich zabudnúť poliať ani v zimných mesiacoch, robte tak však len v období, keď nemrzne. Voda by mala byť dažďová, mäkká alebo aspoň dobre odstáta. Po výsadbe polievame raz týždenne, kým sa rastlina nezakorení (jedna vegetačná sezóna). Neskôr si rastlina zvyčajne vystačí s vodou zo zrážok.
Vresovce nie sú veľmi náročné na hnojenie. Raz za mesiac ich môžete prihnojiť hnojivom na vresoviskové rastliny. Odporúčame len mierne prihnojiť začiatkom jari špeciálnym hnojivom na azalky, rododendrony a iné kyslomilné rastliny.
Strihanie vresovca vznešeného
Aby rastliny bohato kvitli, odporúča sa ich pravidelný rez, a to vždy po odkvitnutí. Vresovce režte koncom jari, pričom výhonky skráťte asi o jednu tretinu. Rez vresovca stromovitého sa vykonáva po odkvitnutí, kedy sa skracujú odkvitnuté výhony a udržuje kompaktný tvar kríka. Hlboký rez do starého dreva bez olistenia nie je vhodný.
Prezimovanie vresovca vznešeného
Hoci sú oba tieto druhy síce odolné proti mrazom, ale pri pestovaní v nádobách im hrozí zamrznutie koreňového balu. Vresovec vznešený je menej mrazuvzdorný ako vres obyčajný, preto je potrebné ho na zimu chrániť. Vresovec pred zimou nastelieme ihličím alebo čečinou, aby sme ho ochránili pred mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru,…), no pri vlhkej zime hrozí pri jeho použití zahnívanie základne rastliny, takže by sa jej mulč nemal dotýkať. Ak máte vres v kvetináči, musíte mu okrem odtoku prebytočnej vody zabezpečiť hlavne v zimných mesiacoch ochranu pred mrazom. Vhodné je obaliť netkanou textíliou alebo obložiť polystyrénom. Po silných zimách odstráňte omrznuté konce vresovca až po vypučaní, aby ste videli, kde je živé drevo.
Rozmnožovanie
Vresovce sa rozmnožujú delením alebo strihaním. Najjednoduchšie je to pomocou odrezkov. Používajú sa jednoročné koncové výhonky, ktoré by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov. Odrezky môžeme odoberať na jar aj na jeseň (v období, kedy rastlina nekvitne).
- Odoberte odrezky pomocou ostrých nožníc a snažte sa o čistý rez.
- Na výsadbu odrezkov použite zmes rašeliny a záhradníckeho substrátu či kompostu (50:50).
- Odrezok pred výsadbou môžete namočiť do rastového hormónu (pri vresoch to však nie je nevyhnutné).
- Zapichnite odrezok (5 cm) do substrátu a zalejte.
- Takto vysadený odrezok môžete zabaliť do igelitovej fólie, aby ste vytvorili mini-skleník (pre zvýšenie pravdepodobnosti prijatia).
- Odrezky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch.
Ďalším spôsobom rozmnožovania vresu je tzv. potápanie výhonkov. Keďže vres je popínavá rastlina, výhonky môžeme ohýbať smerom do zeme a zasypať trochou pôdy. Bude trvať asi 1 až 2 roky, kým sa zakorenia.
Choroby a škodcovia
Vresovce sú pomerne odolné voči chorobám a škodcom. Rastliny najčastejšie napádajú pôdne huby (Pythium ultimum, P. splendens, Fusarium avenaceum alebo F.). Infekcia sa prejavuje černením vetvičiek a hnilobou koreňových vláskov. Na listoch zakorenených rastlín sa môžu objaviť hnedé škvrny. K infekcii dochádza predovšetkým pri veľkom kolísaní teploty a vysokej vlhkosti substrátu. Choré rastliny treba priebežne odstraňovať, inak sa huby rozšíria aj na ďalšie kríky. V počiatočných štádiách môžu byť účinné fungicídne prípravky. Pri vresovcoch dávajte pozor na múčnatku, škvrnitosti a vošky - prevenciou je vzdušnosť, správny spon a zálievka ku koreňom.
Vresy a vresovce v kvetináčoch
Vresovec vznešený je ideálna rastlina na balkón alebo terasu. Dá sa však pestovať aj v interiéri. Môže sa vysadiť aj ako sezónna dekorácia na vresoviská, skalky a nízke záhony. Medzi veľmi vďačné rastliny, ktoré môžeme pestovať v balkónových debničkách počas celého roka, patria vresy a vresovce. Neprekáža im ani sneh a mráz.
V nádobách ich môžeme pestovať buď samostatne, alebo kombinovať so zakrpatenými ihličnanmi, s rôznymi druhmi tráv, okrasnou kapustou, z kvitnúcich rastlín sú vhodné napríklad chryzantémy či astry. K vresom môžeme vysadiť rôzne odolné rastliny, ktoré začínajú kvitnúť v zimných mesiacoch, ako sú napríklad cyklámeny, sirôtky, horce, šafrany či čemerice. Vhodnými spoločníkmi sú tiež nižšie ihličnaté stromčeky alebo vždyzelené kríčky a trávy.
Ak máme vres v kvetináči, musíme mu okrem odtoku prebytočnej vody zabezpečiť hlavne v zimných mesiacoch ochranu pred mrazom. Vhodné je obaliť netkanou textíliou alebo obložiť polystyrénom. Vres pestovaný v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé miesto.
Ďalšie druhy vresov a vresovcov
Hoci sa často pod označením "vresy" rozumie jediný druh rodu vres - vres obyčajný (Calluna vulgaris), mnoho pestovateľov sem zaraďuje aj rôzne druhy vresovcov (Erica).
Vres (Calluna)
Jediným dosiaľ známym druhom vresu je vres obyčajný (Calluna vulgaris), je však dostupný v desiatkach kultivarov rôznych farieb, veľkostí a tvarov. S početnými porastmi vresov obyčajných (Calluna vulgaris) sa môžete stretnúť na jesenných potulkách v horských oblastiach, najmä v svetlých borovicových lesoch. V súčasnosti je známych vyše päťsto odrôd vresu obyčajného. Rastú buď vzpriamene, môžu mať tiež poliehavý či vankúšovitý rast. Jednotlivé odrody sa odlišujú nielen rastom, ale aj farbou kvetov, ktoré môžu byť biele, svetlo- či tmavoružové až karmínovočervené. Boli už vyšľachtené aj dvojfarebné a plnokveté odrody a odrody s väčšími kvetmi. Vresy kvitnú drobnými zvončekovitými kvetmi od konca leta do neskorej jesene, no listy na kríčkoch ostávajú počas celého roka, neopadávajú. Majú tvar šupín, sú úzke, tmavozelené. V zime často zmenia farbu na bronzovofialovú a sú ozdobou rastliny v čase, keď už nekvitne.
Vresovec (Erica)
V rode vresovec (Erica) je známych viac ako 850 druhov, z ktorých sa niektoré pestujú aj na okrasné účely. Pestovateľsky najobľúbenejším druhom rodu Erica je vresovec pleťový (Erica carnea) dostupný v desiatkach kultivarov líšiacich sa vo farbách či v tvaroch, no zriedkavejšie sa môžeme stretnúť aj s inými druhmi vresovcov ako sú napríklad:
- Vresovec pleťový (Erica carnea)
- Vresovec popolavý (Erica cinerea)
- Vresovec darleyský (Erica darleyensis)
- Vresovec stromový (Erica arborea): Tento druh je väčší ako bežný vres a môže dorásť až do výšky 5 metrov. Vresovec stromovitý je vždyzelený ker alebo nízky strom, ktorý môže dorastať do výšky až 4-5 metrov v ideálnych podmienkach. Mladé rastliny majú kompaktný krovitý vzhľad, ale s vekom môžu vytvárať väčšiu, stromovitú štruktúru s rozvetveným kmeňom a širšou korunou. Listy vresovca sú úzke, trávovo zelené a môžu byť pokryté jemnými chĺpkami. Kvety vresovca stromovitého majú tvar zvončeka a obvykle sú biele, ružové alebo jemne fialové. Kvitnutie prebieha na jar a na začiatku leta.
Využitie vresu obyčajného
Mnoho ľudí ani netuší, že vres obyčajný je mnohokrát súčasťou liečivých bylinných čajov. Priaznivo pôsobí na obličky, močové ústrojenstvo i prostatu. Má tiež silné protizápalové účinky a pomáha odvádzať tekutiny z tela. Čaj z vresu obyčajného taktiež upokojuje nervovú sústavu, zlepšuje spánok a pôsobí proti stresu.
tags: #vresovec #vzneseny #starostlivost