Dovolenka je dôležitou súčasťou pracovného života každého zamestnanca, slúži na oddych a regeneráciu. Preto je dôležité vedieť, aké sú vaše práva a povinnosti v súvislosti s ňou, najmä počas práceneschopnosti (PN). Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o nároku na dovolenku počas PN, ako aj o preplatení nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru. Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Nárok na dovolenku a jej výpočet
Na dovolenku má nárok každý zamestnanec, ktorý pracuje na trvalý pracovný pomer, či už na plný alebo čiastočný úväzok. Ak pracujete na dohodu o vykonaní práce, brigádnickej práci študentov alebo dohode o pracovnej činnosti, nárok na dovolenku vám nevzniká.
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak pracujete 5 dní v týždni, máte nárok na 20 dní dovolenky ročne. Zamestnanci, ktorí dosiahli vek 33 rokov, majú nárok na 5 týždňov dovolenky, teda 25 dní ročne. Nárok na dovolenku vzniká, ak váš pracovný pomer trvá nepretržite celý kalendárny rok a odpracujete aspoň 60 dní u toho istého zamestnávateľa. Ak váš pracovný pomer trvá kratšie ako rok, ale dlhšie ako 60 dní, vypočíta sa vám pomerná časť dovolenky.
Zamestnanec môže mať nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok, resp. jej pomernú časť,
- dodatkovú dovolenku.
Dodatková dovolenka
Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa.
Dovolenka počas práceneschopnosti (PN)
Počas PN sa dovolenka automaticky nekráti. Podľa § 109 a 113 Zákonníka práce platí, že ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 60 dní z dôvodu PN, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za každý mesiac neodpracovaný viac ako 100 pracovných dní o 1/12. Dôležité je, že zamestnávateľ vám nemôže nariadiť čerpanie dovolenky počas PN a ani vy si ju nemôžete vybrať, pretože ste práceneschopný. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to stihnete do skončenia pracovného pomeru.
Krátenie dovolenky počas PN
Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku, ak ste na PN z dôvodov, za ktoré nezodpovedá. Ak ste však PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa vám nekráti. Krátenie dovolenky závisí od počtu vymeškaných pracovných dní. Za prvých 100 zameškaných pracovných dní môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12.
Aby ste získali ročný nárok na dovolenku, musíte odpracovať 60 dní v roku. Rozdiel pri krátení dovolenky v prípade odpracovaných 59 a 60 dní je obrovský.
Príklady krátenia dovolenky:
- Príklad 1: Pracovný úraz
Zamestnancovi Jozefovi sa stal pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol od 21. marca do 4. októbra minulého roka práceneschopný. Za úraz podľa zistení polície a inšpektorátu práce zodpovedá zamestnávateľ. Hoci sa Jozef liečil a teda nepracoval viac ako 100 pracovných dní, jeho dovolenka sa z uvedených dôvodov nekrátila. - Príklad 2: PN z iných dôvodov
25-ročná Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Bola však aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12 = 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie. - Príklad 3: Dlhodobá PN s krátením
Zamestnanec Adam je zamestnaný u svojho zamestnávateľa od 1.11.2013. Dňa 25.1.2019 nastúpil na dočasnú PN, ktorá trvala do 30.6.2019. Zamestnávateľ mu priznal nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výške 4 týždňov (t.j. 20 dní). Z dôvodu PN, ktorá trvala od 25.1.2019 do 30.6.2019, sa dovolenka kráti o 1/12 za prvých 100 zameškaných pracovných dní. Za zvyšné neodpracované dni (ktoré nepresiahli 21 dní) sa dovolenka nekráti. Adam bude mať nárok na dovolenku za rok 2019 v počte 18,5 dňa (20 dní - 1,5 dňa). - Príklad 4: Viacnásobné krátenie
Judita má 34 rokov a je zamestnaná u svojho zamestnávateľa od 1.3.2014. Od 7.7.2018 bola na PN až do 30.9.2019. Dňa 1.10.2019 nastúpi do práce. Nakoľko má Judita viac ako 33 rokov veku, jej základný výmer dovolenky je 5 týždňov (t.j. 25 dní).- Za rok 2017 má nárok na dovolenku v plnom počte, t.j. na 25 dní.
- Za rok 2018 bola PN 122 pracovných dní, takže sa dovolenka kráti o 2/12 (za prvých 100 dní a za nasledujúcich 21 zameškaných dní). Teda 25 x 2/12 = 4,16 dňa, zaokrúhlene 4 dni. Judita má nárok na 21 dní dovolenky za rok 2018.
- V roku 2019 Judita nastúpi do zamestnania, a to dňa 1.10.2019. Nakoľko sa predpokladá, že do konca roka odpracuje všetky pracovné dni, t.j. 62 pracovných dní, má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výške 25 dní. Tento nárok však budeme krátiť o zameškaných 188 dní, t. j. o 5/12 základnej výmery dovolenky a teda o 10,5 dňa. Judita bude mať nárok na dovolenku za rok 2019 v počte 14,5 dňa (25 dní - 10,5 dňa).
Ochrana zamestnanca pri krátení dovolenky
Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov. Ak pracovný pomer zamestnanca trval celý kalendárny rok, zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní a existujú dôvody na krátenie dovolenky, dovolenka sa môže krátiť maximálne tak v rozsahu, aby zamestnancovi bola poskytnutá dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi aspoň v dĺžke dvoch týždňov. Pri krátení dovolenky zamestnávateľ vychádza z nároku zamestnanca na dovolenku. Postup krátenia je rovnaký u zamestnancov s rovnomerne aj nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
Plánovanie a čerpanie dovolenky
Zákon hovorí, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Zamestnávateľ je povinný vypracovať s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov plán dovoleniek, podľa ktorého by mali určovať čerpanie dovolenky zamestnancom. Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ vypracuje plán dovoleniek na základe jednostranného rozhodnutia s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnancov. Plán dovoleniek nie je záväzný, preto je možné termíny naplánovaných dovoleniek meniť.
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Ako si vlastne naplánovať cestu do Japonska
Určenie čerpania dovolenky
Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ. Toto právo zamestnávateľa sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, ak tomu nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky na príslušný kalendárny rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Zrušenie alebo odvolanie z dovolenky
Zamestnávateľ vám môže dovolenku zrušiť alebo vás z dovolenky odvolať. V tomto prípade vám ale musí preplatiť náklady, ktoré vám tým vznikli, napríklad storno poplatky za zrušený zájazd.
Prerušenie čerpania dovolenky
Súčasná právna úprava ustanovuje, kedy dochádza k prerušeniu čerpania dovolenky. Ide o situácie, keď už zamestnanec dovolenku čerpá a dochádza k vzniku udalosti, ktorá má prednosť pred čerpaním dovolenky. Z ustanovenia § 114 Zákonníka práce vyplýva, že ide o udalosti, ktoré nastanú v priebehu (v čase čerpania) dovolenky.
Podľa § 114 Zákonníka práce sa dovolenka prerušuje, ak:
- nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky službu v ozbrojených silách,
- bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz,
- ošetruje chorého člena rodiny (to neplatí, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na čas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť zamestnanca),
- nastúpi na materskú dovolenku alebo na otcovskú dovolenku.
To znamená, že dočasná pracovná neschopnosť má „prednosť“ pred dovolenkou, a preto sa dňom, kedy je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu, dovolenka prerušuje.
Príklad: Zamestnávateľ nariadil zamestnancom celozávodnú dovolenku od 15.07.2024 do 31.07.2024. Prvý zamestnanec bol počas čerpania dovolenky uznaný za práceneschopného. Jeho dočasná pracovná neschopnosť (ďalej aj „PN“) ako prekážka v práci má „prednosť“ pred čerpaním dovolenky. Áno, dovolenka sa mu preruší a bude mať evidovanú PN.
Čo neprerušuje dovolenku
Dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca (napr. vyšetrenie alebo ošetrenie u lekára, sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie, účasť na svadbe) nie sú dôvodom na prerušenie dovolenky. Prekážka na strane zamestnanca z dôvodu vyšetrenia u lekára dovolenku nepreruší, ale zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na tento čas (§ 112 ods. 2 Zákonníka práce). To znamená, že ak už dovolenka bola zamestnávateľom určená a následne zamestnanec bol na vyšetrení lekára, tak čerpá dovolenku a nemá prekážku v práci na strane zamestnanca (tzv. „celodenné P-čko“). Ale ak zamestnanec pred určením dovolenky vopred oznámil zamestnávateľovi, že bude mať prekážku v práci napr. 16.7.2024, tak zamestnávateľ mu na ten deň nemohol určiť dovolenku.
Nariadenie dovolenky po ukončení PN
Zamestnávateľ nesmie určiť nástup na dovolenku, ak je mu dopredu známe (zamestnanec vopred zamestnávateľa informoval), že v danom čase bude trvať niektorá z osobných prekážok v práci na strane zamestnanca. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca, môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len vtedy, ak zamestnanec sám o čerpanie dovolenky požiada (napr. ošetrovanie chorého člena rodiny).
Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany. Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť.
Príklad: Zamestnankyňa bola od roku 2019 na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 ďalšia materská dovolenka, kde jej tiež vznikol nárok na dovolenku. V 1/2024 jej skončila rodičovská a hneď nasledujúci deň nastúpila na PN až doteraz. Zamestnávateľ čaká na ukončenie PN, aby jej "mohol?" nariadiť čerpanie dovolenky a následne jej ukončiť pracovný pomer. Ak by nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za rok 2019 a 2021. V takomto prípade je zamestnávateľ oprávnený nariadiť čerpanie dovolenky po skončení PN. Ak zamestnankyňa s čerpaním dovolenky nesúhlasí, zamestnávateľ je povinný jej nevyčerpanú dovolenku preplatiť pri skončení pracovného pomeru.
Nemocenské dávky a kontrola liečebného režimu
Podľa zákona sa nemocenská dávka vypláca po dobu maximálne 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Po 52 týždňoch pracovnej neschopnosti nárok na nemocenskú dávku zamestnancovi zaniká. Aby opäť vznikol nárok na vyplácanie nemocenského plných 52 týždňov, musí zamestnanec odpracovať aspoň 26 týždňov.
V čase dočasnej práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.
Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne. Ak dočasne práceneschopný poistenec nie je zastihnutý doma, pracovník, ktorý vykonáva kontrolu, nechá v poštovej schránke Oznámenie o vykonaní kontroly.
Vychádzky počas PN
Stanovenie vychádzok je súčasťou liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca. Ak to povaha choroby umožňuje, vychádzky môže povoliť príslušný ošetrujúci lekár, pričom časovo vymedzí ich rozsah. V praxi sa stanovujú vychádzky najčastejšie v rozsahu štyroch hodín denne, napr. od 10.00 do 12.00 h a od 14.00 do 16.00 h, ich stanovenie je však v právomoci ošetrujúceho lekára. Čas vychádzok ošetrujúci lekár zaznamená, ak ich povolil, na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.
Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru
Ak si nemôžete vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru, máte nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Podľa § 116 Zákonníka práce platí, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru. Dôležité: Pri preplatení nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru zákon hovorí o štyroch týždňoch dovolenky (§ 116 ods. 3 Zákonníka práce).
Ako postupovať pri skončení pracovného pomeru a nevyčerpanej dovolenke?
- Skontrolujte si výplatnú pásku: Po skončení pracovného pomeru si skontrolujte výplatnú pásku a uistite sa, že vám bola preplatená nevyčerpaná dovolenka.
- Písomná žiadosť: V prípade, že vám dovolenka nebude preplatená, obráťte sa na zamestnávateľa s písomnou žiadosťou o preplatenie.
- Zdôvodnenie: Vyžiadajte si od zamestnávateľa písomné zdôvodnenie, prečo tvrdí, že vám žiadna dovolenka neostáva.
- Inšpektorát práce: V prípade, že zamestnávateľ odmieta preplatiť vám dovolenku, môžete sa obrátiť na príslušný inšpektorát práce.
Prenesenie a prepadnutie dovolenky
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčil jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že nevyčerpanú dovolenku z predchádzajúceho roka si zamestnanec môže preniesť do nasledujúceho roka. Prenesenie minuloročnej dovolenky do ďalšieho roka nie je špeciálne obmedzované.
Aby však v praxi nedochádzalo k takým situáciám, že sa na konci roka dovolenka z dôvodu jej nečerpania „naakumuluje“ a nerieši sa ďalej jej čerpanie, je bežné, že zamestnávatelia si pravidlá pri čerpaní dovolenky konkretizujú v internej smernici. V internej smernici možno napríklad určiť počet dní dovolenky, ktoré by mal zamestnanec v danom kalendárnom roku vyčerpať, resp. koľko dní nevyčerpanej dovolenky si môže preniesť do nasledujúceho roka a súčasne do akého termínu by si ju mal vyčerpať. Ak však zamestnanec dovolenku napriek tomu nevyčerpá, ani v tomto prípade mu zamestnávateľ nemôže odmietnuť prenesenie dovolenky do nasledujúceho roka. Ďalšie prenášanie do ďalších rokov však už možné nie je.
Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Prepadnutie dovolenky
Ak k čerpaniu základnej výmery dovolenky (4 týždne) za príslušný rok nedôjde v aktuálnom roku a ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi časť dovolenky „prepadne“. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 116 ods. 2 Zákonníka práce: „Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“ Ak by zamestnávateľ neurčil čerpanie dovolenky za príslušný kalendárny rok ani do konca nasledujúceho roka, zamestnancovi podľa § 116 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy len za tú časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, zvyšok nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi prepadne.
Výnimky z prepadnutia dovolenky
V Zákonníku práce sú zadefinované výnimky, kedy nevyčerpaná dovolenka, ktorú nebolo možné vyčerpať do konca nasledujúceho roka/rokov, neprepadá (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, čl. 7), a nárok na ktorú zostane zamestnancovi zachovaný (niekedy aj niekoľko rokov).
Príklad: Zamestnankyňa v máji 2019 nastúpila na materskú dovolenku a po jej vyčerpaní na rodičovskú dovolenku. Počas čerpania rodičovskej dovolenky sa jej narodilo druhé dieťa a v marci 2021 znova nastúpila na čerpanie materskej a následne rodičovskej dovolenky. Zamestnankyňa sa plánuje vrátiť do práce po dovŕšení troch rokov veku druhého dieťaťa. Keďže si zamestnankyňa nemohla vyčerpať dovolenku z predošlých rokov z dôvodu čerpania materskej dovolenky a následne rodičovskej dovolenky, nevyčerpaná dovolenka na zotavenie sa zamestnankyni „zachová“ (aj niekoľko rokov), neprepadne.
Náhrada mzdy za dovolenku
Zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku určeného podľa § 134 Zákonníka práce.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne. Zamestnanec nemá nárok na preplatenie nevyčerpaných prvých štyroch týždňov dovolenky, ktoré si nevyčerpal ani do konca nasledujúceho roka.