V slovenskom právnom systéme je voľba kontrolóra obce kľúčovým procesom, ktorý zabezpečuje kontrolu hospodárenia a dodržiavania zákonov v obci. Keďže starosta obce je často ústrednou postavou v tomto procese, vznikajú otázky, ako postupovať v prípade jeho práceneschopnosti (PN). Tento článok sa podrobne zaoberá analýzou problematiky voľby kontrolóra obce počas PN, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a praktické aspekty.
Úvod do problematiky obecného zriadenia
Obec má dva rovnocenné orgány: obecné zastupiteľstvo a starostu obce. Každý z nich má odlišnú povahu a právomoci. Obecné zastupiteľstvo je kolektívny orgán, zastupiteľský zbor zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách. Rozhoduje o základných otázkach života obce, pričom je mu vyhradené voliť a odvolávať hlavného kontrolóra.
Starosta obce musí v rámci svojich právomocí a povinností vykonať všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť miestne referendum.
Právny rámec voľby kontrolóra obce
Voľba hlavného kontrolóra je upravená zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení. Tento zákon stanovuje podmienky, spôsob voľby a náležitosti prihlášky kandidáta na funkciu hlavného kontrolóra. Podľa § 18a ods. 1 zákona o obecnom zriadení, hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením.
Miestne referendum a úloha starostu
Jednou z možností, ako sa obyvatelia obce môžu aktívne zapojiť do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov.
Práceneschopnosť starostu a jej vplyv na voľbu kontrolóra
Otázkou je, či môže starosta obce, ktorý je práceneschopný, vykonávať úkony spojené s voľbou kontrolóra. Všeobecne platí, že počas PN je starosta obmedzený vo výkone svojej funkcie. Zástupca starostu zabezpečuje bežný chod činnosti obce, avšak nie na všetky úkony má poverenie. Ak je starosta práceneschopný, je dôležité rozlišovať medzi úkonmi, ktoré môže vykonávať aj počas PN a úkonmi, ktoré musí prenechať zástupcovi.
Postup pri voľbe kontrolóra počas PN starostu
- Zabezpečenie uznášaniaschopnosti obecného zastupiteľstva: Aj počas PN starostu je potrebné zabezpečiť, aby obecné zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné. Ak je niektorý z poslancov PN, je potrebné zistiť, či sa môže zúčastniť na zasadnutí a hlasovať. Zásady odmeňovania poslancov výslovne neupravujú situáciu, ako postupovať pri práceneschopnosti poslanca.
- Vyhlásenie voľby hlavného kontrolóra: Primátor mesta (alebo starosta obce) zverejní vyhlásenie dňa konania voľby hlavného kontrolóra mesta na úradnej tabuli a na webovej stránke mesta. Toto vyhlásenie musí byť zverejnené v termíne podľa § 18a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení.
- Prijímanie prihlášok kandidátov: Písomnú prihlášku musí kandidát odovzdať spolu s požadovanými dokladmi najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby. Komisia spíše zápisnicu o prijatých prihláškach.
- Zasadnutie komisie pre ochranu verejného záujmu: Komisia pre ochranu verejného záujmu zasadne a posúdi prihlášky kandidátov. Predseda komisie informuje mestské zastupiteľstvo o prijatých prihláškach a priebehu zasadnutia.
- Voľba hlavného kontrolóra: Voľba sa vykonáva tajným hlasovaním poslancov mestského zastupiteľstva. Voľbu riadi volebná komisia, ktorú zvolia poslanci mestského zastupiteľstva.
- Vyhodnotenie voľby: Po sčítaní hlasov spíše zapisovateľ volebnej komisie zápisnicu o priebehu voľby a o jej výsledku. Zápisnica musí obsahovať údaje o počte hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti a údaj o tom, ktorý z kandidátov bol zvolený za hlavného kontrolóra.
Špecifiká a možné komplikácie
Marenie referenda
Ak starosta nezabezpečí priebeh referenda, teda nevytlačí lístky, neurčí zapisovateľku, je možné podať na neho trestné oznámenie pre marenie referenda. Pokiaľ ide o druhú otázku, platí, že člen komisie môže byť aj zapisovateľom. Viac informácií týkajúcich sa podmienok organizácie referenda vo vašej obci môžete nájsť v príslušnom nariadení obce.
Nezákonné nariadenie obce
Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. Ak obecné zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať žalobu priamo proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest (§ 45 ods. 4 v súlade s § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku).
Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
Žalobou môže napadnúť všeobecne záväzné nariadenia aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade. Dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (§ 362 a nasl.).
Zverejňovanie VZN a pripomienok
Schválené Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v meste dňa 5.10.2019. Toto VZN nadobúda účinnosť 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, t.j. 20.10.2019. Na úradnej tabuli nachádzajúcej sa v centre mesta však schválené VZN vyvesené nie je. Mesto argumentuje, že „oficiálna“ úradná tabuľa sa nachádza vo vestibule MsÚ, ktorý je však otvorený len počas pracovnej doby úradu. Ďalším argumentom samosprávy je, že VZN bolo zverejnené aj na internetovej úradnej tabuli na oficiálnej stránke mesta.
Obec pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení (VZN) nie je v postavení správneho orgánu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa právneho názoru Ministerstva vnútra SR však vzhľadom na zachovanie právnej istoty a jednoty právneho poriadku, ak aj obec neplní funkciu správneho orgánu, mala by zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou, ktorú je obec povinná uplatniť v prípade, ak ju má zriadenú. Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli (nie na internetovej adrese), pričom VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia. Podľa názoru ministerstva vnútra nedodržanie nepretržitosti prístupu verejnosti k úradnej tabuli v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť VZN. Podľa nášho názoru nevyvesením VZN na riadnej úradnej tabuli v obci (nie internetovej), ktorá ako jediná spĺňa požiadavku nepretržitej prístupnosti nebol naplnený predpoklad platnosti a účinnosti VZN v zmysle dikcie § 6 ods. 8 a 9 zákona 369/1990 Zb.
Zákon o obecnom zriadení nenariaďuje, aby pripomienky k rozpočtu alebo k iným nariadeniam obce museli byť zverejňované na úradnej tabuli. Ak teda starostka odmietla zverejniť vaše pripomienky na úradnej tabuli, neporušila tým žiadny zákon. Je ale samozrejmé, že v záujme transparentnosti úkonov obce by tak mala učiniť. Ako obyvateľ obce máte aj iné možnosti ako zverejniť svoje pripomienky tak, aby sa k nim dostali ostatní obyvatelia obce - napr. komentárom na webovej stránke obce.
Prevod majetku obce
Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb.
Prenechávanie obecného (mestského) majetku do nájmu upravuje ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Účelom verejnej obchodnej súťaže, resp. podmienok ustanovenia § 9a zákona o majetku obcí, je súťaženie o čo najvýhodnejšie podmienky pre danú obec (resp. mesto) a víťazná (pre obec najvýhodnejšia) ponuka zaväzuje súťažiteľa a po jej prijatí (schválení) aj samotnú obec. Ak sa táto ponuka, už premietnutá do samotnej zmluvy (v tomto prípade do nájomnej zmluvy) následne zmení prostredníctvom dodatkov tak, že sa zmenia jej podstatné náležitosti, alebo podmienky, ktoré boli do zmluvy zapracované na základe zverejneného zámeru na prenájom, je možné takýto postup charakterizovať ako neprípustné obchádzanie zákonných podmienok. Takýmto spôsobom by sa veľmi jednoducho dali obchádzať podmienky, ktoré zákon o majetku obcí stanovuje pre nakladanie s majetkom obcí, čím by dochádzalo k popretiu účelu právnej úpravy. Jedinú zákonnú cestu v tomto prípade vidíme v uplatnení postupu podľa ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí.
Konflikt záujmov a náhrada škody
Ak starostova firma vykonáva služby pre obec, skúmali by sme, za akých okolností prebehlo verejné obstarávanie na tieto služby. Aby bolo verejné obstarávanie vykonané v súlade so zákonom, starosta sa nemohol podieľať na príprave súťažných podkladov (zistiť sa to dá tak, či je alebo nie je na nich podpísaný) a nemohol byť členom komisie na hodnotenie ponúk. Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci.
Postavenie obyvateľa ako poškodeného
Je faktom, že ako svedok alebo oznamovateľ trestného činu nemá obyvateľ obce taký rozsah procesných oprávnení ako poškodený, resp. postavenie poškodeného je procesne silnejšie (má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom). Z tohto dôvodu je snaha obyvateľov obce o tento status logická. Poškodeným je v zmysle Trestného poriadku „osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Z tejto definície by sa v danom prípade dalo uvažovať o možnom naplnení tejto jej časti: „…iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody“. Judikatúra neuvádza príklad, ktorý by bol čo i len obdobný. Obec je zároveň samostatný právny subjekt, ktorého majetkové práva mohli byť konaním starostu porušené. A v tomto zmysle je obec poškodeným subjektom.
Zároveň však nepovažujeme za márne pokúsiť sa ustáť tvrdenie, že obyvateľ je poškodený a nechať na Orgánoch činných v trestnom konaní zdôvodnenenie opaku. Tvrdenie by sa mohlo opierať o to, že ste obyvateľom obce, z príslušnosti k obci vyplýva obyvateľovi obce celý rad práv a povinností. Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojim obyvateľom.
Praktické rady a odporúčania
- Komunikácia: Dôležitá je otvorená komunikácia medzi starostom (aj počas PN), zástupcom starostu a poslancami obecného zastupiteľstva.
- Právna analýza: V prípade nejasností je vhodné požiadať o právnu analýzu, ktorá zohľadní konkrétne okolnosti prípadu.
- Transparentnosť: Celý proces voľby kontrolóra by mal byť transparentný a v súlade so zákonom.
Príklady z praxe
V meste Zvolen sa konala voľba hlavného kontrolóra, pričom boli stanovené podmienky a náležitosti prihlášky. Komisia pre ochranu verejného záujmu zasadla a posúdila prihlášky kandidátov. Hlavný kontrolór obce je podľa § 18 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") zamestnancom obce. V prípade, keď obecné zastupiteľstvo rozhodlo o znížení pracovného úväzku hlavného kontrolóra počas jeho funkčného obdobia, platí, že úväzok určený obecným zastupiteľstvom by sa nemal upravovať, ak áno, tak len so súhlasom hlavného kontrolóra, keďže platí na celé funkčné obdobie.
tags: #volba #kontrolora #obce #pocas #pn