Sociálny pedagóg ako kľúčový faktor preventívnych stratégií v škole

Moderná škola už dávno nie je len miestom, kde sa odovzdávajú vedomosti. Je to živý organizmus, v ktorom sa prelína učenie, vzťahy, emócie, zodpovednosť a bezpečie. Ak chceme, aby sa v škole darilo učiť aj žiť, potrebujeme v nej odborníkov, ktorí rozumejú učivu, ale aj človeku. V článku predstavíme úlohu a význam sociálneho pedagóga v moderných školách, pričom zdôrazníme jeho komplexnú prácu v oblasti prevencie, intervencie a podpory žiakov, učiteľov a rodičov. Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní bezpečného a priateľského prostredia v školách. Úspešná prevencia rizikového správania detí je nevyhnutnou výzvou, ktorá umožňuje udržať vzdelávanie v pozitívnej klíme. Tento článok sa zameriava na preventívne stratégie, ktoré sociálny pedagóg môže implementovať v školskom prostredí, s cieľom zlepšiť sociálnu klímu a minimalizovať výskyt sociálno-patologických javov. Cieľovou skupinou sú sociálni pedagógovia, školskí psychológovia a učitelia prvého a druhého stupňa.

Legislatívne ukotvenie a úlohy sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, podobne ako psychológ či sociálny pracovník. Hroncová a kol. (2020) dopĺňajú, že sociálny pedagóg je mostom medzi školou, rodinou a komunitou. Sociálny pedagóg nie je „náplasťou“ na problémy, ale aktívnym tvorcom riešení - spolupracuje, sprostredkúva, analyzuje, motivuje, usmerňuje. Jeho poslaním je pomáhať deťom, žiakom, rodinám, ale aj učiteľom - vždy v kontexte školského života.

V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu, rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Na Slovensku sa sociálna pedagogika začala rozvíjať len v 70. rokoch 20. storočia. Po roku 1989 sa spoločenské zriadenie zmenilo a prinieslo aj expanziu sociálno-patologických javov, ktoré bolo nutné riešiť. Nastal rozmach pomáhajúcich profesií, ktoré mali participovať na riešení vzniknutých problémov. Profesia sociálneho pedagóga sa medzi nich zaradila. Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008 v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu.

V roku 2018 vzniklo na Slovensku prvé Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov, ktoré má sídlo na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Predsedníčka O. z. ASPg J. Hroncová (2018, s. 23) uvádza predpoklad, že občianske združenie bude osožné nielen pre sociálnych pedagógov v praxi pri riešení ich problémov a zefektívňovaní preventívnej sociálno-výchovnej práce v školách a školských zariadeniach, ale aj pre ďalší rozvoj slovenskej sociálnej pedagogiky.

V súčasnosti je pôsobenie sociálneho pedagóga uvádzané v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon) o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že sociálny pedagóg ako odborný zamestnanec má pôsobiť a vykonávať svoju sociálno-výchovnú činnosť v školách a školských zariadeniach, špeciálnych výchovných zariadeniach pod ktoré patria reedukačné centrá, diagnostické centrá, liečebno-výchovné sanatóriá, školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie (centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrá špeciálno-pedagogického poradenstva). Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu činnosť a osvetovú činnosť.

Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú chceme v príspevku stručne objasniť. V školskom prostredí „významné poslanie vytvárať bezpečné a podporné prostredie, participovať na rozvoji inkluzívnej kultúry školy a pomáhať pri prevencii rizikového správania žiakov“.

Preventívne metódy a stratégie sociálneho pedagóga

Prevencia je v najširšom slova zmysle predchádzanie vzniku chorôb a z toho vyplývajúcich poškodení, kedy chorobu vnímame ako opozitum k pojmu zdravie v najširšom slova zmysle (teda bio-psycho-socio-spirituálnom). Preventívne metódy (Bakošová, 2008) sú špecifické pri každom sociálnopatologickom jave. Opisujú ich rôzni teoretici (M. Kolář, H. Provazníková, M. Eliottová) a odborníci preventívnych programov v boji proti drogám. Spoločným menovateľom mnohých teórií je to, že prevenciu delia na primárnu, sekundárnu a terciárnu.

• Primárna prevencia: pre každého člena školy, základné metódy - vysvetľovanie, objasňovanie, demonštrácia, hranie rolí, modelové hry, formy - preventívne programy s peer princípom, prostriedok - lektor. Sociálny pedagóg v školskom prostredí zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.
• Sekundárna prevencia: v školskom prostredí značne obmedzené, metódy - pozorovanie, anamnestický rozhovor, mediácia, kazuistika, sociometrické merania, počiatočná sociálno-pedagogická diagnostika, často ústiaca do intervencie, vyžaduje úzku spoluprácu s učiteľmi, rodičmi, ostatnými odborných zamestnancov školy a špeciálnymi odborníkmi.
• Terciárna prevencia: pomoc v integrácii všetkých aktérov sociálno-patologického javu najmä obetiam, ale nemenej dôležitá je i resocializácia páchateľov, či svedkov vystavených patologickým situáciám, metóda - reedukácia, formy - skupinové formy prepojené s individuálnym poradenstvom.

Mrazeková a Haggerty (1994) predstavujú anglo-americký model prevenčného spektra:

• Univerzálna prevencia: pre všetkých členov školy (ďalšie vzdelávanie učiteľov v oblasti prevencie sociálno-patologických javov, tvorbu informačných tabúľ k problematike).
• Selektívna prevencia: zamerať preventívne postupy na subpopulácie v školskom prostredí (vytvárať skupiny žiakov s podobnými potrebami a postupovať špecificky na základe najnovších princípov efektívnej selektívnej prevencie).
• Indikovaná prevencia: určité znaky, či symptómy výskytu sociálno-patologických javov. Títo žiaci vyžadujú špeciálny individuálny sociálno-pedagogický plán prevencie.

Aktívna prevencia v školskom prostredí vyplýva z celoročného plánu pre všetkých žiakov školy, vrátane pedagogických i odborných zamestnancov. Pri plánovaní prevencie v školskom prostredí je dôležité, aby sociálni pedagógovia vychádzali zo zásad efektívnej prevencie rizikového správania. M. Miovský (2010, s.) zdôrazňuje kontinuitu pôsobenia a systematickosť plánovania - programy a aktivity musia na seba vzájomne nadväzovať a dopĺňať sa. Preventívne pôsobenie musí byť systematické a dlhodobé. Cielenosť a adekvátnosť informácií / foriem pôsobenia - pri každom preventívnom programe alebo pôsobení musí byť zohľadnených viacero faktorov cieľovej skupiny (vek, prostredie, úroveň vedomosti, etnická príslušnosť, postoje ku konkrétnej forme rizikového správania). Včasný začiatok preventívnych aktivít - čím skôr sa začne, tým je prevencia efektívnejšia. Názory a postoje jedinca sa formujú už v najranejšom veku. Orientácia prevencie na kvalitu postojov a zmenu správania, nielen na oblasť informácií - kvalita postojov a zmena správania často nemusí súvisieť s hĺbkou vedomostí o danej oblasti. Cieľom prevencie je zmeniť správanie. M. Miovský (2015, s. 27 - 28) ďalej uvádza, že pri tvorbe preventívneho programu a plánovaní prevencie v škole, je okrem zásad efektívnej prevencie dôležité stanovenie cieľov, pričom ciele musia byť jasne a zreteľne formulované. Ciele môžu byť krátkodobé alebo dlhodobé. Krátkodobé ciele by mali byť konkrétne a vzťahujúce sa na cieľovú skupinu žiakov. Dlhodobé ciele sú skôr všeobecné a časovo náročnejšie, zároveň sú súčasťou preventívneho programu školy. Pri tvorbe preventívneho programu je podľa M. Miovského potrebné nájsť merateľné indikátory, ktoré budú monitorované a pomôžu pri identifikácii naplnenia cieľov.

Možnosti sociálneho pedagóga v primárnej prevencii výchovných problémov

• Informovanie - školská nástenka, internetový portál školy s vlastnou sekciou, tvorba a distribúcia letákov približujúcich popis činnosti, ktoré poskytuje.
• Primárne preventívne programy „šité na mieru“.
• Peer dobrovoľníci a ich participácia v peer programoch.
• Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.
• Vzdelávanie pre rodičov.

Príklad dobrej praxe: záujmový útvar - peer klub - špecifická prevencia.

Možnosti sociálneho pedagóga v sekundárnej prevencii problémového správania

• Informovanie o možnostiach sociálneho pedagóga v prípade výskytu problémového správania (schránka dôvery).
• Poskytovanie intervenčných zásahov.
• Realizácia selektívnej prevencie pre rizikových žiakov.
• Tvorba a realizácia preventívnych postupov pri práci s celými žiackymi kolektívmi (napr. preventívny program so žiakmi triedy, v ktorej sa odohráva šikanovanie).
• Konzultačná a poradenská činnosť.
• Koordinácia a participácia na pracovných skupinách.
• Spolupráca s ostatnými odborníkmi mimo školy pri riešení výchovných problémov.
• Diagnostikovanie a tvorba odporúčaní pre ostatné zariadenia.

Príklad z praxe: Vytváranie špeciálnych skupín žiakov na základe spoločných znakov (napr. agresor, znížená známka zo správania - selektívna prevencia).

Možnosti sociálneho pedagóga v terciárnej prevencii problémového správania

• Napomáhať v resocializácii aktéra problémového správania (napr. opätovne sa úspešne začleniť do žiackeho kolektívu po situácii šikanovania, návratu z liečby a pod.).
• Poskytovať odborné konzultácie a poradenstvo pre pedagogických zamestnancov školy a rodičom žiakov s výchovnými problémami.
• Informovať o efektívnych a neefektívnych postupoch na pracovných stretnutiach so zamestnancami školy a na pravidelných stretnutiach s rodičmi a triednymi učiteľmi.
• Tvoriť metodiky, prípadne efektívne algoritmy v poskytovaní účinnej odbornej pomoci v oblasti prevencie výchovných problémov pre potreby školy ako aj pre rozvoj metód sociálno-pedagogickej činnosti v praxi.

Príklad dobrej praxe: Odborná pomoc v resocializácii agresorov (katamnéza).

Zapojenie peer fenoménu do prevencie

Využitie fenoménu peer v prevencii sociálno-patologických javov v činnosti nízkoprahových zariadení záujmového charakteru predstavuje dôležitú súčasť preventívnych stratégií. Výskumy TOBLEROVEJ (1986) potvrdili, že najúčinnejšie programy v rámci všeobecnej prevencie boli práve peer programy.

Základné pojmy súvisiace s peer fenoménom:

• Peer: rovesník, osoba s podobným vekom, skúsenosťami, záujmami.
• Peer Involvement (Einbeziehung Gleichartiger): angažovanie, zapojenie rovesníkov.
• Peer Mediation (Vermittlung durch Gleichartrige): mediácia, sprostredkovanie rovesníkmi.
• Peer Counseling (Beratung durch Gleichartrige): poradenstvo, konzultácie rovesníkmi.
• Peer Education (Gliechartrigerziehung und -bildung): výchova a vzdelávanie rovesníkmi.
• Peer Projekte (Kurzeinsätze Gleichartriger): projekty, programy vedené rovesníkmi.
• Peer aktivista: participácia v peer programoch.
• Peer dobrovoľník: ovplyvňovanie v neformálnom prostredí.
• „Elternpeer“, Peer užívateľ.

Typy peer klubov

Peer kluby je možné rozdeliť na:

1. Záujmový útvar: pôsobenie vo voľnom čase detí a mládeže (ŠKD, CVČ, ŠI, NZZCH).
2. Výkonovo zameraný klub: participácia v peer programe (CPPPaP, ZŠ, SŠ = peer aktivista).
3. Peer klub dobrovoľníkov: dobrovoľnícka preventívna činnosť (OZ, NZ).

A) Záujmový peer klub - prevencia násilia (ukážka činnosti v školskom internáte ZÚ „peerko“)

Pri zakladaní záujmových peer klubov je dôležité stanoviť základné pravidlá skupiny a dohodnúť sa o type peer klubu (zoradenie tém, ktoré preferujú). Medzi kľúčové témy patria: efektívna komunikácia (komunikačný kanál, prostredie, šum), konštruktívne riešenie konfliktov (útek, útok, kompromis, konsenzus), násilie (zdroje, prejavy, následky, mýty o násilí), prevencia násilia doma (CAN syndróm, násilie na partneroch, súrodenecká rivalita), prevencia násilia v škole (šikanovanie medzi spolužiakmi, učiteľ žiaka, žiak učiteľa), prevencia násilia okolo nás (vandalizmus, extrémizmus, rasizmus), prevencia vzniku predsudkov, sieť pomoci a cesta k svojpomoci. Záverečné stretnutie by malo obsahovať výzvu k neformálnemu pôsobeniu vo svojom okolí. Loveland zdôrazňuje pravidlá, sankcie, záujmovú činnosť a neformálnosť lektorov.

Medzi tradičné pravidlá peer skupín zaraďujeme:

• VZÁJOMNÉ REŠPEKTOVANIE SA
• STOP
• Pravidlo SMETI
• Pravidlo PRESTÁVOK
• Pravidlo OSOBNÝCH POTRIEB
• Pravidlo VLASTNÉHO NÁZORU
• SANKCIE (ako náhrada, kompenzácia, nie trest!) - ako logický dôsledok pri nedodržaní.

Priebeh stretnutia sa zvyčajne delí na:

• Úvodná časť (zahrievacia, diagnostická): „Čo týždeň dal?“
• Prezentácia poznatkov alebo samostatnej činnosti vykonávanej členom ZÚ mimo stretnutia (prekoncepty).
• Hlavná časť stretnutia (tréningová).
• Relaxačná činnosť (fixačná).
• Záverečná časť (celostná).

B) Výkonovo zameraný peer klub (peer aktivisti: participácia v peer programoch)

Kurikulum prípravy peer aktivistov (CPPPAP) zahŕňa:

• Propagáciu: počas realizácie preventívnych programov lektormi.
• Výber: dobrovoľnosť, rovnosť šancí.
• Absolvovanie pobytového sústredenia: edukačno-zážitkovou formou, metodické zameranie - ako viesť peer program, zahŕňa skúšky alebo formy „iniciácií“ ako podmienku pre získanie certifikátu - povolenia participovať na peer programe.
• Participáciu na peer programe: (peer learning, mediácia) a pôsobenie v rovesníckom prostredí (peer tutoring, poradenstvo).
• „Supervízne“ stretnutia: počas trvania peer programov.

C) Peer klub dobrovoľníkov (dobrovoľnícka preventívna činnosť - OZ, NZ)

Lektori: 1 interný lektor - sociálny pedagóg, 5 externí lektori. Dobrovoľníci: študenti študijného programu Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (študenti ovládajú základné poznatky a špecifiká v práci s deťmi a mládežou v ich voľnom čase a v oblasti prevencie). Odborný výcvik: 25 hodín systematického neformálneho vzdelávania formou prednášok a workshopov, 25 výcvikových hodín zážitkového pobytového sústredenia. Bálintove pracovné skupiny počas realizácie primárnej prevencie v teréne v školských a výchovno-vzdelávacích zariadeniach.

Ponuka služieb OZ (napr. Free web: www.nezavislaci.wbl.sk) pre žiakov 1. a 2. stupňa ZŠ a SŠ zahŕňa:

• Jednorazové (1-2 hodinové stretnutia) najčastejšie na hodinách Občianskej výchovy, etickej výchovy, a pod.
• Jednodňové stretnutie (4-6 hodín) počas voľných dní - medzinárodné/svetové významné dni: dni zdravia apod.
• Pravidelné stretnutia (1-2 hodinové/týždeň) pravidelné stretnutia na vyučovaní, ktoré sú z hľadiska výskumov efektivity najviac úspešné.
• Pravidelné stretnutia v školskom klube detí (1,5 hodinové stretnutia/1-2 týždne) vždy s tými istými dobrovoľníkmi.

Profesionálne a osobnostné predpoklady sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg, ako jeden z pomáhajúcich profesionálov, musí disponovať výbavou, ktorá ho na povolanie predurčuje. Medzi dôležité osobnostné predpoklady patria:

• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie druhého, porozumieť jeho pocitom a prežívaniu.
• Komunikačné zručnosti: Efektívna komunikácia so žiakmi, rodičmi a kolegami je kľúčová pre budovanie dôvery a riešenie problémov.
• Trpezlivosť: Práca so žiakmi vyžaduje trpezlivosť a schopnosť zvládať náročné situácie.
• Kreativita: Schopnosť hľadať nové a inovatívne prístupy k riešeniu problémov.
• Asertivita: Schopnosť presadzovať svoje názory a potreby, ale zároveň rešpektovať názory druhých.
• Odolnosť voči stresu: Schopnosť zvládať stresové situácie a udržať si profesionálny prístup.

Okrem osobnostných predpokladov je dôležité aj odborné vzdelanie a neustále sa vzdelávať v oblasti sociálnej pedagogiky, psychológie a práva.

Cieľové skupiny sociálnych pedagógov

V súčasnosti sú možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga lepšie ako pred rokom 2008. Sociálny pedagóg nachádza uplatnenie v školách a pracuje s nasledujúcimi cieľovými skupinami:

• Žiaci pochádzajúci zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Žiaci ohrození sociálno-patologickými javmi.
• Drogovo závislí alebo inak znevýhodnení žiaci.
• Zákonní zástupcovia detí a žiakov.
• Pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení.

V školách narastá výchovné problémové správanie u detí a mládeže a sociálny pedagóg musí v tomto smere riešiť, resp. eliminovať vzniknuté negatívne správanie, ktoré sprevádza konflikty nielen so žiakmi, ale aj s rodičmi, a preto v tomto smere vidíme význam a opodstatnenie jeho profesie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Myslíme si na základe našej praxe, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce. V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

tags: #socialny #pedagog #ako #faktor #preventivnych #strategii