Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Zamestnávateľ je zodpovedný za organizáciu pracovného času a je viazaný zákonom ustanovenými obmedzeniami. Pre zamestnanca je veľmi dôležité poznať nielen rozsah svojho pracovného času, ale aj spôsob, akým bude jeho pracovný čas rozvrhnutý. Pracovný čas môže byť rozvrhnutý rovnomerne na jednotlivé týždne, nerovnomerne na jednotlivé týždne alebo zamestnávateľ môže zaviesť pružný pracovný čas.
Zamestnanec je povinný odpracovať v týždni na základe rozvrhnutia pracovného času určený týždenný pracovný čas. Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času sa používa týždenný pracovný čas. Týždňom je sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
Rovnomerné a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín.
Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času pripadá na jednotlivé kalendárne týždne rôzny počet pracovných dní. Tento spôsob rozvrhnutia pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť, len ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol na jednotlivé týždne rovnomerne. O nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom. Pri tomto spôsobe rozvrhnutia pracovného času nesmie pracovný čas v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín a musí byť dodržaný minimálny rozsah odpočinku medzi dvoma zmenami aj minimálny rozsah odpočinku v týždni.
Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie, t. j. priemerný týždenný pracovný čas v určitom období, najviac v štvortýždňovom, presiahne hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. Pri pracovnom čase rozvrhnutom nerovnomerne má zamestnanec povinnosť odpracovať v mesiaci taký rozsah pracovného času, aký mu vyplýva z jeho rozvrhnutia pracovného času.
Prekážky v práci na strane zamestnávateľa
Ak zamestnávateľ nezabezpečí prácu svojmu zamestnancovi, hovoríme o prekážke v práci. Za každú prekážku v práci, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ, má zamestnanec nárok na pracovné voľno. V tomto prípade ide o platené voľno, za ktoré mu patrí náhrada mzdy.
Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodov na svojej strane (napr. technická porucha, nedostatok elektrickej energie), ide o tzv. "iné prekážky v práci". V takom prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku, ak sa nedohodne so zástupcami zamestnancov na nižšej sume. Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov (alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia) požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku.
Zamestnávateľ Vás nemôže nútiť, aby ste si zobrali dovolenku, ak ide o prekážku na jeho strane. Môže Vás nútiť zostať pracovať z domu (domácka práca), ak to povaha Vašej práce umožňuje. Zamestnávateľ je povinný sa pokúsiť preradiť príslušných zamestnancov na inú prácu na dobu trvania prekážky.
Navigujete sa na toxickom pracovisku? Tu je to, čo môžete urobiť.
Nárok na náhradu príjmu počas prekážok v práci
Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ.
Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
V prípade úmrtia rodiča alebo súrodenca zamestnanca, príp. inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti, sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe. Na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy má zamestnanec nárok, ak obstaráva pohreb týchto osôb.
Pri nedostatku práce pre zamestnanca, musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi mzdu vo výške jeho priemerného zárobku (§ 142 ods. 2 Zákonníka práce). Ak by ste súhlasili len s 60% z náhrady mzdy, vzdali by ste sa Vášho nároku, ktorý máte zo zákona, a tento právny úkon by bol neplatný.
Prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase
Pružný pracovný čas sa skladá zo základného pracovného času, ktorý určí zamestnávateľ a voliteľného pracovného času, ktorý si volí sám zamestnanec. Základný pracovný čas je čas, počas ktorého musí byť zamestnanec na pracovisku. Začiatok a koniec pracovnej zmeny si zamestnanec volí v rámci voliteľného pracovného času.
Náhrada mzdy za prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase závisí od toho, či prekážka trvala počas základného alebo voliteľného pracovného času a či prekážka vznikla na strane zamestnávateľa alebo zamestnanca. Prekážka v práci počas základného pracovného času sa považuje za výkon práce a zamestnancovi patrí náhrada mzdy. Počas voliteľného pracovného času sa prekážka v práci považuje za ospravedlnenú prekážku v práci (nie za výkon), za ktorú nemá zamestnanec nárok na náhradu mzdy. Výnimkou je prekážka, ktorá bola spôsobená na strane zamestnávateľa. Vtedy sa považuje za výkon práce a zamestnanec má nárok na náhradu mzdy.
Príklad: Zamestnanec má pružný pracovný čas, pričom základný pracovný čas je od 9.00 do 15.00. Voliteľný pracovný čas je od 7.00 do 9.00 a od 15.00 do 17.00. Zamestnanec má návštevu lekára v čase od 8.00 do 10.00. Návšteva lekára v čase od 8.00 do 9.00 sa bude považovať za ospravedlnenú prekážku v práci bez nároku na náhradu mzdy. Návšteva lekára v čase od 9.00 do 10.00 sa bude považovať za prekážku v práci, za ktorú mu bude poskytnutá náhrada mzdy.
| Dôvod prekážky | Minimálna výška náhrady mzdy |
|---|---|
| Porucha strojov, výpadok dodávky surovín, chybné pracovné podklady alebo iné prevádzkové príčiny | 100 % priemerného zárobku |
| Poveternostné podmienky | najmenej 50 % priemerného zárobku |
| Vážne prevádzkové dôvody (na základe písomnej dohody so zástupcami zamestnancov) | najmenej 60 % priemerného zárobku |
| Podpora v čase skrátenej práce (na základe dohody) | najmenej 80 % priemerného zárobku |
