Vrátenie dane pri dlhodobej PN: Komplexný sprievodca

Práceneschopnosť (PN) je bežná situácia, s ktorou sa stretávajú zamestnávatelia aj zamestnanci. Správne účtovanie a spracovanie miezd počas PN je zásadné pre dodržiavanie legislatívy a zabezpečenie spokojnosti zamestnancov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na oblasť práceneschopnosti z hľadiska mzdového účtovníctva, od výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok až po povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Okrem toho sa zaoberá aj problematikou vrátenia dane v kontexte práceneschopnosti.

Zamestnanec na PN v posteli

Čo je práceneschopnosť (PN)?

Práceneschopnosť, skrátene PN, je oficiálny dokument, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavuje lekár ako potvrdenie, že je zamestnanec chorý a nemôže pracovať. Toto potvrdenie slúži ako podklad pre náhradu príjmu a nemocenské dávky.

Legislatíva upravujúca práceneschopnosť

Problematiku PN upravuje viacero zákonov, ktoré definujú práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov:

  • Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
  • Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Zamestnanec má počas PN, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dávky sú vnímané ako náhrada za stratu zárobku pri PN.

Kto platí počas PN?

  1. 1. až 10. deň PN: Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ.
    • 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
    • 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

    Kolektívnou zmluvou je možné dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ. Na náhradu príjmu nemá zamestnanec nárok, ak si PN privodil úmyselne, napr. požitím alkoholu.

  2. Od 11. dňa PN: Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Graf vývoja príjmu počas PN

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné identifikovať rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je obdobie najmenej od 1.1. kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, do úvahy sa berie obdobie nemocenského poistenia. Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR a maximálny mesačný vymeriavací základ je 1 304 €.

Príklad výpočtu

Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €.

  • DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
  • Výpočet náhrady príjmu počas dočasnej PN (1. - 10. deň):
    • 1. - 3. deň trvania PN: (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
    • 4. - 10. deň trvania PN: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 190,46375 €
  • Výpočet nemocenského (od 11. dňa):
    • 11.2. - 27.2.2024: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €.

2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.

Ako funguje ePN?

  • Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
  • Zamestnanec už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
  • Sociálna poisťovňa informuje zamestnanca aj zamestnávateľa o tom, že mu bola ePN vystavená.
  • Zamestnanec je povinný dodržiavať liečebný režim.
  • Komunikácia so Sociálnou poisťovňou sa realizuje prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne.
  • Zamestnávateľ nahlasuje údaje potrebné pre výplatu dávky prostredníctvom e-služieb Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“.
  • Zamestnávateľ nahlasuje údaje čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca bude trvať viac ako 10 dní. Údaje o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN, obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania) nahlasuje okamžite, bez ohľadu na dĺžku predpokladaného trvania PN.
  • Zamestnávateľ môže sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Ikona ePN s textom

Mzdové účtovníctvo a PN

Mzdové účtovníctvo zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní PN. Program Mzdy a personalistika dokáže evidovať a sledovať dochádzku zamestnancov. Celý dochádzkový systém je rozdelený na evidenciu „Denných záznamov“, kde môžete hromadne pridávať odpracované dni zamestnanca, jeho čerpanú dovolenku, a na „Obdobia neprítomnosti“. Do dochádzky je teda možné zaevidovať okrem odpracovaných dní aj tie dni, ktoré zamestnanec z akýchkoľvek dôvodov neodpracoval. Medzi tzv. vylúčené obdobia patrí napr. nemoc, neplatené voľno, ošetrenia u lekára, absencia, materská dovolenka atď.

Softvér pre mzdy a personalistiku

Aplikácia Mzdy a personalistika podporuje import údajov z dochádzkových systémov. Mzdový číselník obsahuje preddefinované položky, ktoré vstupujú do výpočtu mzdy zamestnanca, a zároveň umožňuje pridávať a definovať ľubovoľné položky. Program na základe vyplnených údajov zamestnancov v personalistike vypočíta mzdy zamestnancov, poistné, náhrady príjmu za nemoc, za ošetrenia u lekára, neplatené voľno, absenciu atď. Aktivovaním jednej funkcie program vypočíta všetky poistné naraz.

Exporty a výkazy

Program ponúka množstvo tlačových zostáv a umožňuje exporty výkazov pre Sociálnu a zdravotné poisťovne. Jednoducho vytlačíte príkazy k úhrade a program na základe údajov z generovaných príkazov na úhradu a vypočítaných miezd zamestnancov umožňuje vystaviť Mesačný prehľad o dani a Ročné vyúčtovanie dane z príjmu. Po nadefinovaní vzorových účtov (pre podvojné účtovníctvo) a nadefinovaní kódov (pre jednoduché účtovníctvo) môžete vyexportovať mzdové údaje za zadané výplatné obdobie.

Verzie softvéru

Existujú rôzne verzie softvéru pre mzdy a personalistiku, napr. Základná verzia, Multi verzia a XXL verzia. Multi a XXL verzie ponúkajú napríklad funkciu prepojenia na ePN Sociálnej poisťovne, ktorá umožňuje priamo z programu importovať pracovné neschopnosti do agendy Obdobia neprítomnosti. Umožňuje prístup viacerých užívateľov sieťovo prepojených počítačov do programu.

Schéma prepojenia mzdového softvéru s ePN

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni niekoľko povinností súvisiacich s PN zamestnanca.

Sociálne poistenie

  • Register zamestnávateľov: § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.
  • Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
  • Prerušenie poistenia: § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca do ôsmich dní od vzniku prerušenia.
  • Oznámenie materskej a rodičovskej dovolenky: § 231 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
  • Predloženie výkazu: § 231 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení.
  • Oznámenie zmeny: § 231 ods. 1 písm. f) a g) zákona o sociálnom poistení.
  • Odvod poistného: § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu.

Zdravotné poistenie

  • Oznámenie zmeny platiteľa poistného: § 24 písm. a) zákona o zdravotnom poistení.
  • Oznamovacia povinnosť: § 24 písm. b) a § 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu do ôsmich dní odo dňa zmeny.
  • Platenie poistného: § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.

Chyby v mzdovom účtovníctve a PN

Napriek znalosti predpisov dochádza v praxi k chybám pri spracovaní miezd počas PN. Chyby môžu nastať už pri samotnom výpočte mzdy použitím nesprávnych podkladov (dochádzkový list, úkolový list, dovolenkový lístok, platobný výmer, vyhlásenie, prémiový poriadok a pod.). K častým chybám dochádza tým, že sa v mzdovom liste zamestnanca uvádza úhrn zúčtovaných mesačných miezd a nie úhrn vyplatených zdaniteľných miezd.

Daň z príjmov zo závislej činnosti

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti v priebehu roka dochádza k chybám napr. zlým výpočtom mzdy, nesprávnym výpočtom preddavkov na daň, ale aj pri nesprávnom uplatňovaní daňového bonusu. Ak zamestnávateľ zrazil v priebehu roka zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy vyšší preddavok na daň, ako ukladá zákon o dani z príjmov, je povinný vrátiť mu vzniknutý preplatok v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Ilustrácia daňového priznania

Vrátenie dane pri dlhodobej PN

Ak bola zamestnancovi zrazená preddavková daň pred tým, ako nastúpil na PN, môže mu vzniknúť preplatok na dani. Výška preplatku bude závisieť od celkového príjmu v danom roku a výšky zrazenej preddavkovej dane. V prípade, že zamestnanec bol na dlhodobej PN a odpracoval len krátky čas, napríklad dva mesiace, preplatok na dani bude minimálny, pretože preddavková daň bola zrážaná len za odpracované mesiace. Z nemocenských dávok počas PN sa žiadne preddavky na daň neplatia, a preto sa z nich ani nič nevracia.

Daňový preplatok je definovaný ako suma dane, ktorá prevyšuje splatnú daň. Vzniká na základe podaného daňového priznania alebo ročného zúčtovania dane, v prípadoch, keď sa daňovníkom uplatnia daňové úľavy, alebo ak mali nízky príjem (napr. boli určitú časť roka nezamestnaní). O vrátenie daňového preplatku je potrebné požiadať. V prípade, že daňový preplatok vznikol na základe ročného zúčtovania dane vykonaného zamestnávateľom, zamestnanec požiada o vrátenie vzniknutého daňového preplatku v samostatnej časti svojho tlačiva. Preplatok sa vráti, ak je jeho suma väčšia ako 5 eur, a to do 40 dní odo dňa vzniku tohto daňového preplatku, alebo do 40 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

2z - Systém a dávky nemocenského pojištění v ČR

Postup pri daňovom nedoplatku počas dlhodobej PN

Ak zamestnancovi vznikol z ročného zúčtovania daňový nedoplatok, zamestnávateľ je povinný odviesť tento nedoplatok zo mzdy zamestnanca najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vykonal ročné zúčtovanie. Môže však nastať situácia, že zamestnanec bude dlhodobo práceneschopný tak, že sa nebude dať odviesť tento nedoplatok ani do konca roka. Potom treba postupovať podľa § 40 ods. 5 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, kedy nedoplatok dane vyberie správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Povinnosťou zamestnávateľa je do 30 dní odo dňa, kedy táto skutočnosť nastala alebo kedy ju zistil, oznámiť príslušnému daňovému úradu vznik takejto situácie a predložiť mu potrebné doklady na vykonanie zrážky dane.

PN a dovolenka

Ak má zamestnanec vystavenú PN, PN ruší dovolenku a ani na žiadosť zamestnanca zamestnanec dovolenku mať nemôže. Pojednáva o tom Zákonník práce § 112 ods. 2.

Náhrada príjmu pri PN dohodára

Dohoda o pracovnej činnosti je obľúbenou formou pracovného pomeru, ktorá ponúka flexibilitu a jednoduchosť. Avšak, čo sa stane, ak dohodár ochorie a je uznaný za dočasne práceneschopného (PN)? Má nárok na náhradu príjmu? Práceneschopnosť je stav, keď zamestnanec alebo dohodár nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento článok vám poskytne prehľad o tom, kedy a za akých podmienok majú dohodári nárok na náhradu príjmu počas práceneschopnosti.

Podmienky nároku

Na vznik nároku na náhradu príjmu nie je potrebné odpracovať minimálny počet dní. Minimálny vymeriavací základ pre vznik povinného nemocenského poistenia sa každoročne mení. V roku 2024 je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne. Ak váš príjem z dohody dosahuje aspoň minimálny vymeriavací základ, ste povinne nemocensky poistený. To znamená, že vy aj váš zamestnávateľ platíte poistné na nemocenské poistenie.

Výpočet náhrady príjmu dohodára

Vymeriavací základ je hrubá mzda alebo príjem, z ktorého sa vypočítavajú odvody do Sociálnej poisťovne a následne aj výška nemocenských dávok. Sadzba nemocenského je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu, ktorý dohodár dostáva ako náhradu príjmu počas práceneschopnosti.

Obdobie PN Sadzba náhrady príjmu
1. - 3. deň 25 % DVZ
4. - 10. deň 55 % DVZ
Od 11. dňa (nemocenské) 55 % DVZ

Dôležité upozornenia pre dohodárov

  • Počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu.
  • Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne.
  • Dĺžka práceneschopnosti dohodára nie je zákonom obmedzená. Avšak, nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov.
  • Ak je práceneschopnosť dohodára spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, má nárok na náhradu príjmu vo forme úrazových dávok, ktoré vypláca zamestnávateľ, resp. Sociálna poisťovňa.
  • Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky.

tags: #vratenie #dane #pri #dlhodobej #pn