Opatrovník a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: Komplexný sprievodca

Článok sa zaoberá problematikou opatrovníctva osôb obmedzených v spôsobilosti na právne úkony v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o legislatívnom rámci, postupoch a praktických aspektoch tohto inštitútu. Vysvetlíme si aj obsah pojmu spôsobilosť na právne úkony.

Čo je spôsobilosť na právne úkony (svojprávnosť)?

Spôsobilosť na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním robiť právne úkony. Ide o kategóriu hmotného práva, ktorá ovplyvňuje aj rozsah spôsobilosti samostatne konať pred súdom, nakoľko v zmysle ustanovenia § 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Spôsobilosť na právne úkony je niekedy označovaná aj ako svojprávnosť, čiže spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečovať či rozhodovať o ich zániku.

Právny rámec a zmeny v oblasti obmedzenia spôsobilosti

Z hľadiska hmotného práva zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) rozlišuje jednak obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. S účinnosťou od 01.07.2016 v súvislosti s prijatím nových procesných predpisov už nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Tieto zmeny boli zrealizované v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý už 13.12.2006 v New Yorku, ale taktiež v súvislosti s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá vychádza z tézy, že zásah do spôsobilosti na právne úkony má prebiehať formou ochrany osoby, ktorej sa týka. Z uvedeného vyplýva, že osobu nie je možné zbaviť spôsobilosti konať v bežných veciach každodenného života ako je napríklad kúpa potravín alebo výber miesta pobytu. Právna úprava týkajúca sa pozbavenia spôsobilosti na právne úkony je preto v Občianskom zákonníku obsolentná. Konanie o spôsobilosti na právne úkony je upravené v zákone č. 161/2016 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu. V súčasnosti nie je možné pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, iba spôsobilosť na právne úkony obmedziť.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Postup, akým možno obmedziť spôsobilosť na právne úkony upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok). Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie „slabšieho subjektu“, a preto v záujme dodržania princípu rovnosti je potrebné jej postavenie vyvažovať. Je vecou súdu, aby sa v procese dokazovania zameral na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti, spôsobilosti hospodáriť s majetkom. Ak súd upustí od výsluchu osoby, zákon ukladá sudcovi povinnosť osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, „vzhliadnuť“. Ide o priamy očný kontakt. Nejde o dôkazný prostriedok - t.j. ohliadku ani výsluch svedka. Pri tvorbe podkladu pre rozhodnutie má zásadný význam znalecké dokazovanie. Súd musí obligatórne ustanoviť a vyslúchnuť znalca.

Dĺžka konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podľa ustanovenia § 231 a nasl. žiadnu konkrétnu lehotu. Jediný časový údaj, ktorý v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nachádzame, je upravený v ustanovení § 247 ods. Z praktických skúseností uvádzame, že dĺžka závisí od súdu, na ktorý sa návrh podá, a jeho rýchlosti. V praxi sa stretávame s tým, že po podaní návrhu trvá aj niekoľko mesiacov, kým sa vydá súdne rozhodnutie o obmedzení svojprávnosti. V konaní sa vo väčšine prípadov ustanovuje znalec a ten vyhotovuje znalecký posudok, čo trvá aj cca 2 mesiace.

Podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, t.j. či je táto osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom je zistenie, či takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, nestačí na zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Z ust. § 10 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne a v istých nie zanedbateľných sférach života disponuje takoutou spôsobilosťou.

V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. I.ÚS 313/2012-52 vyslovil, že zbavením, resp. obmedzením spôsobilosti na právne úkony sa primárne sleduje cieľ samotného dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom alebo vo vymedzenej časti vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal i ďalšie dokazovanie, ktoré náležite vyhodnotí.

Najčastejšie dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

• Demencia a Alzheimerova choroba
• Závažné psychiatrické diagnózy (napr. schizofrénia)
• Mentálne postihnutie
• Vážne závislosti (alkohol, drogy, patologické hazardné správanie)
• Stavy, pri ktorých osoba nerozumie právnym úkonom

Dokazovanie v konaní o obmedzení spôsobilosti

V konaní o obmedzenie (pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou, musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom.

Príklady z praxe

Aj schizofrenika je možné obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. Takýto prípad bol riešený v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš, zo dňa 26.03.2018, spisová značka: 7Ps/8/2017. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že u menovaného ide o paranoidnú schizofréniu, pričom ide o osobu veľmi zanedbanú, tak ako je to u schizofrenikov zrejmé. Odmieta základnú hygienu a je veľmi dôležité, aby bola zahájená liečba. Zároveň pri svojom výsluchu uviedla, že v súčasnej dobe, pokiaľ sa týka aj ústavou zaručeného práva voliť, toto právo by mu prislúchať nemalo, keďže on tejto otázke vôbec nerozumie. Uvedenej osobe M. E. súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony a to tak, že nie je spôsobilý samostatne konať pred štátnymi orgánmi a inštitúciami ako aj orgánmi samosprávy, nie je spôsobilý na právne úkony týkajúce sa uzatvárania akýchkoľvek scudzovacích zmlúv a zároveň nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných prostriedkov a týkajúcich sa financií ako takých. Nie je spôsobilý nakladať s účtami vedenými v niektorom z peňažných ústavov a nie je spôsobilý disponovať s finančnými prostriedkami mesačne nad sumu 15,- Eur. V praxi sme riešili aj prípad, keď súd obmedzil spôsobilosť osoby na právne úkony v prípade, keď táto osoba trpela diagnózou mentálna anorexia.

Ustanovenie opatrovníka

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov. Súd môže v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony určiť ako opatrovníka v súlade s Občianskym zákonníkom iba jednu osobu. Nie je možné určiť ako opatrovníka viaceré osoby zároveň ako určitý "kolektívny orgán" rozhodovania a zastupovania. Ak ste chceli týmto spôsobom zabezpečiť, aby opatrovník mohol konať iba na základe zhodnej alebo väčšinovej vôli sestier, tak toto si budú musieť sestry dohodnúť mimosúdne. Súd môže ako opatrovníka určiť buď fyzickú osobu (nie viaceré), právnickú osobu alebo i obec (ak nie sú žiadni príbuzní alebo blízke osoby).

Predpoklady na strane opatrovníka

Medzi predpoklady na strane opatrovníka možno zaradiť:

• Spôsobilosť na právne úkony
• Morálne a osobnostné predpoklady
• Zdravotné predpoklady
• Finančné zabezpečenie opatrovníka (trvalý príjem)
• Bydlisko opatrovníka
• Vzájomné vzťahy s opatrovancom
• Prípadná kolízia záujmov
• Vzťahy v rámci príbuzenského pomeru
• Osobitné odborné predpoklady (napr. pre správu majetku)
• Súhlas s výkonom práv a povinností z tejto funkcie vyplývajúcich.

Povinnosti opatrovníka

Opatrovník:

• Koná v mene osoby len tam, kde je obmedzená.
• Nesmie poškodiť jej majetok ani osobné záujmy.
• Používa peniaze výlučne pre potreby opatrovanej osoby.
• Musí raz ročne podávať správu o hospodárení súdu.

Ak opatrovník porušuje povinnosti, súd ho môže odvolať. Okresný súd Prievidza (spisová značka: 18Ps/4/2015) a Okresný súd Bardejov (spisová značka: 5Ps/3/2015) v minulosti ukladali opatrovníkom povinnosť predkladať súdu správu o nesvojprávnom a správu o nakladaní s jeho majetkom vždy k stanoveným dátumom.

Tabuľka 1: Príklady súdnych rozhodnutí o povinnostiach opatrovníkov

Zánik opatrovníctva a zmena opatrovníka

Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka. V zmysle § 277 Civilného mimosporového poriadku, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov. Taktiež platí, že súd odvolá opatrovníka z výkonu funkcie na jeho návrh. To znamená, že ak požiadate súd o pozbavenie funkcie, Vášmu návrhu musí vyhovieť.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

V zmysle Civilného mimosporového poriadku môže súd v konaniach o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Návrh na začatie konania je podaním vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Konanie je oslobodené od súdneho poplatku v zmysle zákona č. 71/1992 Z. z.

Kto môže podať návrh na začatie konania?

• Navrhovateľ: Osoba, ktorá preukázala právny záujem na konaní alebo blízka osoba. Súd môže navrhovateľovi uložiť, aby v ním určenej lehote predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Odborná literatúra však zdôrazňuje, že zaobstaranie lekárskej správy môže byť problematické, keďže údaje o zdravotnom stave podliehajú lekárskemu tajomstvu.
• Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti: Podľa zákona č. 578/2004 Z. z.
• Poskytovateľ sociálnych služieb: Okruh je vymedzený zákonom č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách. Môže ním byť verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby.
• Ten, kto má na veci právny záujem: Okruh subjektov môže byť širší ako vymedzuje blízke osoby (napr. zamestnávateľ, veriteľ).
• Osoba, o ktorej spôsobilosť sa má konať: Z dikcie novej právnej úpravy nevyplýva, že by samotná osoba nemohla podať tento návrh (kedysi bola limitovaná iba podaním návrhu na vrátenie alebo zmenu rozsahu spôsobilosti).

Účastníkmi konania v konaniach o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná. Blízka osoba alebo osoba, ktorá osvedčí právny záujem, môže požiadať súd, aby ju pribral ako účastníka do konania. O pribratí účastníka súd rozhodne podľa toho, či je to účelné pre vedenie konania a ochranu dotknutých práv.

Miestna príslušnosť súdu

Vecne príslušným súdom je na konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vždy okresný súd. V prípade miestnej príslušnosti hovoríme o tzv. výlučnej miestnej príslušnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 232 Civilného mimosporového poriadku. Návrh sa podáva na okresnom súde, ktorý je v obvode bydliska osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Nemusí ísť o adresu trvalého pobytu, preto bydliskom môže byť aj zariadenie sociálnej starostlivosti, kde je táto osoba umiestnená po dlhší čas.

Hospitalizácia bez súhlasu a procesné záruky

Prevzatie a držanie osoby v zdravotníckom zariadení bez jej súhlasu je závažným zásahom do jej osobnej slobody, a preto podlieha prísnemu súdnemu dohľadu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) musí hospitalizácia spĺňať tzv. Winterwerp test, ktorý vyžaduje, aby bola osoba preukázateľne duševne chorá, jej stav odôvodňoval nevyhnutnosť obmedzenia slobody a hospitalizácia trvala len dovtedy, kým tento stav pretrváva. Dôležitým procesným aspektom je aj notifikačná povinnosť zdravotníckeho zariadenia, ktoré musí do 24 hodín oznámiť súdu prevzatie osoby. Nesplnenie tejto povinnosti znamená automatickú neprípustnosť hospitalizácie. Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia zabezpečuje procesné záruky ochrany práv umiestneného, avšak v praxi naráža na viaceré problémy. Súd môže ustanoviť procesného opatrovníka, no krátka lehota na rozhodnutie často znemožňuje dôkladné preverenie jeho vhodnosti. Umiestnený má právo na právne zastúpenie, avšak pre svoj zdravotný stav si advokáta spravidla nevie zabezpečiť a zákon neustanovuje povinné právne zastúpenie, ako je to v trestnom konaní. Najvyšší súd SR v uznesení 2 Cdo 31/2018 zdôraznil, že výsluch umiestneného je kľúčovým prvkom konania a mal by ho vykonať priamo sudca.

Dôsledky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony

Ak súd návrhu vyhovie a rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, v rozsudku určí rozsah, v ktorom bude spôsobilosť na právne úkony obmedzená, resp. ktoré úkony nebude Váš manžel spôsobilý vykonávať. Pokiaľ budete ustanovená za manželovho opatrovníka, budete môcť za neho vykonávať úkony, na ktoré je jeho spôsobilosť obmedzená. Na tieto úkony nebudete potrebovať plnú moc. V praxi to pre Vás môže mať taký význam, že manžela budete môcť zastupovať aj pri úkonoch, na ktoré nebude možné aplikovať generálnu plnú moc, ktorú máte k dispozícii. Opatrovník nepreberá zodpovednosť za dlhy obmedzovanej osoby, ktoré vznikli v minulosti. Za tieto dlhy je naďalej zodpovedná táto osoba.

tags: #opatrovatel #osoba #zbavena #svojpravnosti