Vrátenie invalidného dôchodku pre subvenčný podvod: Právne aspekty a dôsledky

Subvenčný podvod, najmä v kontexte neoprávneného poberania invalidného dôchodku, predstavuje závažné protiprávne konanie s významnými právnymi dôsledkami. Tento článok sa zameriava na vymedzenie trestného činu podvodu, jeho špecifiká v oblasti subvenčného podvodu a úverového podvodu, ako aj na procesy vrátenia neoprávnene získaných prostriedkov a možnosti opravných prostriedkov v rámci sociálneho poistenia.

Definícia trestného činu podvodu

Trestný čin podvodu je upravený v § 221 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon). Je definovaný ako úmyselné konanie, pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že:

• uvedie niekoho do omylu, alebo
• využije niečí omyl,

a tým spôsobí na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky. Podvod sa radí do kategórie prečinov, pretože základná trestná sadzba za jeho spáchanie neprekračuje hranicu piatich rokov.

Omyl a miera opatrnosti

Uvedenie poškodeného do omylu je jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Práve v dôsledku uvedenia niekoho do omylu, či využitie niečieho omylu je možné od niekoho vylákať finančné prostriedky, či na jeho úkor obohatiť seba alebo iného.

Definíciu omylu ustálil Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že „Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii.“

Ďalším veľmi podstatným pojmom pri trestnom čine podvodu je práve pojem miera opatrnosti. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb na základe svojich životných skúseností a vedomostí inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady.

Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. Súvisí s tým aj obvyklá miera opatrnosti, ktorá spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti.

Spôsobenie škody a obohatenie

Spôsobenie škody na majetku je ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu. Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Dôležitým pre posúdenie toho, či majetok je alebo nie je cudzí, je fakt, či patrí, resp. nepatrí páchateľovi výlučne. Pod majetkom možno rozumieť veci, pohľadávky a iné majetkové práva.

Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného, alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Na účely tohto zákona sa škodou rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv. obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi:

• páchateľ tým, že podviedol poškodeného, zväčšil svoj majetok, alebo
• nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť.

Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Dodáva, že omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať i skutočností, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo. K dokonaniu trestného činu podvodu dochádza obohatením páchateľa trestného činu alebo inej osoby.

Trestné sadzby za podvod

Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 TZ.

Ak páchateľ spácha trestný čin z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania, hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom v týchto troch prípadoch už nepôjde o prečin, ale o zločin. Napokon, ak vznikne spáchaním trestného činu podvodu škoda veľkého rozsahu, alebo ak spácha trestný čin podvodu ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie, môže byť odsúdený až na desať až pätnásť rokov.

Subvenčný podvod a jeho špecifiká

Subvenčný podvod sa týka neoprávneného získania alebo použitia dotácií a príspevkov z verejných zdrojov. Ide o úmyselné konanie, ktorého cieľom je získať finančné prostriedky na základe nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií.

Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky.

Rozhodovacia prax v podmienkach slovenskej právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu účelu dotácie zdôrazňuje, že účel poskytovanej dotácie nie je možné posudzovať izolovane s poukazom na príslušný verejnoprávny predpis, na základe ktorého bola dotácia poskytnutá, ale účel dotácie je potrebné posudzovať komplexne aj s poukázaním na ostatné dokumenty týkajúce sa samotnej dotácie vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam poskytovanej dotácie (parametre a ostatné súvislosti žiadosti o poskytnutie dotácie či samotnej zmluvy o poskytnutí dotácie).

Podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy je porušením finančnej disciplíny poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Z rozhodovacej praxe možno súčasne vyvodiť aj pravidlo, podľa ktorého síce v prípade právnych vzťahov v súvislosti s poskytovaním dotácií zväčša dochádza k reťazeniu zmluvných vzťahov, zmluvná úprava týchto vzťahov nezbavuje príjemcu dotácie prípadnej zodpovednosti za pochybenia v procese čerpania poskytnutej dotácie.

Pokiaľ prokurátor videl naplnenie objektívnej stránky zločinu poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona (účinného do 30. 6. 2010), je dôležité podotknúť, že nie akákoľvek nepravda alebo zamlčanie informácie má za následok naplnenie objektívnej stránky trestného činu poškodzovania záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona, ale len taký, ktorý mal zásadný význam pre poskytnutie nenávratného finančného príspevku (bez ktorého by príspevok poskytnutý nebol).

Prípadová štúdia: Neoprávnené poberanie invalidného dôchodku

V Trnave bola vyšetrovateľkou obvinená 46-ročná muž z Piešťan zo zločinu subvenčného podvodu. Dôvodom bolo neoprávnené poberanie invalidného dôchodku po dobu viac ako dvadsiatich rokov. Sociálna poisťovňa bola v období od novembra 1993 do augusta 2017 pripravená o viac ako 56-tisíc eur.

Muž prvýkrát požiadal o invalidný dôchodok, keď dovŕšil 18 rokov. Mentálnu retardáciu stredného stupňa, ktorú mu diagnostikovali viacerí lekári, predstieral takmer 24 rokov. „V ambulanciách celé roky simuloval duševné poruchy, ťažko komunikoval a dokonca bol plne pozbavený spôsobilosti na právne úkony. V roku 2017 však požiadal o prinavrátenie plnej spôsobilosti a vo vypracovanom posudku neboli potvrdené ani zistené diagnózy, na základe ktorých by mal nárok na vyplácanie invalidného dôchodku,“ informovala polícia. Prípadom sa začali zaoberať kriminalisti, ktorí predložili všetky získané materiály vyšetrovateľke.

Úverový podvod

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, „kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

Objektom je tu teda podobne ako pri klasickom podvode cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok, z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku. Podľa § 497 ObchZ. sa zmluvou o úvere veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Na to, aby konanie páchateľa bolo trestným, je potrebné, aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru.

Trestné sadzby za úverový podvod

Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221):

• Pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov.
• Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov.
• Pri spôsobení značnej škody trest päť až dvanásť rokov.
• Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie.

Špecifickým je odsek 2 § 222 TZ, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie.

Príklad úverového podvodu

Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297,- Eur. V úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a s typom pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur. Keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Odvolanie a právne prostriedky v prípade neoprávneného dôchodku

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom č. 461/2003 Z. z. vylúčené. Odvolanie sa podáva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v zákone o sociálnom poistení (napr. konanie o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť alebo úrazovú rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili, o povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby nahradiť podľa § 237 ods.) je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec.

Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu o priznaní, o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti.

Právoplatné rozhodnutia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne preskúmava správny súd na základe správnej žaloby. Správna žaloba sa podáva na príslušný správny súd v lehote do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť. Podanie žaloby je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.

tags: #vratenie #invalidneho #dochodku #pre #subvencny #podvod